Antilochos (syn Nestora)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Antilochos, červenofigúrová amfora, cca 470 pred Kr.

Antilochos (starogr. ἈντίλοχοςAntilochos, lat. Antilochus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie.[1](alebo Eurydiky[2])

Pylský kráľ Nestor bol otcom dcér, Peisidiky a Polykasty a synov, Persea, Straticha, Aréta, Echefróna, Peisistrata, Thrasyméda a Antilocha.[1]

Keď trójsky princ Paris uniesol krásnu Helenu, manželku spartského kráľa Manelaa, mykénsky kráľ Agamemnón vyzval všetkých achájskych kráľov, aby sa pripojili do boja proti Tróji.[3] Kráľ Nestor výzvu prijal a k brehom Tróje prišiel s vojskom na deväťdesiatich lodiach.[4][5] Antilochos prišiel pred Tróju až v piatom roku vojny a to aj proti želaniu svojho otca.[6][2]

Antilochos, aj keď bol mladý, vo vojne sa zaradil medzi najstatočnejších achájskych bojovníkov a preslávil sa mnohými hrdinskými činmi, ktorými získal nehynúcu slávu. Bol vynikajúci bežec, obratný vozataj a odvážny bojovník, ktorý bojoval takmer vždy v prvom rade. Vo vojne zabil až desať významných trójskych bojovníkov. Pre jeho odvahu si ho vážil aj najväčší achájsky hrdina Achilles, ktorý ho po Patroklovi považoval za druhého najlepšieho priateľa.[2]

Antilochos sa konca trójskej vojny nedožil. Zahynul na trójskej pláni, keď vlastným telom zachytil oštep, ktorý hodil do jeho otca etiópsky kráľ Memnón.[7] Po pohrebnom žiarovom rituále, Achájci jeho popol zmiešali s Achilleovým a Patroklovým a uložili ho do spoločnej hrobky, nad ktorú navýšili vysokú mohylu z hliny, aby naveky hlásala ich slávu.[8][2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 57.
  3. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 292-293.
  4. Homér, Iliada, 2,591.
  5. Hyginus, Fabulae 97.
  6. Filostratos, Heroicus 3,2.
  7. Hyginus, Fabulae 112.
  8. Homér, Odysea, 24,58.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]