Chryseis (dcéra Chrysa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odyseus vracia Chrýseovnu jej otcovi, autor: Claude Lorrain, 1644

Chryseis alebo Chryséis alebo Chrýseovna (starogr. Χρυσηίς – Chryseis/iný prepis: Chryséis) je v gréckej mytológii dcéra Apolónovho kňaza Chrysa z mýsijského mesta Chrýsy.[1][2]

Chrýseovna žila v mýsijských Tébach,[3][4] keď ju Achilleus aj s niekoľkými inými dievčatami zajal počas jednej z výprav, ktorými achájskemu vojsku cestou do Tróje zabezpečoval jedlo a korisť. Pri rozdeľovaní zajatkýň ju potom dali veliteľovi achájskych vojsk Agamemnónovi. Krásna dievčina sa Agamemnónovi zapáčila a keď prišiel onedlho do achájskeho tábora jej otec, aby ju vykúpil, aj napriek ponúknutému vysokému výkupnému, ju Agamemnón jej otcovi nevydal a s urážkami ho vyhnal.[1][2]

Nešťastný Chryses sa nato v modlidbách obrátil na boha Apolóna s prosbou, aby Achájcov potrestal. Apolón svojho služobníka vypočul a na achájske vojsko zoslal mor.[2][5] Keď Amamemnón ani potom nič nepodnikol, aby si boha udobril, Achilleus zvolal snem, na ktorom veštec Kalchas vyhlásil, že hnev boha Apolóna odvrátia len vtedy, keď Agamemnón Chrýseovnu jej otcovi vráti a ospravedlní sa mu. Agamemnóna slová Kalchanta veľmi nahnevali a slovne na neho zaútočil a keď sa Achilleus Kalchanta zastal, osopil sa aj na neho a hrubo ho urazil. Po prudkej výmene názorov Agamemnón napokon Chrýseovnu v záujme záchrany vojska pred morom vydal, ale aby urobil Achilleovi naprotiveň, vybral si za ňu náhradu, jeho milenku Bríseovnu.[6][1]

Achilleus sa rozhodnutiu hlavného veliteľa podriadil, ale keď videl odchádzať plačúcu Bríseovnu vyhlásil, že nebude bojovať.[7][1] Tak sa stala Bríseovna príčinou veľkého sporu medzi Agamemnónom a Achilleom, ktorý Trójania využili.[5] Najbližšiu bitku vyhrali a ohrozili aj achájske lode na pobreží.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 213-214.
  2. a b c Hyginus, Fabulae 121.
  3. Strabón, Geographica 13,1,63.
  4. Strabón, Geographica 13,1,7.
  5. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 321.
  6. Homér, Iliada, 1,92-325.
  7. Homér, Iliada, 1,325-492.
  8. Homér, Iliada, 15,592-720.