Klytaimnéstra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Smrť Agamemnóna. Vľavo stojí Aigisthos a Klytaimnéstra, autor: Pierre-Narcisse Guérin.

Klytaimnéstra (iné názvy: Klytaimnestra, Klytaiméstra, Klytaimestra; starogr. Κλυταιμ(ν)ήστρα – Klytaim(n)éstra, lat. Clytaemnestra) je v gréckej mytológii dcéra spartského kráľa Tyndarea a jeho manželky Lédy.

Klytaimnéstra bola manželkou mykénskeho kráľa Agamemnóna, s ktorým mala štyroch potomkov: syna Oresta a dcéry Élektru, Ifigeneiu a Chrysothemis. Jej súrodencami boli Kastor, Polydeukes a Helena, všetci významné postavy starých mýtov. Jej život bol poznačený tým, že jej švagrovi, spartskému kráľovi Menelaovi uniesol trójsky princ Paris manželku, Klytaimnéstrinu sestru-dvojča, krásnu Helenu. Menelaos sa obrátil na Agamemnóna, aby mu pomohol ženu dostať späť a pomstiť jeho česť. Vyjednávanie s trójskym kráľom Priamom o navrátenie Heleny nebolo úspešné. To bolo v čase, keď mykénske kráľovstvo rozkvitalo, bolo bohaté a rešpektované, Agamemnónovi k spokojnosti chýbala práve len sláva na poli vojnovom. Dal dohromady veľké loďstvo a vojsko zo všetkých častí Grécka a bol zvolený jeho vrchným veliteľom. Hneď ako Agamemnón odplával do vojny proti Tróji, podľahla Klytaimnéstra zvodom manželovho bratranca Aigistha a postupne spolu pripravili plán, ako sa zbaviť kráľa. Vojna trvala dlhých desať rokov, pre Grékov skončila víťazstvom, pre Tróju skazou. Vojská Grékov sa vracali do svojich domovov a kráľ Agamemnón podľa sľubu oznámil manželke svoj návrat už zďaleka ohňom na najvyššej hore nad zálivom. Hneď ako zvedovia oheň uvideli, Aigisthos sa vypravil kráľa uvítať. Pripravil veľkolepú hostinu, v hodovnej sieni však ukryl dvanásť najatých vrahov, ktorí Agamemnóna a jeho druhov zákerne a kruto zavraždili. Rozchýrila sa aj iná verzia, že manžela zavraždila Klytaimnéstra sekerou v kúpeľni. Jej deťom Élektre a Orestovi sa s pomocou ich pestúnky podarilo utiecť.

Kráľovná sa po vražde svojho muža vydala za Aigistha a dosadila ho na mykénsky trón. Pod jeho vládou krajina trpela, ľud kráľom i jeho manželkou opovrhoval. Jeho vláda trvala iba sedem rokov – potom sa vrátil už dospelý syn Orestes a vykonal pomstu – zabil Aigistha aj svoju zradnú matku.

Klytaimnéstra je hodnotená s opovrhnutím vo svojej dobe i v dobe oveľa neskoršej. Vo výpočte možných motívov jej podlého činu sa uvádza niekoľko okolností:

  • Agamemnón bol neľútostný k svojej dcére Ifigenii, ktorú bez veľkého rozmýšľania nechal obetovať bohyni Artemide, aby zabezpečil dobrý vietor pre plavbu do trójskej vojny (na tom nič nemení skutočnosť, že obeť nakoniec nebola zavŕšená)
  • Agamemnón bol tiež neverný, z vojny si priviezol milenku, zajatú dcéru trójskeho kráľa Priama veštkyňu Kassandru, dokonca s dvomi deťmi (bola tiež zavraždená spolu s Agamamnónom)
  • Klytaimnéstra podľahla zvodom svojho milenca a pristúpila na jeho vražedný plán

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Životný príbeh kráľovnej Klytaimnéstry sa stretol s odozvou najmä v antických tragédiách

  • Agamemnon (z trilógieOresteriaz roku 458 pred Kr.) od Aischyla
  • Euripidova Ifigeneia v Aulide (408 – 406 pred Kr.) – v oboch dielach je pohnútkou obetovanie dcéry
  • Podľa Homérej Odysei Klytaimnéstra podľahla zvodom svojho milenca

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
  • Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
  • Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
  • Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klytaimnéstra na českej Wikipédii.