Odysea (Homér)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fragment papyrusu s veršami z Homérovej Odysei z cca 285–250 pred Kr.

Odysea alebo Odysseia alebo Odyssea (po starogrécky Ὀδυσσεία - Odysseia, po latinsky Odyssea) je starogrécky epos, ktorý patrí spolu s eposom Iliada, na ktorý nadväzuje, medzi najstaršie pamiatky gréckej literatúry. Tradícia pripisuje autorstvo Homérovi.

Slovenský názov[upraviť | upraviť kód]

V slovenčine dielo vyšlo v rokoch 1966 a 1986 pod názvom Odysseia a v roku 1995 pod názvom Ilias; Odysea: (výber). Pravidlá slovenského pravopisu kodifikujú tvar Odysea.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Epos je zo začiatku 7. stor. pred Kr., je teda mladší než Iliada. Je zložený z 12111 daktylských hexametrov. V 24 spevoch opisuje Odyseovo desaťročné blúdenie, počas ktorého prekoná veľké množstvo nástrah, po trójskej vojne a jeho návrat domov na ostrov Ithaka, kde sa stretáva so svojou ženou Penelopou, o ktorú sa však už uchádzajú iní nápadníci. Celý dej eposu sa týka udalostí posledných 40 dní Odyseovho blúdenia vrátane návratu, pobitia ženíchov a zmierenia sa s ich príbuznými.

Hlavnou postavou prvých štyroch spevov je Odyseov syn Telemachos, ktorý hľadá svojho otca. Táto časť sa nazýva Telemachia. Dielo rozdelili na 24 spevov alexandrijskí gramatici.

Druhá časť sa nazýva Odysseov návrat a obsahuje tiež 4 spevy. Dej sa týka udalostí počas blúdenia Odysea pred príchodom domov.

Tretia časť sa nazýva Rozprávanie u Alkinoa, má 4 spevy. Začína sa pobytom Odysea u Alkinoa a jeho rozprávaním o svojich príhodách, pričom sa prizná ku svojej totožnosti. Posledné spevy hovoria o stretnutí Odysea so Sirénami, Skyllou a Charybdou a o Héliových stádach.

Štvrtá časť má názov Vykonanie pomsty a obsahuje 12 spevov. Začína sa Odyseovým príchodom na Ithaku, stretnutie s Pénelopou, zistenie slúžky podľa jazvy na nohe, že sa jedná o Odysea, pobytie ženíchov a končí uzavretím mieru.

Odysseia je dielo antickej gréckej literatúry vznikajúce v období 8. - 6. storočia pred Kr. a vytvorené zrejme viacerými autormi, no pripisované gréckemu básnikovi Homérovi. Opisuje návrat Odyssea, syna vládcu gréckej Itaky, z Tróje v Malej Ázii na rodnú Itaku v Grécku. Je zaraďované do žánru epickej poézie. V časovom poradí jednotlivých udalostí nachádzajú znalci problematiky nezrovnalosti, ako uvádza aj slovenský prekladateľ Miloslav Okál.[1]

Odysseia je podľa analýzy jej slovenského prekladateľa Miloslava Okála dielo vzniknuté v 8. storočí pred Kr. Jej význam ako i význam ostatných homérskych básní spočíva v tom, že sa stali základom poznania histórie Grékov hérojského obdobia a zdrojom inšpirácie pre kultúru a literatúru Grécka a celej Európy.

Dej[upraviť | upraviť kód]

Epos vyberá len krátky úsek zo štyridsaťjeden dní dobrodružného návratu jedného z hrdinov trójskej vojny, ľstivého itackého kráľa Odysea. Je skomponovaná ako príbeh, ktorý hovorí o synovi, ktorý hľadá a nachádza svojho otca.

Už desať rokov uplynulo od konca trójskej vojny a Odyseus, ktorý upadol do nemilosti boha mora Poseidóna a stratil postupne všetkých druhov, blúdi svetom a prežíva najrôznejšie príhody. Prejde ríšou Lotofágov, ľudožrútskych Laistrygonov a kráľa vetra Aiola, oklame jednookého kyklopa Polyféma, Poseidónovho syna. Unikne kúzelníčke Kirké a odolá zradným Sirénam. Zostúpi do ríše mŕtvych, aby sa stretol s duchom mŕtveho Achilla, od ktorého chce získať radu, ako premôcť nepriazeň bohov. Pritom stále hľadá cestu na rodnú Itaku, kde zatiaľ zištní nápadníci hodujú a uchádzajú sa o ruku vernej, no osamelej manželky Penelopy.

Syn Telemachos na popud bohyne Atény pátra po otcovi, ktorého zatiaľ drží na ostrove Ogygii zamilovaná nymfa Kalypsó. Neskôr Fajakovia odvezú Odysea na Itaku. Odysseovi sa podarí pomocou Telemacha preniknúť v prestrojení za žobráka do kráľovského paláca, zabiť nápadníkov a znova sa ujať vlády.

Siréna

Prijatie diela[upraviť | upraviť kód]

Homérovo dielo ostalo na dlhú dobu jediným základným prameňom poznania najstarších gréckych dejín. Bolo zdrojom múdrosti, zemepisných a národopisných vedomostí, antickej mytológie. Malo priamy vplyv na mravnú výchovu Grékov, ich výtvarné umenie a literatúru. Vzorom bolo aj tvorcom rímskeho národného eposu (predovšetkým Vergíliovej Eneide) i stredovekým parafrázam oboch príbehov (napr. starofrancúzskemu Románu o Tróji alebo českej Kronike trojánskej). Umeleckou inšpiráciou bolo aj novodobým maliarom, sochárom, spisovateľom (napr. román írskeho prozaika Jamesa Joyca Ulysses - Odyseus).

Vydania v slovenčine[upraviť | upraviť kód]

  • OKÁL, Miloslav. Homéros Odysseia. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1966
  • Odysseia. Bratislava: Mladé letá, 1986
  • Odysseia: 24 spevov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1986
  • OLIVER, Peter. Odysseia. Bratislava: SLOVART-JUNIOR, 1993 ISBN 80-7146-055-9
  • Ilias; Odysea: (výber). Rohovce : Interpopulart Slovakia , [1996] ISBN 80-88834-04-X
  • Odysseia. Martin: Thetis, 2011 ISBN 978-80-89520-05-3
  • Odysseia. Martin: Thetis, 2011 ISBN 978-80-89520-04-6

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Homéros - Odysseia, prekladateľ Miloslav Okál, 1966, Slovenský spisovateľ, ilustrácie: Vincent Hložník, 564 strán, doslov prekladateľa

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]