Kyklop

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O diadochovi pozri Antigonos Jednooký.
Hlava kyklopa z 1. storočia n. l. z rímskeho Kolosea
Hlava kyklopa z 1. storočia z rímskeho Kolosea

Kyklop alebo Kyklóp alebo Kyklóps (gr. Κύκλωψ - Kyklóps, lat. Cyclops) bol v gréckej a neskôr v rímskej mytológii veľký obor, ktorý mal jedno oko v strede čela.

Kyklopi sú trojakí. V Hésiodovej Teogónii sú kyklopmi traja bratia Brontés, Steropés a Argés, ktorí pre Dia vyrobili jeho zbraň – blesk. V Homérovej Odysei sú necivilizovanou skupinou pastierov, bratmi Polyféma, s ktorými sa stretol Odyseus. Kyklopovia sa preslávili aj ako stavitelia kyklopských hradieb v Mykénach a Tirynse.

V Kyklopoch, Euripidovej hre z 5. storočia pred Kr., ospevuje zbor satyrov komickú situáciu na základe stretnutia Odysea a Polyféma. Básnik Kallimachos z tretieho storočia pred Kr. robí z hesiodovských Kyklopov pomocníkov kováčskeho boha Héfaista, rovnako ako Vergílius v latinskom epose Eneida, kde zrejme stotožňuje hesiodovských a homérskych Kyklopov.

Prinajmenšom od piateho storočia pred Kristom sa spájajú s ostrovom Sicília a sopečnými Liparskými ostrovmi.

Známy kyklop je Polyfémos, syn Poseidóna, ktorý sa objavil ako postava v diele Odysea.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyklop

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cyclopes na anglickej Wikipédii.