Pleistocén
| Pleistocén | |
|---|---|
| Zaradenie | |
| Epocha neogénu | |
| Časové rozpätie pleistocénu (v miliónoch rokov) | |
| Začiatok | 2,588 (± 0,005) |
| Koniec | 0,0117 (± 0,000099) |
| Trvanie | 2,5763 |
Pleistocén (iné názvy: staršie štvrtohory, plistocén; zastarano dilúvium, staršie náplavy) je útvar kenozoika, spodná časť kvartéru, významné obdobie striedania ľadových a medziľadových dôb.
Postavenie v systéme a hranice[upraviť | upraviť zdroj]
Názov pleistocén zaviedol r. 1836 Charles Lyell. Pojem dilúvium zaviedol r. 1823 W. Buckmann.
V starších systémoch bol definovaný tak, že sa začal pred 1,806 miliónmi rokov[1] a skončil pred 10 000 rokmi[2] resp. 11 800 rokmi[3]. Neskôr bola dolná hranica pleistocénu krátky čas sporná a v roku 2009 Medzinárodná komisia pre stratigrafiu rozhodla, že dolnú hranicu presunie na začiatok štvrtohornej ľadovej doby, t. j. začiatok pleistocénu je pred 2,588 miliónmi rokov[4]. K pleistocénu bol pridaný stupeň gelas, pôvodne vrchná časť pliocénu.
S týmto novo definovaným začiatkom v systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu splýva dolná hranica pleistocénu s dolnou hranicou kvartéru a s dolnou hranicou (štvrtohornej) ľadovej doby.
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Terciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)[4][5] takto:
| Stupeň | Podstupeň | Začiatok (v mil. rokov) |
|---|---|---|
| pleistocén | vrchný pleistocén | 0,126 +/− 0,005 |
| stredný pleistocén (=ión, jonian) |
0,781 +/− 0,005 | |
| spodný pleistocén (=kaláber, kalabr, kalabrén[6], kalabrien[6]) |
1,806 +/− 0,005 | |
| gelas | 2,588 +/− 0,005 |
Americká geologická asociácia od roku 2009 člení pleistocén inak, a to len na:
Spodná hranica hranica je rovnako ako pri súčasnej tabuľke ICS 2009 na hranici 2,588 mil. rokov[7].
Na severnej pologuli sa väčšinou pri regionálnom výskume používa členenie na glaciály a interglaciály podľa alínskeho alebo nordického systému. Podrobnejšie pozri tabuľku v článku ľadová doba (časť štvrtohôr).
Charakteristika (pre definíciu s dolnou hranicou 1,806)[upraviť | upraviť zdroj]
Ako rozhodujúci činiteľ, všestranne ovplyvňujúci faunu, flóru, podnebie, morfológiu povrchu a i. vystupuje štvrtohorné zaľadnenie.
V pleistocéne vyhynuli obrovské cicavce a dokončila sa evolúcia moderného človeka (homo sapiens). Z druhov rodu človek v pleistocéne žili Homo sapiens, neandertálec, Homo heidelbergensis, Homo erectus a Homo antecessor
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 168 s.
- ↑ Andrusov, D., Samuel, O., 1985: Stratigarfický slovník Západných Karpát 2. L - Z. Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 141
- ↑ International Commission on Stratigraphy. International stratigraphic chart 2008 [online]. [Cit. 2009-08-01]. Dostupné online.
- ↑ a b International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
- ↑ http://geopaleo.fns.uniba.sk/images/vyucba/stratigrafia/strattabsvk.pdf
- ↑ a b kalabrén. In: Encyklopédia Zeme 1983, S. 265
- ↑ Walker, J.D., Geissman, J.W., 2009: 2009 GSA Geologic Time Scale. GSA Today, s. 60 – 61
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pleistocén
Commons ponúka multimediálne súbory na tému