Neogén
| Neogén | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Perióda kenozoika | |||
| Časové rozpätie neogénu (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 23,03 (± 0,05) | ||
| Koniec | trvá | ||
| Trvanie | 23,03 | ||
| Charakteristika atmosféry neogénu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
| Priemerný obsah kyslíka | 21,5 obj. % (108 % oproti dnešku) | ||
| Priemerná koncentrácia CO2 | 280 ppm (1-násobok oproti dnešku) | ||
| Priemerná teplota | 14 °C (rovnaká ako dnešok) | ||
| |||
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Neogén (iný názov: mladšie treťohory; gr. genesis = pôvod) je perióda kenozoika. Nasleduje po paleogéne, po ňom pokračuje kvartér.
Postavenie v systéme a hranice
[upraviť | upraviť zdroj]Názov neogén zaviedol r. 1853 rakúsky geológ M. Hoernes.
Neogén sa začal pred 23,03 +/− 0,005 mil. rokov a skončil pred 2,588 +/− 0,005 mil. rokov. Táto hranica bola prijatá Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu (ICS) v lete roku 2009[1] nedávno a ešte nebola plne zavedená do praxe.
Vrchná hranica neogénu bola v posledných rokoch niekoľkokrát zmenená. Dôvodom bola nesystémovosť a vzájomné prekrývanie niektorých termínov. V starších systémoch sa neogén zvykol končiť pred 1,8 mil. rokov (a nasledoval po ňom kvartér)[2]. Prvé zmeny boli uskutočnené v roku 2004, kedy bol zrušený kvartér a terciér ako oficiálne periódy. Stupne kvartéru pleistocén a holocén sa stali súčasťou neogénu. Vrchnou hranicou neogénu tak bola súčasnosť. V roku 2005 bol kvartér síce opäť zavedený ale bol súčasťou neogénu.
V roku 2007 ICS zmenila definíciu a postavenie neogénu tak, že sa končil pred 2,588 mil. rokov. Po ňom nasledoval kvartér[3]. Problémom zostávalo nejasné postavenie vrchného stupňa pliocénu – gelasu. Tento problém bol vyriešený až v roku 2009 stanovením vrchnej hranice pliocénu a spodnej hranice kvartéru na 2,588 mil. rokov[1].
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Neogén s hranicou 2,588 mil. (ICS 2009):
Neogén s hranicou súčasnosť (ICS 2005):
- holocén
- pleistocén (podľa starej definície)
- pliocén (podľa starej definície)
- miocén
Neogén s hranicou 1,8 mil.:
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Počas neogénu doznievali procesy alpínskeho vrásnenia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 International Commission on Stratigraphy. Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch). [online]. [Cit. 2009-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998: Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
- ↑ International Commission on Stratigraphy. International stratigraphic chart 2008 [online]. [Cit. 2009-08-01]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neogén
