Preskočiť na obsah

Perm (geochronologická jednotka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Perm
Zaradenie
Perióda paleozoika
← karbón trias →
Časové rozpätie permu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 299 (± 0,8)
Koniec 251 (± 0,4)
Trvanie 48
Charakteristika atmosféry permu
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka 23 obj. %
(115 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2 900 ppm
(3-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota 16 °C
(2 °C nad dneškom)
Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Perm je posledný geologický útvar prvohôr.

Časové hranice

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatok permského útvaru sa datuje 299 až 290 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje do obdobia 251 až 250 miliónov rokov do minulosti.

Jeho spodná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená výskytom konodonta Streptognathodus „wabaunsensis“ alebo Streptognathodus isolatus. Koniec permu a začiatok triasu je určený v stratotype v Mej-šan, okrese Čchang-sing (Changxing), provincii Če-ťiang, Čína – 31°03′S 119°46′V / 31,050°S 119,767°V / 31.050; 119.767, kde nastupuje konodont druhu Hindeodus parvus v evolučnej línii Hindeodus latidentatusHindeodus parvusIsarcicella isarcica vo vrstve 27c.

Útvar perm dostal názov podľa Permu v Rusku, pomenoval ho tak britský geológ sir Roderick Murchison v 40. rokoch 19. storočia, keď študoval horniny z danej oblasti.

Delenie permu sa stále vyvíja, v západnej Európe sa vo všeobecnosti delí na starší – spodný perm, tzv. rotliegend, červená jalovina, pozostávajúca z epoch autun a saxon a mladší – vrchný perm, tiež nazývaný zechstein, má len 1 epochu epochu thuring. Dnes sa prihliada k novým nálezom a perm sa preto delí na tri oddelenia cisural (spodný perm: assel, sakmar, arktinsk, kungur), guadalup (stredný perm: (road, word, kapitan) a loping (vrchný perm: vutiapching, čchangsing)[1][2]. Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny.

Členienie permu[1]
Útvar / perióda Oddelenie / epocha Stupeň / vek
perm loping čchangsing
vutiapching
guadalup kapitan
word
road
cisural kungur
artinsk
sakmar
assel

Paleogeografické a geologické pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období nastalo takzvané geokratické obdobie, čiže nastal ústup morí. Na severnej pologuli vznikali súvrstvia červených pieskovcov. Bolo to jednak kvôli, prebiehajúcej erózii hercýnskych pohorí ako aj pretrvávajúcemu suchu, ktoré postupne zmenilo krajinu na step a neskôr polopúšte a púšte v oblasti obratníkov. Kontinentálne podnebie bolo najintenzívnejšie v strede obrovských kontinentov. V oblastiach bližšie rovníku boli oblasti sezónnych dažďov a monzúnov. Väčšina kontinentov sa počas permu, zrážkou Angarského kontinentu (dnešnej Sibíri a Kazachstanu) s Lauráziou a Gondwanou postupne spojilo do obrovského kontinentu Pangea, ktorý zahrnoval skoro všetku súš okrem východnej Ázie a ostrovov. Kontinent Kiméria sa oddelil od Gondwany a premiestnil sa viac na sever, k Laurázii, čím spôsobil zmenšovanie oceánu Paleotethys. V južnej časti uzatvárajúceho sa Paleotethysu v oblasti dnešného Stredomoria, pred asi 300 miliónmi rokov, začalo vznikať nové more Tethys, ktoré sa postupne rozdelilo Pangeu na severnú (Laurázia) a južnú časť (Gondwana).

Koncom permu začali rozľahlé oblasti pevnín poklesávať a boli zaplavované morom. V týchto oblastiach vznikli rozľahlé sedimentačné panvy, v ktorých sa hromadili hrubé vrstvy tzv. permských molás, chaotických sedimentov pochádzajúcich z rozsiahlych hercýnskych pohorí. Evapority, hojne sa vyskytujúce v permských súvrstviach, sú známkou toho, že v plytkých oblastiach mora prebiehalo rýchle usadzovanie solí v dôsledku teplej klímy. Počas permu vznikli na severnej pologuli najvýznamnejšie ložiská evaporitov v celej geologickej histórii zeme. Najvýznamnejšie ložiská solí sa nachádzajú v Nemecku v oblasti riek Werra a Leine, pri meste Staßfurt, v Poľsku pri meste Nowa Sól a v Rusku v preduralských panvách okolo miest Solikamsk a Verchnekamsk. Existencia ložísk evaporitov je úzko spätá s akumuláciou uhľovodíkov, ropy a zemného plynu. Vznik akumulácii evaporitov je spojený s diapirizmom solí tzv. halokinézou, počas ktorej vznikajú v dôsledku hríbovitého tvaru diapíru, prirodzené pasce na uhľovodíky. V lagúnových oblastiach preto okolo Kaspického mora, či dnešného štátu Texas vznikli ložiská zemného plynu a ropy. Čierne uhlie sa tvorilo najmä v oblasti Sibíri, severnej Číne a v oblasti Gondwany v dnešnej Južnej Afrike, Indii a Austrálii.

Pre obdobie permu sú charakteristické súvrstvia z pohoria Ural, v Severnej Amerike v Americkom štáte Texas sa v sedimentačnej panve Permian Basin usadili najhrubšie súvrstvia permských sedimentov na Zemi.

Západné Karpaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Slovenska bola počas permu z väčšej časti vynorená nad hladinu mora a mala arídny, púštny charakter. Na súši vtedajšie hercýnske pohoria podliehali intenzívnej erózii, v dôsledku ktorej sa hromadila molasa, ale aj zlepence a drobové pieskovce. More prenikalo iba na južné Slovensko, kde sa vyskytujú morské permské sedimenty evaporitov v oblasti gemerika pri Novoveskej Hute južne od Spišskej Novej Vsi. Tieto horniny sú tiež obohatené o uránové a medené minerály. V spodnej časti hronika sú tiež prítomné rozsiahle polohy bazaltových vulkanitov (malužinské súvrstvie vo vrchnej časti ipoltickej skupiny).

Život v perme

[upraviť | upraviť zdroj]
Vedúce fosílie pre perm

Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty, naopak staršie prasličkovité a papraďovité rastliny v dôsledku sucha ustupujú, nastáva tzv. mezofytikum. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta). Na južnej pologuli prebiehal ústup karbónskej flóry pomalšie.

Perm je obdobím znižovania vlhkosti vzduchu. Suchšie obdobie znamená rozvoj plazov a ich rozširovanie po celom zemskom povrchu. V tejto dobe existovali 4 veľké skupiny plazov: Anapsida, Sauropterygomorpha, Diapsida a Archosauria. Vyvíjali sa aj obojživelníky, medzi ich najrozšírenejšie rady patrili: Temnospondyli, Anthracosauria, Aistopoda, Nectridea a Microsauria. Objavili sa nové formy rýb, predstavované skupinou kostnatých rýb (osteichthyes). Ich vnútorná kostra má väčšmi kalcitový, než chrupkovitý charakter a vonkajší pancier postupne mizol. Po prvýkrát sa preukázateľne objavili aj chrobáky, dodnes najrozsiahlejšia skupina hmyzu. V plytkých moriach a lagúnach sa okrem rýb darilo aj hlavonožcom. Rad amomonoidea prešiel zmenami, goniatity ustúpili amonitom s komplikovanejšou priehradkovou čiarkou napr. pre perm typický druh Medlicottia orbignyana. Pre datovanie permu sú dôležité aj dierkavce Fusulina a Schwagerina. Vymreli štvorlúčové koraly radu Rugosa. Zaznamenaný bol aj posledný výskyt trilobitov, ktoré v tomto období definitívne vymizli.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Lucas, S. G., Shen, S. Z., 2018: The Permian chronostratigraphic scale: history, status and prospectus. In: Lucas, S. G., Shen, S. Z. (eds.), The Permian Timescale. Geological Society, London, Special Publications, 450, 21–50.
  2. Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému perm
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo perm

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Perm
Cisural Guadalup Loping
Assel Sakmal Artinsk Kungur Road Word Capitan Wuťiapching Čchangsing