Fanerozoikum

**Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka**
	neogén (mladšie treťohory)
	paleogén (staršie treťohory)
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbón
	devón
	silúr
	ordovik
	kambrium
	kryogén
	tón
mezopro-; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro-; terozoikum	statér
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Fanerozoikum
Zaradenie
Eón
	← proterozoikum
Časové rozpätie fanerozoika; (v miliónoch rokov)
Začiatok	542 (± 0,3)
Koniec	trvá
Trvanie	542
Grafická časová os fanerozoika
	; -550 — – -500 — – -450 — – -400 — – -350 — – -300 — – -250 — – -200 — – -150 — – -100 — – -50 — – 0 — Kenozoikum Mezozoikum Paleozoikum Fanerozoikum Proterozoikum Približné časové rozdelenie fanerozoika.; (hodnoty sú v mil. rokov)
	Geovedný portál

Fanerozoikum alebo (neoficiálne) doba [alebo obdobie] zjavného života je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.

Rozdelenie

Fanerozoikum sa delí na tri éry:

Geologický vývoj

Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) došlo k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:

Kaledónske vrásnenie – počas periód ordovik-silúr
Varíske (alebo hercýnske vrásnenie) – v karbóne
Uralské vrásnenie – počas permu

Posledný veľký superkontinent Pangea sa rozpadol na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračoval v kriede. Približne od konca eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze – alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Klíma vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší opis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.

Vývoj života

Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej ľadovej doby (Zem – snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.

Paleozoikum

V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.

Mezozoikum

Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s časom prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.

Kenozoikum

Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.

Pozri aj

Chronostratigrafická tabuľka

Externé odkazy

databáza GeoWhen

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému fanerozoikum

Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť)
Paleozoikum (542 – 251)	Mezozoikum (251 – 65,5)	Kenozoikum (65,5 – 0)