Plazy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Plazy pozri Plazy (rozlišovacia stránka).
Plazy
Plazy
Zľava hore: Kajman okuliarnatý (Krokodílotvaré), Kareta obrovská (Korytnačkotvaré), Štrkáč diamantový (Jašterotvaré), Hatéria bodkovaná (Hatériotvaré)
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Sauropsida+ Synapsida(+...)
Vedecký názov
Reptilia
Laurenti, 1768
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Plazy (lat. Reptilia) alebo mimo taxonómie aj reptílie sú taxón stavovcov, patriaca medzi štvornožce (Tetrapoda), ktorého definície sa rôznia.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Plazy sa vyznačujú nestálou teplotou tela a pomerne tvrdou kožou vybavenou vodovzdornými šupinami. Rozmnožujú sa vajcami, podobne ako obojživelníky, no vajcia majú obalené silnou membránou, amnionom, ktorá bráni vysychaniu. Takto nie je rozmnožovanie plazov viazané na vodné prostredie.

Druhy plazov[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem primitívnych foriem dnes rozoznávame tri hlavné podskupiny plazov: Synapsida (vyznačujúce sa jedným spánkovým oknom; cicavcovité plazy, ktoré predchádzali cicavcom), Anapsida (plazy bez spánkového okna; korytnačky, pareiasaury a príbuzní) a Diapsida (široká škála plazov s dvoma spánkovými otvormi – okrem iných zahŕňa krokodíly, šupináče a hatérie), pričom Anapsida a Diapsida sú si navzájom bližšie a vytvárajú spolu skupinu Sauropsida, vybavenú dvojicou otvorov v podnebí. V čisto fylogenetických deleniach do plazov patria aj vtáky a cicavce, lebo sa z plazov vyvinuli.

V súčasnosti je známych vyše 6 000 druhov plazov, ktoré sa najhojnejšie vyskytujú v tropickom pásme. Dnes existujú štyri hlavné podskupiny (rady) plazov: šupináče (Squamata; jaštery a hady), krokodíly (Crocodilia), korytnačky (Testudinata) a hatérie (Rhynchocephalia). Z historického hľadiska je však trieda plazov oveľa bohatšia, zahŕňajúca napríklad dinosaury, vtákojaštery (teda pterosaury; Pterosauria), rôzne morské skupiny (Plesiosauria, Ichthyosauria, Placodontia) a mnohé iné.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem Plazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem (v starších systémoch „trieda“ a podobne) môže znamenať:

  • všetky blanovce (dole „plazy v širšom zmysle“) – toto je novšie a (ešte) relatívne zriedkavé chápanie v systémoch
  • všetky blanovce okrem vtákov a cicavcov (dole „plazy v užšom zmysle“) – toto je najbežnejšie, tradičné chápanie
  • synonymum pre triedu Sauropsida (dole „plazy v najužšom zmysle“)

V novších systémoch sa pojem úplne vytratil, aby sa zabránilo nejasnostiam.

Tzv. „Plazy“ v systematike blanovcov[upraviť | upraviť zdroj]

blanovce (Amniota)* (= plazy (Reptilia) v širšom zmysle):

Poznámky:

(*)Vtáky sú z vývojového hľadiska presnejšie zaraďované pod SauropsidadinosaurySaurischiaTheropodaTetanuraeCoelurosauria – Maniraptoriformes – Maniraptora – Deinonychosauria. Z tradičných dôvodov a keďže zaradenie pod Sauropsida by spôsobilo, že nad vtákmi by bolo veľmi veľa taxónov, sa však bežne zaraďujú tak ako v tomto systéme, teda oddelene.
(**)Cicavce sú z vývojového hľadiska presnejšie zaraďované pod Synapsida – Therapsida – Cynodontia. Z tradičných dôvodov a keďže zaradenie pod Sauropsida by spôsobilo, že nad cicavcami by bolo veľmi veľa taxónov, sa však bežne zaraďujú tak ako v tomto systéme, teda oddelene.

Žijúce plazy[upraviť | upraviť zdroj]

V starých deleniach majúcich plazy (v užšom zmysle, čiže pre žijúce druhy = plazy v najužšom zmysle) ako triedu a zohľadňujúcich len žijúce plazy je bežné takéto delenie:

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Praveký morský plaz Tylosaurus (Mosasauridae).

Prvé plazy vznikli koncom karbónu z niektorej formy početných, plazom podobných obojživelníkov. Už veľmi skoro sa vyhranili dve hlavné vývojové línie, Sauropsida vedúca k moderným plazom a Synapsida vedúca k cicavcom. Do konca karbónu pred približne 300 miliónmi rokov však boli plazy menej početné než obojživelníky, ktorým sa veľmi darilo v rozsiahlych močiaroch tých čias.

Začiatkom permu spôsobili zmeny podnebia ubúdanie močiarov a s nimi aj obojživelníkov. Plazy, menovite zástupcovia Synapsida, sa stali dominantnými stavovcami súše. Synapsidy sa v tomto čase začali vzďaľovať tradičným plazom postupným pribúdaním znakov cicavcov (napr. diferencovanie chrupu), kým sauropsidy ostali až na pár výnimiek relatívne nevýrazné.

Praveký lietavý plaz Dimorphodon (Pterosauria).

Veľké permské vymieranie na rozhraní druhohôr a prvohôr zasiahlo aj plazy. Mnohé vývojové vetvy synapsidov síce vymreli, no synapsidy si svoju pozíciu v podstate udržali. Objavili sa však rôzne skupiny, najmä z Archosauromorpha, ktoré im predstavovali konkurenciu. Konkurovali im dokonca tak úspešne, že od stredného triasu do konca druhohôr na súši dominovali práve archosauromorfy, ktoré sa dostali aj do vzduchu (najprv vďaka pterosaurom, neskoršie vďaka vtákom). Sprvu si najlepšie viedli príbuzní krokodílov (Crurotarsi), neskoršie (koncom triasu) ich vytlačili dinosaury, počínajúce si ostatok druhohôr nanajvýš suverénne. Kým si dinosaury upevňovali svoje pozície, synapsidy boli takmer na nerozoznanie od cicavcov, ktoré sa objavili zrejme niekedy v skorej alebo strednej jure.

Praveký morský plaz Plesiosaurus (Plesiosauria).

Kým dinosaury ovládali pevninu, v moriach sa po rôznych krátko trvácnych vývojových líniách (napr. Placodontia, Nothosauria) na dlhšiu dobu usadili delfínom podobné plazy – ichtyosaury (Ichthyosauria) alebo plesiosaury (Plesiosauria). Koncom kriedy sa rozšírili varanom príbuzné mosasaury (Mosasauridae).

Hromadné vymieranie na hranici druhohôr a treťohôr predstavovalo ťažký úder pre plazy. Vymreli ako dinosaury, pterosaury, tak aj všetky morské plazy s výnimkou korytnačiek. Plazy stratili dominantnú pozíciu, ktorú prevzali a dodnes si držia cicavce.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]