Obojživelníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rosnica siná (Litoria caerulea)
Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

Všetky obojživelníky (Amphibia) sú trieda stavovcov. Obojživelníky sú polovodné, studenokrvné stavovce. Sú to najprimitívnejšie druhy štvornožcov.

Recentné obojživelníky sa delia na tri rady: mlokotvaré, žabotvaré a červoňotvaré.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb v devóne. Prvé známe obojživelníky boli Ichthyostegalia.[1]

Stručná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

U väčšiny obojživelníkov zahŕňa životný cyklus premenu z vodného larválneho štádia, v ktorom dýchajú žiabrami, na dospelé suchozemské organizmy, ktoré získavajú kyslík pľúcami. Dospelé jedince obojživelníkov, ktoré majú pľúca, síce nimi prijímajú kyslík, ale žiadny obojživelník nemá vyvinutý hrudný kôš ani bránicu. Preto prijímajú vzduch prehĺtaním. Ďalšie spôsoby dýchaniakožou alebo žiabrami (majú ich iba obojživelníky, ktoré trávia celý život vo vode). Vlhká koža je dobre priepustná, preto sa najčastejšie vyskytujú v okolí vodných telies (okrem slano-vodných). V koži majú slizové žľazy, ktoré ju taktiež chránia pred vysychaním. Pretože sú studenokrvné, žijú väčšinou v tropickom a miernom pásme, ale niektoré druhy môžu prežiť aj v suchu a chlade.

Dodnes bolo opísaných okolo 6000 druhov žijúcich obojživelníkov. Vedný odbor zoológie, ktorý sa zaoberá štúdiom obojživelníkov a plazov sa nazýva herpetológia. Pretože obojživelníky dýchajú kožou, tak je veľmi citlivá na dotyk, vrátane ľudských rúk. Preto by sa jej suché ruky, pri ich manipulácii, nemali nikdy dotknúť. Mnohé obojživelníky, vrátane žiab, majú aj jedové žľazy v koži. Podobne ako ryby, nekladú vajíčka v ochrannom obale (amnióne).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZWACH, Ivan. Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1990. ISBN 80-209-0053-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]