Chronostratigrafická tabuľka
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Chronostratigrafická tabuľka[1] (iné názvy: stratigrafická tabuľka[2], geologická časová stupnica, geologická časová škála) je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky usporiadané dejiny Zeme.
Zem je stará asi 4600 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vymieraniami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.
Terminológia
[upraviť | upraviť zdroj]Geologická minulosť Zeme sa rozdeľuje na nasledujúce geochronologické jednotky (od najväčšieho po najmenšie) a ekvivalentné chronostratigrafické jednotky (t. j. názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých geochronologických obdobiach). V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
| geochronologická jednotka | chronostratigrafická jednotka |
|---|---|
| nadеón (supereón) | nadeonotem (supereonotem, nadeonotém(a), supereonotém(a)) |
| eón | eonotem (eonotém, eonotéma) |
| éra (obdobie v užšom zmysle I, epocha v staršom ponímaní) | eratem (eratém, eratéma, skupina útvarov, útvarová skupina, grupa, skupina) |
| perióda (doba) | útvar (systém, formácia) |
| epocha v novšom ponímaní | oddelenie (séria, oddiel) |
| vek | stupeň (etáž) |
| chron (chrón, obdobie v užšom zmysle II) | chronozóna (zóna, pásmo) resp. podstupeň (podetáž) |
V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvivalencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná
Tabuľka
[upraviť | upraviť zdroj]Dolu uvedená tabuľka je prevzatá zo slovenskej verzie Medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky (stav v roku 2021[3][4]). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi rozličné regionálne delenia. Ich harmonizáciou a tvorbou univerzálne platnej tabuľky sa zaoberá Medzinárodná stratigrafická komisia.
Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.[5]
| eonotem / eón | eratem / éra | útvar / perióda[1] | oddelenie / epocha | stupeň / vek | Trvanie | hlavné udalosti | špecifické fosílie | |
| mil. r.[2] | ±[3] | |||||||
| fanero- zoikum |
kenozoikum | kvartér[4] | holocén | megalaj | 0,0042 | usadenie sa človeka | ||
| nortgrip | 0,0082 | |||||||
| grón | 0,0117 | |||||||
| pleistocén | bez mena ("vrchný pleistocén") |
0,129 | vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka | H. sapiens Neandertálec H. erectus | ||||
| čiba | 0,774 | |||||||
| kaláber | 1,806 | |||||||
| gelas | 2,588 | H. habilis | ||||||
| neogén[5] | pliocén | piačenz | 3,600 | Abel, Lucy | ||||
| zankl | 5,333 | |||||||
| miocén | mesin | 7,246 | ||||||
| tortón | 11,62 | |||||||
| seraval | 13,82 | |||||||
| lang | 15,97 | |||||||
| burdigal | 20,44 | |||||||
| akvitán | 23,03 | |||||||
| paleogén[6] | oligocén | chat | 27,82 | |||||
| rupel | 33,9 | |||||||
| eocén | priabón | 38,0 | prvé moderné cicavce | |||||
| bartón | 41,3 | |||||||
| lutét | 47,8 | |||||||
| yprés | 56,0 | |||||||
| paleocén | tanet | 59,2 | ||||||
| seland | 61,6 | |||||||
| dán | 66,0 | |||||||
| mezozoikum | krieda | vrchná krieda | mástricht | 72,1 | 0,2 | oddelenie rozpad Gondwany rozkvet a vyhynutie dinosaurov prvé cicavce s placentou |
amonity | |
| kampán | 83,6 | 0,2 | ||||||
| santón | 86,3 | 0,5 | ||||||
| koňak | 89,8 | 0,3 | ||||||
| turón | 93,9 | |||||||
| cenoman | 100,5 | |||||||
| spodná krieda | alb | 113,0 | ||||||
| apt | 125,0 | |||||||
| barém | 129,4 | |||||||
| hoteriv | 132,9 | |||||||
| valanžin | 139,8 | |||||||
| berias | 145,0 | 0,8 | ||||||
| jura | vrchná jura | titón | 152,1 | 0,9 | cicavce vačkovce, prvé vtáky prvé krytosemenné rastliny | |||
| kimeridž | 157,3 | 1,0 | ||||||
| oxford | 163,5 | 1,0 | ||||||
| stredná jura | kelovej | 166,1 | 1,2 | |||||
| bat | 168,3 | 1,3 | ||||||
| bajok | 170,3 | 1,4 | ||||||
| álen | 174,1 | 1,0 | ||||||
| spodná jura | toark | 182,7 | 0,7 | rozdelenie Pangey | ||||
| pliensbach | 190,8 | 1,0 | ||||||
| sinemúr | 199,3 | 0,3 | ||||||
| hetanž | 201,3 | 0,2 | ||||||
| trias | vrchný trias | rét | 208,5 | prvé dinosaury vajcorodé cicavce |
keratity | |||
| norik | 227,0 | |||||||
| karn | 237,0 | |||||||
| stredný trias | ladin | 242,0 | ||||||
| anis | 247,2 | |||||||
| spodný trias | olenek | 251,2 | ||||||
| indus | 251,9 | 0,5 | ||||||
| paleozoikum | perm | loping | čchangsing | 254,2 | 0,1 | veľké permské vymieranie | ||
| vutiapching | 259,9 | 0,4 | ||||||
| guadalup | kapitan | 265,1 | 0,4 | |||||
| word | 268,8 | 0,5 | ||||||
| road | 272,3 | 0,6 | ||||||
| cisural | kungur | 279,3 | 0,6 | |||||
| artinsk | 290,1 | 0,1 | ||||||
| sakmar | 295,5 | 0,4 | ||||||
| assel | 298,9 | 0,2 | ||||||
| karbón | pensylván | gžel | 303,7 | 0,1 | rozmach hmyzu prvé plazy prvé primitívne stromy veľkého vzrastu vznik kontinentu Pangea |
|||
| kasimov | 307,0 | 0,1 | ||||||
| moskov | 315,2 | 0,2 | ||||||
| baškir | 323,2 | 0,4 | ||||||
| misisip | serpuchov | 330,9 | 0,2 | |||||
| visé | 346,7 | 0,4 | ||||||
| turné | 358,9 | 0,4 | ||||||
| devón | vrchný devón | famen | 372,2 | 1,6 | prvé obojživelníky, papraďorasty | |||
| fran | 382,7 | 1,6 | ||||||
| stredný devón | givet | 387,7 | 0,8 | |||||
| eifel | 393,3 | 1,2 | ||||||
| spodný devón | ems | 407,6 | 2,6 | |||||
| prág | 410,8 | 2,8 | ||||||
| lochkov | 419,2 | 3,2 | ||||||
| silúr | přídol | 423,0 | 2,3 | prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach | eurypteridy | |||
| ludlov | ludford | 425,6 | 0,9 | |||||
| gorst | 427,4 | 0,7 | ||||||
| venlok | homer | 430,5 | 0,7 | |||||
| sheinwood | 433,4 | 0,8 | ||||||
| landover | telych | 438,5 | 1,1 | |||||
| aeron | 440,8 | 1,2 | ||||||
| rudan | 443,4 | 1,5 | ||||||
| ordovik | vrchný ordovik | hirnant | 445,2 | 1,4 | jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov | graptolity | ||
| kat | 453,0 | 0,7 | ||||||
| sandby | 458,4 | 0,9 | ||||||
| stredný ordovik | dariwil | 467,3 | 1,1 | |||||
| daping | 470,0 | 1,4 | ||||||
| spodný ordovik | flo | 477,7 | 1,4 | |||||
| tremadok | 485,4 | 1,9 | ||||||
| kambrium | furong | stupeň 10 | 489[7] | - | kambrická explózia | trilobity | ||
| tiangšan | 494 | - | ||||||
| paib | 497 | |||||||
| oddelenie 3 | kučang | 500,5 | - | |||||
| drum | 504,5 | - | ||||||
| wuliu | 509 | - | ||||||
| oddelenie 2 | stupeň 4 | 514 | - | |||||
| stupeň 3 | 521 | |||||||
| terreneuv | stupeň 2 | 529 | - | |||||
| fortun | 541,0 | 1,0 | ||||||
| koniec predkambria[8] | ||||||||
| protero- zoikum[9] |
neo- protero- zoikum |
ediakar | 541 | - | prvé mnohobunkovce, červy, tzv. Ediakarská fauna | |||
| kryogén | 720 | - | Varangerské zaľadnenie | |||||
| tón | 1 000 | - | vznik kontinentu rodinia | |||||
| mezo- protero- zoikum |
sten | 1 200 | - | akritarchy | ||||
| ektas | 1 400 | - | ||||||
| kalym | 1 600 | - | ||||||
| paleo- protero- zoikum |
statér | 1 800 | - | vznik kontinentu Columbia | ||||
| orosir | 2 050 | - | prvé eukaryoty, zvyšuje sa obsah kyslíka | |||||
| ryak | 2 300 | - | ||||||
| sidér | 2 500 | - | ||||||
| archaikum[10] | neoarchaikum | 2 800 | - | mizne metán mizne oxid uhličitý, archeobaktérie |
stromatolity | |||
| mezoarchaikum | 3 200 | - | ||||||
| paleoarchaikum | 3 600 | - | ||||||
| eoarchaikum | 4 000 | - | ||||||
| hadean[11][12] | nedef. (4 600) |
- | vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry | |||||
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
- ^ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
- ^ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2012 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania
- ^ Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Označenia prvohory, druhohory, treťohory aj štvrtohory ako synonymum pre paleozoikum, mezozoikum, terciér a kvartérv súčasnosti Slovenská terminologická a stratigrafická komisia neodporúča používať[4]. Označenie terciér a na čas aj kvartér bolo v roku 2004 oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 bol kvartér znova zavedený ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Terciér od roku 2005 zostáva iba ako neformálna jednotka.
- ^ Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané, resp. lokálne názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vend, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
- ^ Aj keď sa často používa, hadean nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadeanom je len formálne dohodnutá.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 4/ 1996- 3.1 na zostavovanie a vydávanie Základnej geologickej mapy v mierke 1 : 25 000 a regionálnej geologickej mapy v mierke 1 : 50 000.
- ↑ Petránek, J., Březina, J, Břízová, E., Cháb, J., Loun, J., Zelenka, P., 2016: Encyklopedie geologie. Česká geologická služba, Praha, s. 279 - 281
- ↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- ↑ a b Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
- ↑ Gradstein, F., Ogg, J., Smith, A. (Editori) 2004: A Geologic Time Scale 2004: Cambridge University Press, 589 p
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Medzinárodná stratigrafická tabuľka (stav február 2022)
- Medzinárodná komisia pre Stratigrafiu/The International Commission on Stratigraphy web s aktuálnymi tabuľkami
- Databáza GeoWhen
- Slovenská Chronostratigrafická tabuľka, verzia z 21. 1. 2022
