Preskočiť na obsah

Amonity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Amonit)
Amonity

Amonity z Artforms of Nature od Ernsta Haeckela, 1904.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ammonoidea
Zittel, 1884
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Amonity (Ammonoidea) sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.

Stavba tela

[upraviť | upraviť zdroj]

Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola je pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. Prvá komôrka bola tupo kužeľovitá, často zväčšená; narodzdiel od podtriedy Nautiloidea kde je rudimentálna (nevidno protokonchu – prvú komôrku). Rozmery boli veľmi rôznorodé, 1 cm – 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Vnútro schránky bolo priečne rozdelené priehradkami na plynom vyplnené komôrky, slúžiace na nadlahčenie voľne plávajúceho živočícha. Všetky komôrky boli spojené trubicou – sifónom, ktorý umožňoval zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu v komôrkach. V poslednej komôrke tzv. obývacej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizum. Niektoré boli zrejme prisadnuté, mali nepravidelne, akoby chaoticky vinutú schránku (Nipponites). V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.

Systematická klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podtrieda: Amonity (Ammonoidea) (devónvrchná krieda)

Evolúcia amonitov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rekonštrukcia stavby tela jurského amonita Asteroceras.

Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jurykriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 – 2,5 m[1].

Geologický význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky amonitov (schránky a viečka) boli opísané zo všetkých pohorí Alpsko-karpatskej sústavy. Používajú sa na regionálnu biostratigrafickú koreláciu. Na Slovensku sú ich nálezy známe z okolia Silickej Brezovej, Tisovca a Východnej, najmä z obdobia triasu (Ceratitida). Z jurských a kriedových sedimentov bradlového pásma a centrálnych Západných Karpát sa nachádzajú ich fosílie v okolí Oravského Podzámku, Podbiela, Marianky, Červeného Kláštora, Litmanovej, pri priehrade nad obcou Chtelnica a inde.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Paturi F.R.: Kronika Zeme ISBN 80-7153-088-3. Bratislava, Fortuna Print 1995, s. 275

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému amonity
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému amonity.