Aragonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aragonit
CaCO₃
uhličitan vápenatý
Aragonite-floss-ferri-dobsina-slovakia.jpg
Všeobecné informácie
ObjaviteľAbrahan Gottlob Werner
(1797)
Pôvod názvupodľa náleziska, obce Molina de Aragón v Španielsku
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaV/B.04 (8.vyd.)
5.AB.15 (9.vyd.)
Nickel-Strunzova klasifikácia5.AB.15 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Mriežkové param.a = 4,9611 Å
b = 7,9672 Å
c = 5,7407 Å
V = 226,91 Å3
Z = 4
Habitusnálety, povlaky, kvapľové utvary, kryštalické agregáty, jedntlivé kryštály s plochami {001}, {110} a {010}
Zrastykontaktné zrasty podľa {110}, vytvárajúce pseudohexagonálne tvary
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriehľadný až priesvitný
Farba(y)bezfarebný, biela, žltá, šedá, ružovkastá
Vrypbiely
Lesksklený
Tvrdosť (Mohs)3,5 - 4
Hustota2,947 kg.dm−3
Štiepateľnosťdobrá podľa {010}
Optické dáta
Index lomu
dvojosový minerál
nα = 1,529 - 1,530
nβ = 1,680 - 1,682
nγ = 1,685 - 1,686
Dvojlomδ = 0,156
2V18 - 19 ° (vypočítaný 16 - 18 °)
Iné
Rozpustnosťv kyselinách
Odrody a variety
variety so zvýšeným obsahom Pb, zn a Sr
Zoznam minerálov
Aragonit na mindat.org
Aragonit na Commons

Aragonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky uhličitan vápenatý – CaCO3.[1] Podobný je minerál kalcit.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, často zdvojčatené. Po vzájomnom prerastaní mávajú dvojčatá pseudohexagonálny tvar. Tento nerast môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. V takom prípade sa nazýva železný kvet (pozri nižšie). Aragonit býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí. Má biely vryp. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.[1]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. Často vypĺňa pukliny v sopečných horninách.[1]

Nachádza sa aj v škrupinách niektorých mäkkýšov.[2]

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V ultrafialovom svetle často fluoreskuje.[1]

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Ochtiná (Ochtinská aragonitová jaskyňa), Podrečany, Rudňany, Smolník, Spišská Nová Ves, Špania Dolina, Vechec.[1]

Odrody a podobne[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit má viacero odrôd:

Modrozelený aragonit sa (najmä) v minulosti označoval aj ako igloit či iglit (podľa náleziska Spišská Nová Ves – po maď. Igló), nejde o samostatnú odrodu.[15][16][17]

Názov aragonit sa niekedy nesprávne stotožňuje s odrodou aragonitu železný kvet[2] alebo s odrodou aragonitu hrachovec [7].

Aragonit je tiež významný napr. v týchto látkach:

  • erzbergit - pozostáva z aragonitu a kalcitu a má vrstvovitú bielo-tmavú podobu[18][19]
  • perleť - materiál (biominerál) zložený z minimálne 95 % aragonitu a zvyšok tvorí organický materiál; pochádza zo škrupiny lastúrnikov.[20]
  • ónyxový mramor – hornina majúca dekoratívne farby a tvorená buď aragonitom alebo kalcitom[21][22]
  • travertín a (iný) vápenec – veľmi rozšírené horniny tvorené obe primárne kalcitom a aragonitom[23][24]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  2. a b železný kvet. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 167 dostupné online
  3. aragonit. In: Technický naučný slovník A – F. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 98.
  4. žriedlovec. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-768-6. S. 1016
  5. a b vřídlovec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  6. hrachovec. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 36 dostupné online
  7. a b hrachovec. In: ONDŘEJ, Slanina. Výkladový slovník exotických materiálů (používaných v uměleckém řemesle). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 168 s. ISBN 978-80-247-7691-0. S. 38.
  8. hrachovec. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 265.
  9. železný květ. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 100
  10. KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 352
  11. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  12. nicholsonit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 36
  13. a b c RUŽIČKA, P. Recenzie a upútavky na knihy (Mařík, K., 2016: Encyklopedie drahých kamenů. Proč jsou drahé kameny tak drahé. Nakladatelství PLOT, Praha, 296 s.). In: Esemsestník: Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti, ročník 6, 2017, č. 1, str. 40-43 dostupné online
  14. tarnowitzit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 570
  15. Svetové nerasty zo Slovenska [online]. enviromagazin.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  16. DOELTER, C.. Handbuch der Mineralchemie: Allgemeine Einleitung — Kohlenstoff — Carbonate — Silicate I. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013 (1912). 1008 s. ISBN 978-3-642-49766-7. S. 337.
  17. Minerály mesiaca. [s.l.] : mineraly.sk. Dostupné online.
  18. Erzbergit. [s.l.] : austria-forum.org. Dostupné online.
  19. Zeitzeugen unter der geochemischen Lupe [online]. tugraz.at, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  20. GEHRKE, Nicole. Retrosynthese von Perlmutt. Max-Planck-Institut für Kolloid- und Grenzflächenforschung, Dissertation zur Erlangung des akademischen Grades ”doctor rerum naturalium“ (Dr. rer. nat.) in der Wissenschaftsdisziplin Physikalische Chemie. eingereicht an der Mathematisch-Naturwissenschaftlichen Fakultät der Universität Potsdam. 2006. S. 15-16 dostupné online
  21. ónyxový mramor. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 511.
  22. onyxový mramor. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 88
  23. vápenec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  24. KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 350

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aragonit

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]