Aragonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aragonit
Aragonit
CaCO3
Všeobecné informácie
Trieda Nitráty, karbonáty a boráty
Zaradenie V/B.04-10
Rok objavenia 1790
Pôvod názvu podľa oblasti Aragónsko v Španielsku
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava rombická
Bodová grupa mmm
Priestorová grupa Pmcn
Mriežkové param. a=4,959 Å
b=7,968 Å
c=5,741 Å
V=226,85
Z=4
Morfológia
Habitus nálety, povlaky, kvapľové utvary, kryštalické agregáty, jedntlivé kryštály s plochami {001}, {110} a {010}
Zrasty kontaktné zrasty podľa {110}, vytvárajúce pseudohexagonálne tvary
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, biely, žltý, šedý, ružovkastý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
2V 18 – 19 ° (vypočítaný 16 – 18 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 3,5 – 4
Hustota 2,93 kg.dm−3
Štiepateľnosť dobrá podľa {010}
Lom lastúrový
Ostatné
Rozpustnosť v kyselinách
Odrody a variety
variety so zvýšeným obsahom Pb, zn a Sr
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Aragonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky uhličitan vápenatý – CaCO3. [1] Podobný je minerál kalcit.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, často zdvojčatené. Po vzájomnom prerastaní mávajú dvojčatá pseudohexagonálny tvar. Tento nerast môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. V takom prípade sa nazýva železný kvet (pozri nižšie). Aragonit býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí. Má biely vryp. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom. [1]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. Často vypĺňa pukliny v sopečných horninách. [1]

Nachádza sa aj v škrupinách niektorých mäkkýšov. [2]

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V ultrafialovom svetle často fluoreskuje. [1]

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Ochtiná (Ochtinská aragonitová jaskyňa), Podrečany, Rudňany, Smolník, Spišská Nová Ves, Špania Dolina, Vechec. [1]

Odrody a podobne[upraviť | upraviť zdroj]

Aragonit má viacero odrôd:

Modrozelený aragonit sa (najmä) v minulosti označoval aj ako igloit či iglit (podľa náleziska Spišská Nová Ves – po maď. Igló), nejde o samostatnú odrodu. [15][16][17]

Názov aragonit sa niekedy nesprávne stotožňuje s odrodou aragonitu železný kvet [18] alebo s odrodou aragonitu hrachovec [7].

Aragonit je tiež významný napr. v týchto látkach:

  • erzbergit - pozostáva z aragonitu a kalcitu a má vrstvovitú bielo-tmavú podobu [19][20]
  • perleť - materiál (biominerál) zložený z minimálne 95 % aragonitu a zvyšok tvorí organický materiál; pochádza zo škrupiny lastúrnikov. [21]
  • ónyxový mramor – hornina majúca dekoratívne farby a tvorená buď aragonitom alebo kalcitom [22][23]
  • travertín a (iný) vápenec – veľmi rozšírené horniny tvorené obe primárne kalcitom a aragonitom [24][25]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  2. železný kvet. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 167 dostupné online
  3. aragonit. In: Technický naučný slovník A – F. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1962. s. 98.
  4. žriedlovec. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-768-6. S. 1016
  5. a b vřídlovec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  6. hrachovec. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 36 dostupné online
  7. a b hrachovec. In: ONDŘEJ, Slanina. Výkladový slovník exotických materiálů (používaných v uměleckém řemesle). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2012. 168 s. ISBN 978-80-247-7691-0. S. 38.
  8. hrachovec. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 265
  9. železný květ. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 100
  10. KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 352
  11. Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  12. nicholsonit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 36
  13. a b c RUŽIČKA, P. Recenzie a upútavky na knihy (Mařík, K., 2016: Encyklopedie drahých kamenů. Proč jsou drahé kameny tak drahé. Nakladatelství PLOT, Praha, 296 s.). In: Esemsestník: Spravodajca Slovenskej mineralogickej spoločnosti, ročník 6, 2017, č. 1, str. 40-43 dostupné online
  14. tarnowitzit. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 570
  15. Svetové nerasty zo Slovenska [online]. enviromagazin.sk, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  16. DOELTER, C.. Handbuch der Mineralchemie: Allgemeine Einleitung — Kohlenstoff — Carbonate — Silicate I. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013 (1912). 1008 s. ISBN 978-3-642-49766-7. S. 337.
  17. Minerály mesiaca. [s.l.] : mineraly.sk. Dostupné online.
  18. železný kvet. In: ŠIMČISKO, Jozef (ed.). Banícky terminologický slovník. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1955. S. 167 dostupné online
  19. Erzbergit. [s.l.] : austria-forum.org. Dostupné online.
  20. Zeitzeugen unter der geochemischen Lupe [online]. tugraz.at, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  21. GEHRKE, Nicole. Retrosynthese von Perlmutt. Max-Planck-Institut für Kolloid- und Grenzflächenforschung, Dissertation zur Erlangung des akademischen Grades ”doctor rerum naturalium“ (Dr. rer. nat.) in der Wissenschaftsdisziplin Physikalische Chemie. eingereicht an der Mathematisch-Naturwissenschaftlichen Fakultät der Universität Potsdam. 2006. S. 15-16 dostupné online
  22. ónyxový mramor. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 511
  23. onyxový mramor. In: Encyklopedický slovník geologických věd. Sv. 2, N-Ž. Vyd. 1. Praha: Academia, 1983. S. 88
  24. vápenec - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2017-10-24]. Dostupné online.
  25. KREJČA, Jindřich, ed. a ČERVENKA, Martin, ed. Z našej prírody: rastlíny, horniny, minerály, skamenelíny. 2., dopl. vyd. Bratislava: Príroda, 1984. S. 350

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]