Travertín

	Travertín Usadená hornina
	; Travertínové terasy v Yellowstone
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit, aragonit
Akcesórie	limonit, ...
Vlastnosti
Textúra	pórovitý
Farba	béžová, sivá
	Geovedný portál

Travertín je usadená hornina, klasifikovaná buď samostatne alebo častejšie ako typ horniny vápenec. Vzniká vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky sa skladá z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu. Najčastejšia prímes býva limonit.

Termín travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.

Vznik

Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO₃. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO₂, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO₃^[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií^[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov^[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti^[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence^[4].

Klasifikácia

Sinter vzniká pod zemským povrchom v jaskyniach
Penovec vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu
Pramenit vzniká z minerálnych vôd

Textúra a štruktúra

Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je navyše páskovaný^[3].

Výskyt

Slovensko

Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO^[5].

Zahraničie

Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.

Využitie

Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň^[3]. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané. Z tohto dôvodu sú aj zaujímavým objektom výskumu neotektoniky, ktorá skúma najmladšie tektonické procesy. Tektonický výskum zlomov a puklín v travertínoch je označovaný ako travitonika^[6].

Referencie

↑ http://www.geology.cz prístup: 14.9.2008
1 2 Vladár, J., 1982; Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, s. 106 - 107
1 2 3 http://www.mineraly.sk prístup: 14.9.2008
↑ http://www.geology.sk - Charakteristika litotypu Anotátor:Juraj Maglay Archivované 2008-12-26 na Wayback Machine prístup 14.9.2008
↑ Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.^{[nefunkčný odkaz]} Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.
↑ Hancock, P. L., Chamers, R. M. L., Altunel, E., Çakir, Z., 1999, Travitonics: using travertines in active fault studies. Journal of Structural Geology, 21, 8–9, s. 903–916

Ďalšie zdroje

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Travertín

[1] ttp://www.geology.cz prístup: 14.9.2008

[Encyklopédia_Slovenska-2] 1 2 Vladár, J., 1982; Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Veda, Bratislava, s. 106 - 107

[mineraly.sk-3] 1 2 3 http://www.mineraly.sk prístup: 14.9.2008

[4] ttp://www.geology.sk - Charakteristika litotypu Anotátor:Juraj Maglay Archivované 2008-12-26 na Wayback Machine prístup 14.9.2008

[5] Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.^{[nefunkčný odkaz]} Prešovská Univerztita, Prešov, 76 s.

[6] Hancock, P. L., Chamers, R. M. L., Altunel, E., Çakir, Z., 1999, Travitonics: using travertines in active fault studies. Journal of Structural Geology, 21, 8–9, s. 903–916

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]