Gánovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
O náleze neandertálca pozri Gánovce 1.
Súradnice: 49°01′55″S 20°19′25″V / 49,031944°S 20,323611°V / 49.031944; 20.323611
Gánovce
obec
Gánovce 16 Slovakia7.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Spiš
Rieka Gánovský potok
Nadmorská výška 642 m n. m.
Súradnice 49°01′55″S 20°19′25″V / 49,031944°S 20,323611°V / 49.031944; 20.323611
Rozloha 7,83 km² (783 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 377 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 175,86 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Alžbeta Čekovská[3] (SDKÚ-DS, SaS, KDH, NOVA)
PSČ 058 01 (pošta Poprad 1)
ŠÚJ 523437
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Gánovská ul. 184
058 01 Gánovce
E-mailová adresa obecganovce1@sinet.sk
Telefón +421 52 7889091
Fax +421 52 7889092
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Gánovce (Poprad District)
Webová stránka: www.ganovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Gánovce je obec na Slovensku v okrese Poprad. Je známa nálezom travertínového odliatku mozgovne neandertálca, ako aj odtlačkov vtedajšieho rastlinstva. [4] Je to tiež nálezisko otomanskej kultúry.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v južnej časti Vrbovskej pahorkatiny, geomorfológickej časti Podtatranskej kotliny, na severnom okraji Kozích chrbtov. Okraj mesta Poprad je vzdialený približne 1 km severozápadne, centrum mesta 5 km, Spišská Nová Ves je vzdialená 23 km a Kežmarok 18 km. Južným okrajom vedie železničná trať Žilina – Košice, severne prebieha trasa cesty I/18 z Liptova na Prešov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy dokladajú pohyb človeka v Spiši už v strednom paleolite (250 000 - 40 000 pred Kr.). Potvrdzuje to napríklad nález skamenenej výplne lebky neandertálca v travertínovej kope Hrádok, ktorým sa Gánovce stali známymi. Teplé minerálne pramene lákali ľudí i zver, ktorých pozostatky sú nachádzané v takýchto travertínových kopách dodnes. Súčasné Gánovce vznikli z osady „Villa Ganau“, písomne doloženej v roku 1317, no staršie osídlenie dokladá ranogotický kostol z polovice 13. storočia. Jedným z majiteľov územia bol Bazilius, syn Gaana, podľa ktorého bola obec pomenovaná. Súčasťou obce je i časť Filice, pomenovaná podľa kolonistu Filu, ktorému uhorský kráľ Belo IV. daroval tunajšie pozemky už v roku 1236. Názov obce sa postupne menil a tak sa v písomných dokumentoch spomína v roku 1473 ako Ganfal, v roku 1521 ako Ganovecz a v roku 1808 sa objavuje dnešná podoba. Osady sa spojili v roku 1924.

Obe obce patrili medzi kopijnické - zemianske obce, ktoré tvorili Stolicu X. spišských kopijníkov. V stredoveku kopijníci zabezpečovali ochranu územia, preto mali priznané určité výsady. Počet obyvateľov bol dlhodobo do 300 obyvateľov, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. V súvislosti s minerálnymi prameňmi sa spomínajú ich liečebné účinky už v roku 1549, preto v ich blízkosti vznikla kúpeľná osada. Tú dal v roku 1852 Augustín Korponaj zbúrať a na jej mieste vybudoval letohrádok, kúpeľný dom, reštauráciu a spoločenský pavilón. Artézsku studňu dal v rokoch 1877-79 prehĺbiť na 184 m, neskôr pribudol krytý bazén. Po znárodnení v roku 1948 boli vojnou značne poškodené kúpele čiastočne zrekonštruované a až do roku 1992 slúžili verejnosti.

Výraznou zmenou v živote ľudí bolo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v decembri 1871, ktorej zastávka na okraji obce umožnila zjednodušenie prepravy tovaru i osôb. Rozšírená bola i cesta z Popradu na Prešov, na ktorú je miestnou komunikáciou napojená aj obec. Slovenský hydrometeorologický ústav má v Gánovciach vybudované okrem meteorologickej stanice aj aerologické a radiačné centrum.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky atraktívnou je lokalita travertínov, no zelená turistická značka turistický chodník vedie z centra Popradu obcou cez Kvetnicu na vrch Zámčisko (921 m n. m.).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., Tibenský J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. 1. Dejiny pračloveka na území našej vlasti, s. 14.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]