Liptovská Teplička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°57′59″S 20°05′20″V / 48,966389°S 20,088889°V / 48.966389; 20.088889
Liptovská Teplička
obec
Liptovská Teplička dorfblick.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Liptov
Rieka Čierny Váh
Nadmorská výška 920 m n. m.
Súradnice 48°57′59″S 20°05′20″V / 48,966389°S 20,088889°V / 48.966389; 20.088889
Rozloha 98,7 km² (9 870 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 440 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 24,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1634
Starosta Slavomír Kopáč[3] (nezávislý)
PSČ 059 40
ŠÚJ 523631
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad ul. Štefana Garaja 398/16 059 40
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/7884911-13
Fax 052/7884911
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Liptovská Teplička
Webová stránka: www.liptovskateplicka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Liptovská Teplička je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Leží v hornej časti Čiernovážskej doliny v Teplickej kotline na severnom úpätí Nízkych Tatier, asi 8 km južne od Štrby a 20 km juhozápadne od Popradu. Obcou preteká potok Teplička, ktorá sa na jej severnom okraji vlieva do Čierneho Váhu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku.[4] V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky.

Tradície[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.

Ukážka nárečia[upraviť | upraviť zdroj]

O sadení smriečkov rozprávala Anna Šebestová, rod., Smolárová v roku 1953: "Ešče v marcu iďeme do śnegovich jam śneg nośiť. Tam je taka jama, jak ta kuchina medze śihlakami, abe beu ťen. A teraz vebereme śihláčki ze školnice, potem ich počiceme, každich sto še zvjonže a potem še po ťisicke ukuada do tej śnegovej jame. Keť skape śnek, začneme zakopovať a śihlački saďiť. Ale to še mauo inakši. To śe mauo tag napisať: S tej jame śe te śihlački bero do bremen na cherbet a śe zaneso tam, ďe śe iďe zakopovať a teraz uš kopeme jamki a saďime do nich śihlački. Jedno od drugego meter".[5]


Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.

  • po zelená turistická značka značke na Kráľovu hoľu
  • po modrá turistická značka značke
    • do sedla pod Doštiankou, odtiaľ po žltá turistická značka značke cez Panskú hoľu na Budnárku, odtiaľ po modrá turistická značka značke na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier
    • na rázcestie Doštianky, odtiaľ po zelená turistická značka značke do Vikartoviec alebo Smrečinského sedla (významná križovatka turistických trás)
    • z rázcestia Výpad po modrá turistická značka značke na Budnárku a na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Liptovskú Tepličku s Vysokými Tatrami v pozadí, počas Folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou 2015

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Horák Gejza - Stančeková Mária: Nárečie Liptovskej Tepličky, vydala Slovenská technická univerzita vo vydavateľstve STU Bratislava, r.2000
  5. Horák Gejza - Stančeková Mária: Nárečie Liptovskej Tepličky, vydala Slovenská technická univerzita vo vydavateľstve STU Bratislava, r.2000