Liptovský Hrádok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O hrade pozri Hrad Liptovský Hrádok.
Súradnice: 49°02′15″S 19°43′33″V / 49,037500°S 19,725833°V / 49.037500; 19.725833
Liptovský Hrádok
mesto
Liptovský Hrádok - pohľad zo Skalky - 6. 7. 2012.JPG
Severná časť mesta zo Skalky
Coat of arms of Liptovský Hrádok.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieky Váh, Belá
Nadmorská výška 640 m n. m.
Súradnice 49°02′15″S 19°43′33″V / 49,037500°S 19,725833°V / 49.037500; 19.725833
Rozloha 18,32 km² (1 832 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 441 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 406,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1341
Primátor Branislav Tréger[3] (nezávislý)
PSČ 033 01
ŠÚJ 510726
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hviezdoslavova 170
033 01 Liptovský Hrádok
E-mailová adresa sekretariat@lhr.sk
Telefón 044 / 522 22 11
Fax 044 / 522 22 13
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Liptovský Hrádok
Webová stránka: www.liptovskyhradok.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovský Hrádok (nem. Liptau Hradek) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova. Je vzdialený 10 km východne od Liptovského Mikuláša, 44 km severne od Brezna a 45 km západne od Popradu.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Sídliská[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Liptova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, tvorcom je Liptovskohrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.

Zástava[upraviť | upraviť zdroj]

Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.

Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.

Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, prípadne štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, prípadne v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.

Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad a renesančný zámok v Liptovskom Hrádku

Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. Osada Mravník, nachádzajúca sa v centre dnešného starého mesta, bola o pár storočí mladšia. Predtým tu bolo Keltské hradisko, a predtým sa tu udomácnili ľudia púchovskej kultúry, čo potvrdil nález sedemdesiatich urien na sídlisku Belanská. Pravdepodobne prišli z troch hradísk blízko Podturne, kde sa usadili oveľa skôr. Liptovský Hrádok sa nachádza na sútoku riek Váh a Belá, nebolo preto náhodou, že si vybrali toto miesto.

V okolí hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad v osade Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení kráľovskou komorou v roku 1731. Jadrom osady sa stala ulica tiahnuca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Neskôr sa časť tejto ulice stala základom pre dnešné arborétum. Pokračovanie tejto ulice popri Váhu smerovalo k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtureň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch 19. storočia postavili v Liptovskom Hrádku budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v 90. rokoch rímskokatolícky kostol v slohu Ľudovíta XVI.[4] Prvé panelové domy sa v Liptovskom Hrádku začali stavať asi v rokoch 19591965.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Martina v časti Dovalovo, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli na vyvýšenine uprostred obce. Medzi 14. a 15. storočím bol doplnený o nástenné maľby. Od reformácie do roku 1673 bol kostol evanjelický. K zásadnej prestavbe došlo na začiatku 17. storočia, kedy bol nanovo zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami a bola postavená veža. V druhej polovici 17. storočia bol kostol fortifikovaný. K barokovej úprave interiéru došlo v polovici 18. storočia, na konci storočia boli upravované aj vonkajšie fasády. Posledné reštaurovanie kostola prebehlo v rokoch 2005-2006. Zo stredovekých detailov sa zachovala klenba v presbytériu, východné okno svätyne a vstupný portál. Z tohto kostola pochádza neskorogotický krídlový oltár sv. Martina biskupa a sv. Štefana Prvomučeníka, ktorý je súčasťou zbierok SNM v Martine. Ďalšie stredoveké tabuľové maľby boli odvezené do Budapešti.[5] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a oknami s profilovanými šambránami a segmentovým ukončením. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčaasť jej hmoty z roku 1790. Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotná iluzívna výmaľba, ktorá tvorí aj samotný oltár. Oltárny obraz zobrazuje Ukrizovanie od J. Lercha z doby výstavby kostola. Kazateľnica a lavice v štýle luiséz pochádzajú z rovnakého obdobia. Organ pochádza od firmy Rieger z roku 1902, no nachádza sa v staršej organovej strini z roku 1795. Súčasťou interiéru je aj socha sv. Františka z Assissi od Alojza Stróbla.[6] Priečeliu kostola dominuje rizalit, z ktorého vyrastá veža. Segmentovo ukončené okná sú dekorované šambránami. Veža je členená lizénovým rámom, ukončená korounnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol v časti Dovalovo, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1851-1857. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu oltárny obraz Kristus na Olivovej hore od P. M. Bohúňa z roku 1857 a voľný obraz M. Luthera, taktiež od Bohúňa.[7] Priečeliu kostola dominuje rizalit členený pilastrami a ukončený štítom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom s horizontálnym pásovaním. Ukončená je ihlncovou helmicou. Okná sú polkruhovo ukončené.

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrad Liptovský Hrádok, zrúcanina vodného hradu pôvodne zo 14. storočia s priľahlým renesančným kaštieľom z rokov 1600-1603. Hrad je dvojpodlažná stavba s dvojicou nárožných veží, nachádzajúca sa na úzkom skalnom výbežku pôvodne obohnanom vodnou priekopou, z ktorej sa dochovalo blízke jazero. Kaštieľ je dvojtraktová dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena L. Areál sa nachádza sa na mieste sútoku Váhu s riekou Belá. Hrad slúžil ako oporný bod na spojnici Považia so Spišom. Prvá doložená zmienka o hrade pochádza z roku 1341, udáva, že staviteľom hradu bol Magister Donč. Od toho roku je hrad v kráľovskom majetku a stáva sa novým sídlom Lipovskej župy. V roku 1433 bol hrad poškodený Bratríkmi. V nasledujúcom období hrad striedal majiteľov, patril okrem iných Petrovi Komorovskému, Jánovi Jiskrovi či Zápoľským. V 17. storočí, počas protihabsburských povstaní bol hrad poškodený, jeho najstrašia časť už nebola obnovená. Areál hradu s priľahlým kaštieľom patril od roku 1731 kráľovskej komore, ktorá využívala už len kaštieľ. V kaštieli sa dochovali renesančné hrebienkové a barokové pruské klenby. V roku 1803 areál vyhorel. Využívaný pre účely komory bol do roku 1850, neskôr tu bola zriadená väznica a okresný súd.[8] V súčasnosti slúži ako historický hotel.
  • Soľný a meďný úrad, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1711. Úpravami objekt prešiel v 18. a 19. storočí.[9] Fasáde budovy dominuje rizali s predstavaným dvojosovým portikom. Okná sú lemované dekoratívnymi šambránami. Dnes tu sídli expozícia Národopisného múzea Liptovský Hrádok.
  • Lesnícka škola, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z roku 1796-1800.[10] Škola vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku. Iniciátorom vzniku školy v roku 1795 bol prefekt hrádocko-likavského domínia František Wisner z Morgensternu. Stavbe dominuje výrazný rizalit zakončený trojuholníkovým štítom s tympanónom a malou strešnou zvonicou. Parter je horizontálne členený pásovaním, poschodie má nárožné kvádrovanie. Okná majú profilované šambrány, portál je dekorovaný prelamovanou kamennou rímsou s nápisovou doskou.
  • Klopačka a vážnica, súbor baníckych technických pamiatok v časti Maša. Klopačka je baroková stavba na pôdoryse štvorca s barokovou šindľovou cibuľou z obdobia po roku 1772. Fasády klopačky sú dekorované nárožným zaoblením a korunnou rímsou s terčíkom. Vážnica je dvojpodlažná obdĺžniková stavba z rovnakého obdobia ako klopačka.[11] Krytá je sedlovou strechou, fasáda je lemovaná jednoduchými lizénami. V objektoch dnes sídli expozícia Múzeum baníctva a hutníctva Maša Liptovský Hrádok.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, s cieľom prezentovať a propagovať hodnoty kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádzajú Technické služby v časti Podtureň – Roveň. Nachádza sa tu predajňa potravín Lidl, ktorá je najväčšou v meste (1000 metrov štvorcových). Ďalej sa tu nachádzajú dve predajne Coop Jednota, Liptovský Mikuláš, a. s. Dve sú tu taktiež predajne CBA Verex. V meste sa nachádza pobočka Slovenskej Sporiteľne, Prima Banky, Slovenskej Pošty, VÚB Banky a všetky sú v centre mesta v okolí Námestia Františka Wiesnera. Samotné námestie je veľkou atrakciou. Konajú sa tu mnohé podujatia, napríklad vo februári zabíjačka a na Vianoce to sú koledovačky alebo koncerty Dychovky z Liptovského Mikuláša.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Najbližší výjazd je za obcou Liptovský Peter na sever a za obcou Uhorská Ves na západ. Ďalšie výjazdy sú v meste Liptovský Mikuláš, v obci Ivachnová a v obci Važec. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 ŽilinaPoprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie mesta ponúka výborné podmienky pre pešiu, ako aj vysokohorskú turistiku, cyklistiku, beh na lyžiach a ďalšie športy v prírode. V rokoch 2013 aj 2014 bol Liptovský Hrádok etapovým mestom cyklistických pretekov Okolo Slovenska[12]. V roku 2014 bolo zároveň súčasťou trasy medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Poľska. Aj vďaka blízkej polohe Tatier mestom prechádzajú viaceré súťažné aj nesúťažné podujatia na bicykli.
V súťažnom športe významné úspechy dosiahla biatlonistka Soňa Mihoková.
V mládežníckom športe mesto úspešne reprezentujú bežkyne na lyžiach, karatisti, ale aj organizované celky volejbalistiek. V roku 2015 na Majstrovstvách Európy v karate kadetov a juniorov vo Švajčiarsku získal cenný bronz študent Gymnázia v Liptovskom Hrádku junior Dominik Imrich[13].

Obľúbené športy:

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BIZUB, František: Považská lesná železnica. Banská Bystrica : Lesy SR, 2012. 181 s. ISBN 978-80-971070-0-0
  • BOROŠ, Matej: Liptovský Hrádok so svojím tatranským okolím. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1961, 212 s.
  • GOJDIČ, Ivan: Známe i neznáme hodnoty Liptovského Hrádku. In: Pamiatky a múzeá, r. 56, 2007, č. 4, s. 6  –  11.
  • TESCHLER, Béla: Liptó-Új-Vár Története. Liptószentmiklós [= Liptovský Mikuláš] : Löw Dezső 1906, 82 s. Dostupné online.
  • VÍTEK, Peter: Významné osobnosti hradného a komorského panstva v Liptovskom Hrádku. Liptovský Hrádok : Mestský úrad, 2008. 98 s. ISBN 9788097001728
  • VÍTEK, Peter: Liptovský Hrádok - Starý trh v 19. a 20. storočí. Liptovský Hrádok : Mestský úrad, 2016. 96 s. ISBN 978-80-972390-1-5
  • VÍTEK, Peter - CHURÝ, Slavko - ŠUBA, Andrej: Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius 2006, 192 s. ISBN 80-7140-271-0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. stránke Liptov TravelGuide
  5. Dovalovo [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Liptovský Hrádok - Navštívenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Dovalovo - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Liptovský Hrádok [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Okolo Slovenska v Liptovskom Hrádku
  13. Karatista Dominik Imrich získal bronz

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]