Preskočiť na obsah

Vyšná Boca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyšná Boca
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Vodné toky Boca, Čertovica
Nadmorská výška 950 m n. m.
Súradnice 48°55′30″S 19°45′06″V / 48,9249383°S 19,7516736°V / 48.9249383; 19.7516736
Rozloha 20,59 km² (2 059 ha) [1]
Obyvateľstvo 94 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 4,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1470
Starosta Ľubica Trégerová[3] (SMER-SD)
PSČ 032 34 (pošta Malužiná)
ŠÚJ 511188
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Vyšná Boca 50
032 34 Malužiná
E-mailová adresa vboca@stonline.sk
Telefón 044/5291249
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšná Boca
Webová stránka: vysnaboca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vyšná Boca je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Horská obec sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v hornej časti Bocianskej doliny, na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Obcou preteká riečka Boca, popri ktorej vedie cesta I/72, spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica.

Najstaršie zmienky o lokalite „OCHIMSTAL - JOACHIM STALL (Jáchimovo údolie)“ pochádzajú z 11. storočia a tak sa predpokladá kolonizácia územia baníkmi zo Spiša. Územie okolo riečky Boca sa objavuje vo viacerých donačných listinách (napr. z roku 1263, 1267, 1269), ryžovanie zlata v nej spomína listina z roku 1267, vydaná pre „Bogomera“ (Bohumíra). Kráľ Štefan V. udelil v roku 1271 Sasom z údolia riečky Boca právo hľadať a ťažiť rudy a kovy na tomto území. Z roku 1285 pochádza prvá zmienka o baníckej osade v údolí Boce, no zrejme išlo o dočasné obydlia baníkov z Hýb. Listina Spišskej Kapituly z roku 1299 potvrdzuje územie na pravom brehu Boce po Čierny Váh ako kráľovský majetok, bez priamej zmienky obydlia. Dolovanie rúd v Boci spomína listina hybianskeho richtára Kristiána z roku 1342, v roku 1377 sa zemani Andrej a Mikuláš (potomkovia Serafína - Bohumírovho brata) dožadovali polovice majetku Bohumírovcov, medzi nimi aj Boce. Práva a slobody Boce potvrdil v roku 1470 kráľ Matej Korvín, ktoré v roku 1527 potvrdil aj Ján Zápoľský.

Prvá škola na území Vyšnej Boce sa spomína v roku 1540, v roku 1551 objavil Jakub Hopner nové ložiská zlata, ktoré do Boce prilákali mnohých baníkov. Následne sa realizovalo vymeriavanie banských polí a vznikol tu kráľovský banský súd, čím vznikol spor s miestnymi zemanmi, nárokujúcimi si právo na ťažbu. V roku 1558 bolo v Boci vyťažených okolo 60 kg zlata, pokým v stredoslovenskej banskej oblasti sa v tom čase ťažilo okolo 300 kg. Prvá modlitebňa (oratórium) sa spomína v roku 1571, v nasledujúcich rokoch pribudla tiež krčma a mlyn. Mešťanom bolo umožnené stavať domy, variť pivo a pálenku, predávať mäso a víno, pásť dobytok, ťažiť a predávať drevo či páliť drevené uhlie. Do konca 16. storočia v oblasti prebiehala valašská kolonizácia, ktorá sa pričinila o rozšírenie chovu oviec a hovädzieho dobytka. V 18. storočí nastal úpadok baníctva a rozvíjajú sa remeslá. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785 mala Kráľovská Boca 61 domov, v ktorých žilo 73 rodín a 373 obyvateľov. Svätojánska Boca mala v tom čase 141 domov, obývaných 167 rodinami a 798 obyvateľmi. V tom istom roku sa vo Vyšnej Boci spomína nový kostol.

V polovici 19. storočia sa dnešná Vyšná Boca vyčlenila z obcí Kráľovská a Svätojánska Boca, administratívne patriacich pod Nižnú Bocu. Ťažba zlata, železa a antimónu ustúpila poľnohospodárstvu, práci v lesoch a chovu dobytka, ktoré poskytovali obživu miestnemu obyvateľstvu. Banícka minulosť v obci je badateľná v podobe reťazovej zástavby a baníckymi domami s pavlačami. V obci sa nachádza expozícia baníckeho a dobytkárskeho domu.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. Storí na mieste staršej stavby z konca 16. storočia. V rokoch 1819-1825 bola k objektu pristavaná veža. V interiéri sa nachádza plochý drevený strop a trojramenná empora. Oltár je kazateľnicového typu s rokokovými ušnicami z roku 1788. Neskorobaroková krstiteľnica pochádza z doby vzniku kostola. Súčasťou interiéru sú aj maľované patronátne lavice zo 17. a 18. storočia. Priečeliu kostola dominuje volútový štít.[4] Veža je členená kordónovou rímsou, dekoratívnymi kazetami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. V nedávnom období došlo k obnove helmice a strechy kostola.

Spolu s Nižnou Bocou je významným turistickým strediskom Nízkych Tatier. Je charakteristická množstvom rekreačných chát a chalúp a vďaka dostupnosti nízkotatranského hrebeňa i vhodným východním miestom horskej turistiky. Priamo na okraji obce sa nachádzajú lyžiarske vleky a trate.

Značené chodníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Vyšná Boca - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšná Boca