Vyšná Boca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′00″S 19°45′00″V / 48,933333°S 19,750000°V / 48.933333; 19.750000
Vyšná Boca
obec
Certovica10Slovakia6.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Rieky Boca, Čertovica
Nadmorská výška 950 m n. m.
Súradnice 48°56′00″S 19°45′00″V / 48,933333°S 19,750000°V / 48.933333; 19.750000
Rozloha 20,59 km² (2 059 ha) [1]
Obyvateľstvo 104 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 5,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1470
Starosta Ľubica Trégerová[3] (SMER-SD)
PSČ 032 34 (pošta Malužiná)
ŠÚJ 511188
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Vyšná Boca 50
032 34 Malužiná
E-mailová adresa vboca@stonline.sk
Telefón 044/5291249
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Vyšná Boca
Webová stránka: www.vysnaboca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vyšná Boca je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Horská obec sa nachádza v južnej časti horného Liptova, v hornej časti Bocianskej doliny, na styku Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier. Obcou preteká riečka Boca, popri ktorej vedie cesta I/72, spájajúca Liptov s Horehroním cez horský priechod Čertovica.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie zmienky o lokalite „OCHIMSTAL - JOACHIM STALL (Jáchimovo údolie)“ pochádzajú z 11. storočia a tak sa predpokladá kolonizácia územia baníkmi zo Spiša. Územie okolo riečky Boca sa objavuje vo viacerých donačných listinách (napr. z roku 1263, 1267, 1269), ryžovanie zlata v nej spomína listina z roku 1267, vydaná pre „Bogomera“ (Bohumíra). Kráľ Štefan V. udelil v roku 1271 Sasom z údolia riečky Boca právo hľadať a ťažiť rudy a kovy na tomto území. Z roku 1285 pochádza prvá zmienka o baníckej osade v údolí Boce, no zrejme išlo o dočasné obydlia baníkov z Hýb. Listina Spišskej Kapituly z roku 1299 potvrdzuje územie na pravom brehu Boce po Čierny Váh ako kráľovský majetok, bez priamej zmienky obydlia. Dolovanie rúd v Boci spomína listina hybianskeho richtára Kristiána z roku 1342, v roku 1377 sa zemani Andrej a Mikuláš (potomkovia Serafína - Bohumírovho brata) dožadovali polovice majetku Bohumírovcov, medzi nimi aj Boce. Práva a slobody Boce potvrdil v roku 1470 kráľ Matej Korvín, ktoré v roku 1527 potvrdil aj Ján Zápoľský.

Prvá škola na území Vyšnej Boce sa spomína v roku 1540, v roku 1551 objavil Jakub Hopner nové ložiská zlata, ktoré do Boce prilákali mnohých baníkov. Následne sa realizovalo vymeriavanie banských polí a vznikol tu kráľovský banský súd, čím vznikol spor s miestnymi zemanmi, nárokujúcimi si právo na ťažbu. V roku 1558 bolo v Boci vyťažených okolo 60 kg zlata, pokým v stredoslovenskej banskej oblasti sa v tom čase ťažilo okolo 300 kg. Prvá modlitebňa (oratórium) sa spomína v roku 1571, v nasledujúcich rokoch pribudla tiež krčma a mlyn. Mešťanom bolo umožnené stavať domy, variť pivo a pálenku, predávať mäso a víno, pásť dobytok, ťažiť a predávať drevo či páliť drevené uhlie. Do konca 16. storočia v oblasti prebiehala valašská kolonizácia, ktorá sa pričinila o rozšírenie chovu oviec a hovädzieho dobytka. V 18. storočí nastal úpadok baníctva a rozvíjajú sa remeslá. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785 mala Kráľovská Boca 61 domov, v ktorých žilo 73 rodín a 373 obyvateľov. Svätojánska Boca mala v tom čase 141 domov, obývaných 167 rodinami a 798 obyvateľmi. V tom istom roku sa vo Vyšnej Boci spomína nový kostol, ktorému bola v rokoch 1819 – 25 pristavená veža.

V polovici 19. storočia sa dnešná Vyšná Boca vyčlenila z obcí Kráľovská a Svätojánska Boca, administratívne patriacich pod Nižnú Bocu. Ťažba zlata, železa a antimónu ustúpila poľnohospodárstvu, práci v lesoch a chovu dobytka, ktoré poskytovali obživu miestnemu obyvateľstvu. Banícka minulosť v obci je badateľná v podobe reťazovej zástavby a baníckymi domami s pavlačami. V obci sa nachádza expozícia baníckeho a dobytkárskeho domu.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s Nižnou Bocou je významným turistickým strediskom Nízkych Tatier. Je charakteristická množstvom rekreačných chát a chalúp a vďaka dostupnosti nízkotatranského hrebeňa i vhodným východním miestom horskej turistiky. Priamo na okraji obce sa nachádzajú lyžiarske vleky a trate.

Značené chodníky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]