Ižipovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 49°08′25″S 19°29′28″V / 49,1404°S 19,4912°V / 49.1404; 19.4912
Ižipovce
obec
Izipovce 1 pz.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Nadmorská výška 598 m n. m.
Súradnice 49°08′25″S 19°29′28″V / 49,1404°S 19,4912°V / 49.1404; 19.4912
Rozloha 2,64 km² (264 ha) [1]
Obyvateľstvo 89 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 33,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1286
Starosta Karol Kováč [3] (NEKA)
PSČ 032 23 (pošta Liptovská Sielnica)
ŠÚJ 556807
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Ižipovce
Webová stránka: www.obec-izipovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ižipovce sú malá liptovská obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]

Ižipovce - Lomnô

Katastrálne územie obce Ižipovce je súčasťou celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, oddielu Chočské pohorie. Obec katastrálne susedí na severozápade s obcou Prosiek, južne s obcou Bobrovník časť Hliník, juhozápadne s obcou Bukovina a na západe s obcou Liptovská Anna. Zhruba tretinu rozlohy katastra tvoria lesné porasty predovšetkým na severe zasahujúce do Chočských vrchov (podcelok Prosečné) a zároveň lesné porasty nazývané Ižipovské háje (najvyšší vrch Mníchov 710,6 m n. m.). Katastrom preteká Ižipovecký potok (Ižipovčianka), ktorého časť bola v minulosti umelo odklonená a preteká priamo obcou. V dolnej časti Ižipovčianka mierne meandruje a vlieva sa v Prosieckej zátoke do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorá je súčasťou rieky Váh.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ižipovce - obecná zvonica z 19. storočia

Obec Ižipovce vznikla na majetku patriacom do chotára obce Sielnica. Územie sa spomína už v roku 1286 (Selniche), ktoré kráľ Ladislav IV. (1260 – 1290) daroval Benediktovi a Štefanovi, synom Kevela.

Prvá zmienka o majetku neskorších Ižipoviec je z roku 1304, keď zeman Ižip (maď. Izsép) kúpil časť majetku, dovtedy zvaného latinsky Moecha („špinavý, nečistý“). S týmto Ižipom je nepochybne spojený vznik osady v prvej polovici 14. storočia. V roku 1391 sa spomína obec ako "Kewelhaza", alebo Isipfalva, pred tým majetok služobníkov Liptovského hradu povýšených do zemianskeho stavu. Neskôr patrila rodinám Dobákovcov, Čemickovcov a iným drobným zemanom, ktorí v obci aj bývali. V 16. storočí obec pozostávala iba zo zemianskych kúrií, ktorých tu bolo v roku 1584 desať. V roku 1784 mala obec 33 domov a 192 obyvateľov, z toho 41 zemanov, v roku 1828 mala 19 domov a 184 obyvateľov. Ižipovce boli v tomto období osadou s výlučne zemianskym obyvateľstvom.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom, tkaním súkna, kováčstvom, stolárstvom, výrobou handričkových pokrovcov a pod. Obec zachvátilo v priebehu 18. a 19. storočia niekoľko požiarov, preto najmä v prednej časti sa nenachádzajú drevené obytné budovy, ale len murované domy so sedlovou strechou, mnohé z nich sú t. č. neobývané.

V novodobej histórii počas 2. svetovej vojny (20. storočie) sa obec zapojila do Slovenského národného povstania.

S účinnosťou od 3. apríla 1976 sa obec Ižipovce zlúčila s obcou Liptovská Sielnica a opätovne sa osamostatnila k 1. februáru 1992.

Názvy obce sa v priebehu rokov menili:

  • 1391 Selniche, que nunc vocatur Isipfalva ("...,ktoré je teraz Ižipovcami nazývané...")
  • 1506 Izipfalwa
  • 1521 Izyphaza
  • 1525 Isypowycz
  • 1773 Ižipowice
  • 1786 Ižipovce
  • 1860 - 1918 Izsépfalu
Historický vývoj počtu obyvateľov
rok počet obyvateľov rok počet obyvateľov
1784 192 1948 143
1828 184 1970 136
1880 138 1991 96
1900 128 2001 86
1921 133 2015 91

Chotárne názvy Ižipoviec[upraviť | upraviť zdroj]

Ižipovské háje

Ižipovský chotár predstavuje niečo cez 260 hektárov (ha), z ktorých len cca 11 ha je zastavaným územím obce. Katastrálne územie má úzky predĺžený tvar v severojužnom smere. Okrem zastavaného územia obce a lesných porastov spomínaných vyššie sa v obci zaužívalo niekoľko chotárnych názvov, ktoré sa hojne vyskytovali v rôznych písomných materiáloch (kúpnych zmluvách, pozemkových knihách, matrikách). Naši predkovia boli s pôdou v chotári úzko spätí a dôverne poznali každý kút obce. Mnohé z týchto názvov sa používajú dodnes, ďalšie len z ústneho podania pamätníkov a niektoré je problém presne lokalizovať. Hneď po vstupe do katastra obce z rázcestia sú to zvyšky stôp po dnes už neexistujúcich osadách obce Prosiek - Nižný a Vyšný Zádiel, následne lokalita "U môstkov", "Hlinenô", alebo "Nižnô pole". Pod Ižipovskými hájmi sú to lokality: "Ohradce", "Osiky", "Kúpenica", či "Za tŕním". Na tzv. hornom konci sa nachádzajú lokality s názvami: "Lanové", "Na dlhých", alebo "Kútovie".

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie známe obecné pečatidlo pochádza z druhej polovice 19. storočia. V strede pečatného poľa je štít, v ktorého vrchnej časti je holub a v dolnej tri ruže. Klenotom je holub. Kruhopis je v maďarčine: IZSEPFALU KÖSZEGE, s priemerom 28 mm.

Erb Ižipoviec má pôvod v erbe niektorých blízkych zemianskych rodov alebo pôvodných zemanov používajúcich predikát "de Isyphaza". Na začiatku 20. storočia sa používala pečiatka bez pečatného znaku s maďarským textom v kruhopise: "IZSÉPFALU PECSÉTJE s textom "KÖSZÉG" v strede pečatného poľa s priemerom 28 mm.

Obecné budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty kultúrneho dedičstva:

Obecná zvonica, v pozadí vrch Lomné (Lomnô) a Čereňová skala
  • Zvonica s pamiatkovo chráneným klasicistickým zvonom z roku 1830 (odliaty v spomenutom roku v Banskej Bystrici vo zvonolejárni patriacej Anne Christellyovej)

V obci (najmä v strednej časti za zvonicou) sa nachádza niekoľko dreveníc z 19. storočia s hospodárskymi budovami a murovanými sýpkami. V prednej časti obce (za vstupom) sa nachádza pár murovaných domov z 20 a 30 rokov 20. storočia, ktoré boli postavené po požiari.

Ďalšie obecné stavby:

  • obecný úrad (kancelária starostu, zasadacia miestnosť a miestna knižnica)
  • zastávka MHD
  • požiarna zbrojnica (dobrovoľný hasičský zbor založený v roku 1922)
  • 2 garáže a sklad pri obecnej zvonici
  • kultúrny dom (sála s kapacitou 100 miest na sedenie a zvýšeným javiskom)
  • obchod (t. č. mimo prevádzky) s obecným bytovým domom a parkom (budova z roku 1970 a 3 obecné byty z roku 2007)
  • cintorín

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Doplňovacie voľby do orgánov samosprávy obcí – marec 2015 [online]. www.statistics.sk, marec 2015, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]