Nezávislý politik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nezávislý kandidát)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nezávislý politik (iné názvy: nestranícky politik, nestraník, bezpartajný politik; u kandidátov: nezávislý kandidát – skratka NEKA, občiansky kandidát) je politik, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, resp. (v prípade kandidátov) taktiež neoplýva oficiálnou podporou politickej strany.

Prehľad podľa krajín[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský právny systém umožňuje využitie aktívneho volebného práva ako nezávislý kandidát vo voľbách do orgánov samospráv obcí, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbe prezidenta Slovenskej republiky.

Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Minimálny počet týchto podpisov činí pri voľbe prezidenta 15 000,[1] pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov 400,[2] a v prípade volieb do samospráv obcí sa odvíja od počtu obyvateľov danej obce nasledovne:[3]

Počet obyvateľov Počet podpisov
do 50
10
51 – 100
20
101 – 500
40
501 – 2 000
100
2 001 – 20 000
200
20 001 – 100 000
400
nad 100 000
600

Nezávislí kandidáti sú prirodzene najsilnejším politickým subjektom v slovenskej komunálnej politike. V niektorých prípadoch avšak môžu vystupovať ako nezávislí kandidáti len formálne a fakticky majú podporu politickej strany.

Zvolení nezávislí kandidáti na starostovprimátorov
Voľby Počet Podiel (%) 2. miesto vo voľbách
2014 1 104 37,95 SMER-SD (847; 29,11 %)[4]
2010 979 33,67 SMER-SD (599; 20,60 %)[5]
2006 895 30,83 SMER-SD (419; 14,43 %)[6]
2002 951 32,66 HZDS (384; 13,19 %)[7]

V rámci Národnej rady Slovenskej republiky existuje inštitút nezaradeného poslanca, ktorým sa poslanec NR SR stane vystúpením z poslaneckého klubu alebo po zániku poslaneckého klubu pokiaľ sa nestane členom iného klubu. Poslanecký klub zaniká v prípade, pokiaľ klesne počet jeho členov pod zákonom stanovenú hranicu osem poslancov.[8] Nezaradeného poslanca nemožno stotožňovať s nezávislým politikom, keďže môže byť aj naďalej členom politickej strany (napr. Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský a Martin Poliačik po zániku klubu strany SaS 8. októbra 2013).

Kuvajt[upraviť | upraviť zdroj]

V Kuvajte neboli strany legalizované od vyhlásenia nezávislosti v roku 1961 a preto kandidáti formálne vystupujú ako nezávislí, hoci sa organizujú v politických skupinách (tzv. „protostranách“), ktoré de facto fungujú ako politické strany[9] a ich činnosť je vládou (prevažne) tolerovaná.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. čl. 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 460/1992 Z. z.
  2. § 14 ods. 6 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 Z. z.2007 Z. z.
  3. § 16 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
  4. Počet a podiel zvolených starostov a primátorov podľa politických subjektov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2014 (vyd. 2014-11-16), http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html, dost. 2014-11-18 
  5. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2010 (vyd. 2010-11-28), http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm, dost. 2014-11-18 
  6. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov, Bratislava: ŠÚ SR, 2006 (vyd. 2006-12-03), http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm, dost. 2014-11-18 
  7. Počet a podiel zvolených starostov obcí, primátorov miest, starostov mestských častí podľa jednotlivých politických strán, koalícií politických strán a nezávislých kandidátov za SR, Bratislava: ŠÚ SR, 2002, http://volby.statistics.sk/oso/oso2002/sk/tab/tab3.htm, dost. 2014-11-19 
  8. § 64 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 402/2013 Z. z.
  9. Kamrava, Mehran (2011), International politics of the Persian Gulf, Syracuse, NY: Syracuse University Press, str. 248, ISBN 081565152X, http://books.google.sk/books?id=-LEhy6QVKpUC&pg=PA248 
  10. Gause, F. Gregory (1994), Oil Monarchies : Domestic and Security Challenges in the Arab Gulf States, New York: Council on Foreign Relations Press, str. 92-93, ISBN 0876091516, http://books.google.sk/books?id=emlbeh-24ogC&pg=PA92