Politická strana
Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácia), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie a/alebo riešenia nejakého problému. Na Slovensku a v Česku je politickou stranou de facto aj politické hnutie (pozri nižšie).
Právne je na Slovensku politická strana (a politické hnutie) v súčasnosti definovaná v príslušnom zákone ako "právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán".[1]
Politické hnutie
[upraviť | upraviť zdroj]V ústavoprávnej teórii je politické hnutie "voľnejšie združenie alebo zoskupenie osôb so spoločným záujmom."[2]
Pokiaľ ide chápanie politického hnutia v právnych predpisoch, na Slovensku a v Česku od januára 1990 do októbra 1991 existoval v texte príslušného zákona mierny (a nejasný) rozdiel medzi politickou stranou a politickým hnutím - politické hnutia mohli byť na rozdiel od politickej strany združeniami nielen občanov, ale aj politických strán či spoločenských organizácií, a zrejme boli myslené ako masovejšie zoskupenia než politické strany. Od novembra 1991 však príslušný zákon síce čisto formálne rozlišuje termíny politická strana a politické hnutie, ale pre obe platia presne tie isté ustanovenia a v texte zákona nie je pre politické hnutie uvedená definícia odlišná od definície politickej strany. Na účely toho, čo upravujú právne predpisy, je teda politické hnutie a politická strana od novembra 1991 vecne to isté. Pokiaľ ide o konkrétnu definíciu, od roku 2005 je politická strana aj politické hnutie v slovenskom zákone definovaná/-né ako "právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán".[3][4][5][1]
Príkladmi politických hnutí na Slovensku sú: Progresívne Slovensko, REPUBLIKA či HZDS.
Charakteristika politickej strany
[upraviť | upraviť zdroj]Vlastnosti politických strán:
- stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
- stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)
V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na napĺňanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.
V nedemokratických (totalitných, diktatúrach) systémoch je spoločenstvom na ovládanie ostatných a voľby slúžia na predstieranie slobody a demokracie.
Strany sú väčšinou financované zo štátneho rozpočtu.
Delenia
[upraviť | upraviť zdroj]Tradičné delenie:
- konzervatívne strany
- liberálne strany
- sociálne strany
Delenie typu ľavica-pravica:
- pravicové strany: konzervatívne strany, monarchistické strany, statkárske strany, fašistické strany
- stredové strany:
- stredopravé strany
- stredoľavé strany
- ľavicové strany: sociálnodemokratické strany, komunistické strany
- ostatné: národnostné strany, náboženské strany, ekologické strany, profesné strany a iné
Delenie typu vláda-opozícia:
- vládne strany: tvoria vládu, a to buď samostatne alebo v koalícii
- opozičné strany: netvoria vládu a snažia sa prevziať politickú moc voľbami
Delenie podľa systémovosti:
- systémové strany
- antisystémové strany (napr. extrémna pravica alebo extrémna ľavica)
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity, ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do politických strán.
Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom sneme (zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé moderné politické strany sa však považujú až whigovia a toryovia v anglickom parlamente (od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19. stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.
V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Ref
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (účinný od júna 2005)
- ↑ CHOVANEC, J., PALÚŠ, I. Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom, 2004. ISBN: 80-85717-13-1
- ↑ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Často kladené otázky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online.
- ↑ § 8 zákona č. 15/1990 Zb. o politických stranách [po česky: zákon č. 15/1990 Sb. o politických stranách] (účinný do októbra 1991)
- ↑ zákon č. 421/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach [po česky: zákon č. 424/1991 Sb. o sdružování v politických stranách a v politických hnutích] (účinný od novembra 1991 do mája 2005 (Slovensko) resp. dodnes (Česko)