Preskočiť na obsah

Politická strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácia), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie a/alebo riešenia nejakého problému. Na Slovensku a v Česku je politickou stranou de facto aj politické hnutie (pozri nižšie).

Právne je na Slovensku politická strana (a politické hnutie) v súčasnosti definovaná v príslušnom zákone ako "právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán".[1]

Politické hnutie

[upraviť | upraviť zdroj]

V ústavoprávnej teórii je politické hnutie "voľnejšie združenie alebo zoskupenie osôb so spoločným záujmom."[2]

Pokiaľ ide chápanie politického hnutia v právnych predpisoch, na Slovensku a v Česku od januára 1990 do októbra 1991 existoval v texte príslušného zákona mierny (a nejasný) rozdiel medzi politickou stranou a politickým hnutím - politické hnutia mohli byť na rozdiel od politickej strany združeniami nielen občanov, ale aj politických strán či spoločenských organizácií, a zrejme boli myslené ako masovejšie zoskupenia než politické strany. Od novembra 1991 však príslušný zákon síce čisto formálne rozlišuje termíny politická strana a politické hnutie, ale pre obe platia presne tie isté ustanovenia a v texte zákona nie je pre politické hnutie uvedená definícia odlišná od definície politickej strany. Na účely toho, čo upravujú právne predpisy, je teda politické hnutie a politická strana od novembra 1991 vecne to isté. Pokiaľ ide o konkrétnu definíciu, od roku 2005 je politická strana aj politické hnutie v slovenskom zákone definovaná/-né ako "právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán".[3][4][5][1]

Príkladmi politických hnutí na Slovensku sú: Progresívne Slovensko, REPUBLIKA či HZDS.

Charakteristika politickej strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastnosti politických strán:

  • stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
  • stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)

V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na napĺňanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.

V nedemokratických (totalitných, diktatúrach) systémoch je spoločenstvom na ovládanie ostatných a voľby slúžia na predstieranie slobody a demokracie.

Strany sú väčšinou financované zo štátneho rozpočtu.

Tradičné delenie:

  • konzervatívne strany
  • liberálne strany
  • sociálne strany

Delenie typu ľavica-pravica:

  • pravicové strany: konzervatívne strany, monarchistické strany, statkárske strany, fašistické strany
  • stredové strany:
    • stredopravé strany
    • stredoľavé strany
  • ľavicové strany: sociálnodemokratické strany, komunistické strany
  • ostatné: národnostné strany, náboženské strany, ekologické strany, profesné strany a iné

Delenie typu vláda-opozícia:

  • vládne strany: tvoria vládu, a to buď samostatne alebo v koalícii
  • opozičné strany: netvoria vládu a snažia sa prevziať politickú moc voľbami

Delenie podľa systémovosti:

  • systémové strany
  • antisystémové strany (napr. extrémna pravica alebo extrémna ľavica)

Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity, ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do politických strán.

Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom sneme (zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé moderné politické strany sa však považujú až whigovia a toryovia v anglickom parlamente (od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19. stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.

V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).

  1. 1 2 zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (účinný od júna 2005)
  2. CHOVANEC, J., PALÚŠ, I. Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom, 2004. ISBN: 80-85717-13-1
  3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Často kladené otázky [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2025-12-21]. Dostupné online.
  4. § 8 zákona č. 15/1990 Zb. o politických stranách [po česky: zákon č. 15/1990 Sb. o politických stranách] (účinný do októbra 1991)
  5. zákon č. 421/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach [po česky: zákon č. 424/1991 Sb. o sdružování v politických stranách a v politických hnutích] (účinný od novembra 1991 do mája 2005 (Slovensko) resp. dodnes (Česko)