Medzinárodná organizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Medzinárodná organizácia je inštitucionalizovaná podoba medzinárodných vzťahov.

Poznáme štyri typy medzinárodných organizácií:

  1. medzinárodná vládna organizácia (čiže medzinárodná organizácia v užšom zmysle), jej členmi sú zvrchované štáty (združenie štátov) alebo iné medzinárodné organizácie (ako napr. OSN alebo WTO); je definovaná ako združenie zvrchovaných štátov s pevnou organizačnou štruktúrou (vymedzenými podmienkami členstva, stálymi orgánmi s určitou právomocou a predpísaným riadením) na dosahovanie spoločných cieľov.
  2. medzinárodná mimovládna organizácia, ktoré sú súkromné organizácie (napr. FIFA)
  3. medzinárodná organizácia majúca vládny aj mimovládny charakter (Medzinárodný červený kríž)
  4. nadnárodná organizácia (nadštátna organizácia)

Z iného hľadiska poznáme:

  • všeobecné politické medzinárodné organizácie, napr. OSN,
  • medzinárodné organizácie pre zvláštne úlohy, napr. odborné,
  • univerzálne medzinárodné organizácie, prístupné pre všetky štáty sveta,
  • oblastné medzinárodné organizácie,, napr. Liga arabských štátov

Právnym základom medzinárodnej organizácie býva mnohostranná medzinárodná zmluva.