Medzinárodná organizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Medzinárodná organizácia je inštitucionalizovaná podoba medzinárodných vzťahov.

Poznáme štyri typy medzinárodných organizácií:

  1. medzinárodná vládna organizácia (čiže medzinárodná organizácia v užšom zmysle), jej členmi sú zvrchované štáty (združenie štátov) alebo iné medzinárodné organizácie (ako napr. OSN alebo WTO); je definovaná ako združenie zvrchovaných štátov s pevnou organizačnou štruktúrou (vymedzenými podmienkami členstva, stálymi orgánmi s určitou právomocou a predpísaným riadením) na dosahovanie spoločných cieľov.
  2. medzinárodná mimovládna organizácia, ktoré sú súkromné organizácie (napr. FIFA)
  3. medzinárodná organizácia majúca vládny aj mimovládny charakter ([[]])
  4. nadnárodná organizácia (nadštátna organizácia)

Z iného hľadiska poznáme:

  • všeobecné politické medzinárodné organizácie, napr. OSN,
  • medzinárodné organizácie pre zvláštne úlohy, napr. odborné,
  • univerzálne medzinárodné organizácie, prístupné pre všetky štáty sveta,
  • oblastné medzinárodné organizácie,, napr. Liga arabských štátov

Právnym základom medzinárodnej organizácie býva mnohostranná medzinárodná zmluva.