Medzinárodná zmluva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.

Doterajšie medzinárodné obyčaje, týkajúce sa medzinárodných zmlúv, boli kodifikované a doplnené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve z roku 1969. Tento dohovor sa ale týka len zmúv uzavretých písomnou formou. Na iné zmluvy sa stále aplikujú medzinárodné obyčaje.

Delenie zmlúv[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné zmluvy delíme hlavne na základe týchto kritérií.

Podľa počtu subjektov[upraviť | upraviť zdroj]

Poďla počtu subjektov, ktoré sú zmluvnými stranami rozlišujeme zmluvy bilaterálne (dvojstranné) a multilaterálne (mnohostranné) alebo tiež oblastné a univerzálne (ak sú zmluvnými stranami všetky štáty).

Podľa formy[upraviť | upraviť zdroj]

Štáty v zásade vždy uzatvárajú zmluvy v písomnej forme. Teoreticky však nič nebráni tomu, aby boli zmluvy uzatvárane aj bez písomnej formy (zmluvy tacitné). Tu ale zmluva nevzniká tichým, resp. mlčky prejaveným súhlasom, ale zmluva je tu výsledkom reálneho vzájomného správania sa strán. Tacitná zmluva končí, kedykoľvek strany navzájom prestanú plniť záväzky.

Tzv. gentlemenské dohody ako dohody čestné nemajú právnu záväznosť, zakladajú záväzok len morálny. Nie sú teda medzinárodnými zmluvami. Môže ísť napríklad o dohody medzi štátnikmi, ktorí však v danom prípade konali ako súkromné osoby, nie ako štátne orgány. V prípade, že boli ich rokovania doprevádzané tiež rokovaniami na úrovni oficiálnej, toto rokovanie na oficiálnej úrovni môže dať vzniknúť zmluve tacitnej.

Podľa formy tiež môžme rozlišovať zmluvy tajné a verejné. Ďalej zmluvy v úplnej forme a v zjednodušenej forme; zmluvy prezidentské, vládne a rezortné.

Podľa možnosti pristúpenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa možnosti pristúpenia delíme zmluvy na otvorené, polootvorené a uzavreté. K otvoreným zmluvám môžu pristúpiť aj iné štáty. K polootvoreným zmluvám môžu iné štáty pristúpiť len po splnení určitých špecialne vymedzených podmienok (napr. Zmluva o EÚ). K uzvretým zmluvám ďalšie štáty pristúpiť nemôžu.

Podľa obsahu[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa obsahu môžeme deliť zmluvy na politické a hospodárske, rovné a nerovné, mierové a vojnové, právotvorné a kontraktuálne, s jednorazovým plnením a s opakujúcim sa plnením.

Podľa doby trvania[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa doby trvania je možné rozlišovať medzi zmluvami krátkodobými, dlhodobými, časovo neobmedzenými, ale tiež medzi zmluvami predbežnými a definitívnymi.