Kuvajt (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kuvajtský štát
Vlajka Kuvajtu Znak Kuvajtu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Watani al-Kuwayt
Kuwait in its region.svg
Miestny názov  
 • dlhý Dawlat al-Kuwayt [slov. Daulat al-Kuvajt]
 • krátky Al-Kuwayt [al-Kuvajt]
Hlavné mesto Kuvajt
°′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto Salimíja
Úradné jazyky arabčina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
monarchia
emir Sabáh IV. al-Ahmad al-Džábir as-Sabáh
Nassir al-Mohammed al-Ahmad as-Sabáh
Vznik 19. jún 1961
Susedia Irak, Saudská Arábia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 820 km² (153.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2005)
 
2 335 648 (135.)
2 335 648

131/km² (57.)
Mena kuvajtský dinár ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
(UTC+4)
Medzinárodný kód KWT / KW
Medzinárodná poznávacia značka KT
Internetová doména .kw
Smerové telefónne číslo +9659
Gramotnosť: cca 80%
Mapa Kuvajtu
Pohľad na Kuvajt z vesmíru. Dobre viditeľná je aglomerácia hlavného mesta a južne ležiaca ropná ťažobná oblasť v provincii Al-Ahmad

Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.

Hlavné mesto je Kuvajt.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie dnešného Kuvajte bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začali prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujala jedna z prišlých rodín – Sabahovia. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love perál a obchode s ďalekými krajinami.

Koncom 19. storočia začali Sabahovia nadväzovať úzke vzťahy s Veľkou Britániou, od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od Osmanskej ríše. Roku 1899 podpísal Mubarak Sabah zmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským protektorátom s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabahom vládu nad vnútornými záležitosťami. Ropa objavená v roku 1930, vo veľkom vyvážená od roku 1945, znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku 1961 vyhlásili iracký predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou Iraku, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabahov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim arabský nacionalizmus a právo Palestínčanov na svoju krajinu.

V Iracko-iránskej vojne 1980 až 1988 podporoval Kuvajt Irak, ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas Iracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu OPEC a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku 1990 došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. Koaličná ofenzíva vedená zo Saudskej Arábie nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou USA.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu krajiny pokrýva plochá púštna krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné močiare. Ostrovy predstavujú významné útočisko ťažného vtáctva; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenia 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári 1991. Podnebie je suché, ročné zrážky dosahujú sotva 75 až 150 mm, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok sladkej vody znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne brakická), hlavným spôsobom jej získavaní je však odsoľovanie morskej vody alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]