Malajzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Malajzia
Vlajka Malajzie Znak Malajzie
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Malaysia (orthographic projection).svg
Hlavné mesto Kuala Lumpur
3°08′ s.š. 101°42′ v.d.
Najväčšie mesto Kuala Lumpur
Úradné jazyky malajčina, čiastočne angličtina a čínština


Štátne zriadenie
konštitučná monarchia
Vznik 31. augusta 1957
Susedia Thajsko, Indonézia, Singapur, Filipíny, Brunei
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
330 803 km² km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2013)
 • sčítanie (2013)

 • hustota (2013)
 
28 859 154
28 859 154

/km²
Mena Ringgit (MYR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména .my
Smerové telefónne číslo +

Malajzia je federálna islamská konštitučná monarchia v juhovýchodnej Ázii. Skladá sa zo 14 štátov (Negeri) a troch federálnych dištriktov (Wilayah Persekutuan). Hlava štátu sa nazýva Yang di-Pertuan Agong (menej presne kráľ) a volí sa na obdobie 5 rokov spomedzi dedičných monarchov deviatich Malajských štátov.


Prídavné a obyvateľské meno [1][2][upraviť | upraviť zdroj]

Prídavné meno k slovu Malajzia znie malajzijský (nie: malajský). Akíkoľvek obyvatelia/štátni občania Malajzie sa volajú Malajzijčania. Malajzijčania zahŕňajú Malajcov (pozri ďalej), Číňanov, Tamilov a podobne.

Prídavné meno k slovám Malajsko a Malajci (Malajčania) znie malajský (nie: malajzijský). Etnikum žijúce primárne na Malajskom polostrove a Malajskom súostroví (toto etnikum tvorí okrem iného hlavnú časť Malajzijcov) sa volá Malajci alebo Malajčania.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Malajzie

Najvyšším vrchom Malajzie je Gunung Kinabalu (4 095 m n. m.) na ostrove Borneo. Dĺžka malajského pobrežia je 4 675 km. Až 63,6% povrchu Malajzie tvoria lesy, 17,6% trvalé porasty a 5,5% orná pôda. 30,7% krajiny je chráneným prírodným územím.[3] ›Pevninská časť štátu je hornatá. Pohoria sa smerom na juh znižujú. Na juhu krajiny prevládajú nížiny. Podnebie je rovníkové s vysokými teplotami a vysokou vlhkosťou po celý rok. Horské oblasti sú pokryté tropickým pralesom. Medzi najvzácnejšie živočíchy patrí orangutan, tiger či nosorožec. Vodstvo, medzi najznámejšie a zároveň najvýznamnejšie rieky v Malajzií patria Pahang, Perak a Rajang.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Malajský polostrov bol osídlený už v praveku. Prvé malajské kmene, ktoré prišli z Južnej Číny v niekoľkých vlnách, sa začali na území dnešnej Malajzie usádzať už od 1. tisícročia pred Kr. Od prelomu letopočtov bolo územie významnou križovatkou rôznych kultúr a vplyvov. V 15. stor. väčšinu Malajského polostrova dobyla thajská ríša. Od začiatku 15. stor. začali na územie prenikať Portugalci, v 16. stor. Nizozemci. V pol. 17. stor. bol celý polostrov zjednotený v sultanáte Džohor, po jeho rozpade v 19. storočí sa dostala Malajzia pod správu anglickej koruny. Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1942 - 1945 nasledovala japonská okupácia. V roku 1946 bol vyhlásený "Malajský zväz" (alebo "Malajská únia"), od roku 1948 premenený na "Malajskú federáciu" (krátky tvar: "Malajsko") v rámci Spoločenstva národov. V roku 1957 bola táto Malajská federácia vyhlásená za nezávislú. V roku 1963 bola rozšírená o Singapur (vystúpil v roku 1965), Sarawak a Britské severné Borneo a tento väčší štát dostal nové meno "Malajzia" (názov nemá dlhý tvar, staršie sa ale uvádzal dlhý tvar "Malajzijská federácia"). Proti založeniu Malajzie vystúpili Indonézia a Filipíny, kríza trvala do konca 60. rokov.

Malajzia bola 22 rokov (19812003) pod vládou premiéra Mahathira bin Mohameda. Pod jeho vládou sa malajzijská ekonomika zmenila z krajiny, ktorá len exportovala suroviny, na krajinu vyvážajúcu výrobky, služby a na turisticky atraktívnu destináciu. Malajzia exportuje ropu a zemný plyn.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rumánek, I.: Pravopis a používanie ázijských slov v slovenčine in: Slovenská reč ročník 61 (1996), č. 1 [1]
  2. Pravidlá slovenského pravopisu 2000 (slovníková časť)
  3. ZUBRICZKÝ, Gabriel. Geografia štátov sveta. Bratislava: MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2009, s. 78. ISBN 978-80-8067-227-0

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]