Macao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Osobitná administratívna oblasť

Čínskej ľudovej republiky Macao

Vlajka Macaa Znak Macaa
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Pochod dobrovoľníkov
Macau Location.svg
Miestny názov  
 • dlhý 中華人民共和國澳門特別行政區
 • krátky 澳門
Hlavné mesto Macao
22°10′ s.š. 113°33′ v.d.
Najväčšie mesto Macao
Úradné jazyky čínština, kantončina, portugalčina


Štátne zriadenie
Vedúci správy
špeciálna administratívna oblasť
Fernando Chui Sai On
Vznik prechod pod čínsku správu 20. december 1999
Susedia ČĽR
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
29,2 km² (224.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2016)
 • hustota (2016)
 
650 900
21 411/km² (1.)
Mena macauská pataca (MOP)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8)
letný čas sa nepoužíva (UTC)
Internetová doména .mo
Smerové telefónne číslo +853

Macao (tradičné znaky: 澳門; zjednodušené znaky: 澳门; pchin-jin: Àomén, po portugalsky: Macau) je špeciálna administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky. Macao bola prvá aj posledná európska kolónia v Ázii[1], ktorá patrila takmer 500 rokov Portugalsku. V roku 1999 sa vrátila späť pod jurisdikciu Číny s tým, že si do roku 2049 zachová vysoký stupeň autonómie.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pred príchodom Portugalčanov sa miesto nazývalo Haojing (ustricové zrkadlo). Legenda o pôvode súčasného názvu hovorí to, že sa odvodil od chrámu A-Ma, ktorý postavili v roku 1488. Keď sa Portugalčania pýtali miestnych, ako sa to miesto nazýva, odpovedali jednoducho Maa Gok, čo je názov chrámu v kantončine. V súčasnosti používaný čínsky názov Àomén znamená "Brána do zálivu".

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé záznamy o oblasti sú už z obdobia dynastie Čchin (221 – 206 pred Kr.). Prvými zaznamenanými osadníkmi boli utečenci zo severu, ktorí sa tu utiekali pred Mongolmi, ako aj rybári, ktorí sem sťahovali z priľahlých provincií.

Na začiatku 16. storočia priplávali do oblasti Portugalčania. V roku 1535 získali právo kotviť a obchodovať v oblasti, trvalé osídlenie sa začína rokom 1557. V roku 1567 pápež v Macau ustanovil rímskokatolícku diecézu. V 17. storočí sa prosperujúci prístav stal cieľom početných nájazdov Holanďanov, ktorým odolal.

Po ópiových vojnách (1839 – 1842) sa kolónia rozšírila o susedné ostrovy Taipa a Coloane. V roku 1887 podpísali Portugalčania s dynastiou Čchingov v Pekingu čínsko-portugalskú zmluvu, ktorá dala správu územia do rúk Portugalčanov "na večné časy". Touto nerovnoprávnou zmluvou sa z Macaa fakticky stala kolónia Portugalska.

Po založení Čínskej ľudovej republiky roku 1949 sa komunistická vláda dlhodobo usilovala získať územie pod svoju nadvládu. V roku 1987 podpísali vyhlásenie, podľa ktorého prešlo 20. decembra 1999 Macao pod nadvládu Číny. Podľa hongkonského precedensu sa tu zaviedol princíp "jedna krajina, dva systémy", podľa ktorého si územie zachováva vysoký stupeň autonómie.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Macao sa rozprestiera v južnej časti Číny pri ústí Perlovej rieky do Juhočínskeho mora, asi 60 kilometrov na západ od Hongkongu a 145 kilometrov na juh od Kantonu. Tvorí ho polostrov Macao a ostrovčeky Taipa a Coloane. Susedí s čínskou provinciou Kuang-tung, priamo sa dotýka Ču-chajskej osobitnej ekonomickej oblasti. Najvyšším bodom je vrch Alto de Coloane s nadmorskou výškou 170,6 m n. m.

Kasíno Venetian Macau

Macao má subtropické podnebie s relatívne vysokou vlhkosťou vzduchu, ktorá sa pohybuje medzi 75 a 90 %. Počasie veľmi ovplyvňujú monzúny, a preto sú rozdiely medzi ročnými obdobiami veľké. Priemerné ročné zrážky dosahujú 2 030 mm. Od júla do septembra sa v oblasti vyskytujú tajfúny.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo Macaa sa z väčšej časti zakladá na turistickom ruchu, ktorý stimuluje najmä hazard. Krajinu každoročne navštívi viac, ako 20 miliónov turistov, čo ju robí 21. najnavštevovanejšou krajinou na svete.[2] Viac, ako polovica turistov pochádza z kontinentálnej Číny, tretina z Hong Kongu.

Prvé kasíno otvorili v Macau v roku 1962. V súčasnosti predstavuje hazard základ macajského hospodárstva a tvorí 50 % jeho HDP. Kvôli vysokému počtu kasín – je ich až 28 – sa krajine nazýva aj "Monte Carlo východu". Výnosy z hazardu sú v súčasnosti vyššie, ako v Las Vegas, čo znamená, že Macao je najväčšie centrum hazardu na svete.[3] Kasíno The Venetian Macau je podľa počtu hracích stolov najväčšie kasíno na svete a najväčšou budovou v Ázii.[4]

Ďalšími dôležitými oblasťami ekonomiky Macaa sú textilný priemysel, bankovníctvo a finančné služby. Macao je offshore finančné centrum, daňový raj a slobodný prístav.[5]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ruiny katedrály Sv. Pavla

Macao je územím s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete. 95 % obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, dve percentá tvoria Portugalčania alebo miešanci Portugalčanov Číňanov, zvyšok sú prisťahovalci z juhovýchodnej Ázie. Podľa CIA World Factbook má Macao najvyššiu priemernú dĺžku života na svete (84,36 roka)[6] a jednu z najnižších mier detskej úmrtnosti.[7]

Oficiálnymi jazykmi sú kantonská čínština a portugalčina. Vďaka prílivu obyvateľov z blízkeho Hong Kongu a turizmu je častý i výskyt angličtiny. Malý počet obyvateľov hovorí i "makajčinou" (patua), ktorá je mixom malajčiny, sinhalčiny, kantončiny a portugalčiny a podľa UNESCO patrí medzi "kriticky ohrozené" jazyky.[8]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Macau sa na rozdiel od zvyšku Číny jazdí na ľavej strane. Hlavnými dopravnými prostriedkami sú autobusy a taxíky. V meste nie je železnica, hlavný železničný ťah do Kantonu začína tesne za hranicami. Plánuje sa vybudovať systém rýchlodrážnej električky.[9] V roku 2009 sa začala výstavba mosta, ktorý má prepojiť Macao s Hong Kongom.[10]

Macao je spojené s Hong Kongom rýchlostnými katamaránmi a kompami. Denne je vypravených viac ako 150 lodí a cesta do Hong Kongu trvá približne jednu hodinu. Po mori je mesto spojené aj s čínskymi pobrežnými mestami Še-kou a Šen-čen.

Makajské medzinárodné letisko bolo dané do prevádzky roku 1995 na ostrove Taipa. Keďže pevninská Čína nemá priame letecké spojenie s Taiwanom, letisko slúži ako prestupný bod medzi oboma krajinami.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]