Madagaskar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Madagaskarská republika
Vlajka Madagaskaru Znak Madagaskaru
Vlajka Znak
Národné motto:
Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana
(Zem predkov, sloboda, pokrok)
Štátna hymna:
Ry Tanindraza nay malala ô
(Ó milovaná zem našich predkov)
Madagascar (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.)
 • krátky Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.)
Hlavné mesto Antananarivo
18°55′ j.š. 47°31′ v.d.
Najväčšie mesto Antananarivo
Úradné jazyky malgaština, francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Andry Rajoelina
Roger Kolo
Vznik 26. jún 1960
Susedia žiadny (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
587 041 km² (44.)  
5 500 km² (0,9 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2009)
 • hustota ()
 
20 653 556[1]
33/km² (143.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
16 228 $ (117.)
905 $ (167.)
Index ľudského rozvoja (2007) 0,533 (143.) – stredný
Mena ariary (MGA)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód MDG / MG
Medzinárodná poznávacia značka RM
Internetová doména .mg
Smerové telefónne číslo +261

Madagaskar, dlhý tvar Madagaskarská republika (staršie Malgašská republika), je ostrovný štát ležiaci pri východnom pobreží Afriky. Kráľom Madagaskaru bol slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský.[2]

Mapa Madagaskare

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu druhohôr (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od Mozambiku) 400 km Mozambický prieliv, ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v Indickom oceáne ostrovy Réunion a Maurícius, severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát Komory a ostrov Mayotte, ktorý spadá pod správu Francúzska.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých kanoe cez Indiu a východnú Afriku z Indonézie asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia (Malgaši) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, Sihanaka a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný jazyk malgaština je príbuzný indonézskemu jazyku kmeňa Maanjancov z Kalimantanu. Zvyky a náboženstvo vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou.

V 11. storočí Arabi založili na ostrove prvý sultanát, od 14. do 18. storočia tu existoval štát Imerina. Ako prvý Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a európski misionári obrátili mnoho ľudí na ostrove na kresťanstvo. V 19. storočí si kráľovstvo Merina na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku 1885 bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku 1895 ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal francúzskou kolóniou až do 26. júna 1960, kedy získal nezávislosť. Roku 1975 bol zmenený názov za súčasný.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku 1975 sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci prezident Didier Ratsiraka ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku 1991 ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku 1993 priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom Albertom Zafym. Od roku 2002 do roku 2009 bol prezidentom Madagaskaru Marc Ravalomanana. 16. marca 2009 obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi Andrymu Rajoelinovi. 17. marca toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a 21. marca bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.[3]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov Madagaskar sa od africkej pevniny začal postupne odtrhávať v druhohoráchtreťohorách. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k západu a strmo spadajúca na východ k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo Maromokotro, ktorý meria 2 876 m n. m. Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné kráterové jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie Ankaratra, ktoré má najvyšší bod Tsiafajavena, dosahujúci 2 643 m n. m. Na juhovýchode leží masív Andringitra, ktorý meria 2 658 m n. m. a na juhozápade masív Isalo s národným parkom.

Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími riekamiBetsiboka, Mahavavy, Bemarivo, Maevarano, Sofia, Mahajamba, Ikopa, Mangoky, Onilahy a na východe Mangoro. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta Canal des Pangalane. Najväčšími jazerami sú Tsimanampetsotsa, Ihotry, Bemamba, Kinkony a Alaotra.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Satelitná snímka ostrova Madagaskar

Podnebie ostrova je tropické, ovplyvňované východnými pasátmi. Najviac zrážok (cca. 3 000 mm) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej (500 mm) zrážok. Polostrovu Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000 – 6 000 mm zrážok ročne. Západ je suchší: 500 – 1 000 mm zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období).

Správne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií (faritany mizakatena). Tie sa delia na 22 krajov (faritra).

MadagascarProvinces001.png
Analamanga
Bongolava
ITAS
Vakinankaratra
Diana
Sava
Amoron'i Mania
Atsimo-Atsinanana
Haute-Matsiatra
Ihorombe
Vatovavy-Fitovinany
Betsiboka
Boeny
Melaky
Sofia
Alaotra Mangoro
Analanjirofo
Atsinanana
Androy
Anosy
Atsimo-Andrefana
Menabe

Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako "commune Urbane" na rovnakej úrovni ako okresy.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme bambusové kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché podnebie (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá buš alebo savana. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj mangrovníky.

Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad lemury, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je fosa madagaskarská.

Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur Megaladapis, ktorý bol podľa kostrových pozostatkov veľký ako osol a vážil 200 kg. Druhy, ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce fosílie, keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém chránených území. Prvé vznikli už v roku 1927. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa chróm, zlato, grafit, soľ, sľuda, polodrahokamy a drahokamy. Ťaží sa a vyváža drevo.

V poľnohospodárstve sa pestuje ryža, kukurica, maniok, cukrová trstina, batáty, zemiaky, bavlna, sisal, kokosový orech, mango, ananásy, pomaranče, banány, korenie, vanilka, klinček a káva.

Živočíšna výroba je orientovaná na chov dobytka, ošípaných, oviec, kôz a hydiny. Je tu významný rybolov. Cestná a železničná sieť je riedka.

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwamových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Central Intelligence Agency (2009). Madagascar. The World Factbook. prístup: January 9, 2010.
  2. Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, His Exile into Kamchatka, His Escape and Voyage from that Peninsula through the Northern Pacific Ocean, Touching at Japan and Formosa, to Canton in China, with an Account of the French Settlement He Was Appointed to Form upon the Island of Madagascar. (1790). prístup: 2013-07-06.
  3. Madagaskar inaugurovali vojenského prezidenta

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Madagaskar na českej Wikipédii.