Poloprezidentská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štáty a ich formy vlády.

██ prezidentská republika – plný prezidentský systém

██ prezidentská republika – riadiaci prezident spojený s parlamentom

██ poloprezidentská republika

██ parlamentná republika

██ parlamentná konštitučná monarchia

██ konštitučná monarchia

██ absolutistická monarchia

██ štáty s jedinou vládnucou stranou

██ vojenská diktatúra

Poloprezidentská republika (iné názvy: semiprezidentská republika, semiprezidiálna republika, neoprezidentská republika; ako systém: poloprezidenci(on)alizmus, semiprezidencializmus, prezidiálny parlamentarizmus, neoprezidentský systém[1][2]) je forma vlády alebo aj forma republiky, kde je vláda zodpovedná parlamentu, ale prezident je volený priamo občanmi a má postavenie presahujúce právomoci prezidenta parlamentnej republiky. Prezident predsedá tiež rade ministrov (napríklad vo Francúzsku). Táto forma vlády predstavuje akýsi kompromis medzi parlamentným a prezidentským systémom vyvažovaním postavenia prezidentaparlamentu.

Základné vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Deľba moci je tu prevedená v duchu výraznej prevahy moci výkonnej nad mocou zákonodarnou; hlava štátu zohráva dôležitú politickú úlohu a zúčastňuje sa výkonu moci; existujú dva aktívne subjekty exekutívy: prezident a vláda na čele s premiérom.

Charakteristika poloprezidentskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Priama voľba prezidenta občanmi štátu
  • Prezident smie vykonávať svoje právomoci bez kontrasignácie, čiže bez akéhosi odobrenia podpismi členov vlády (podobne ako ministerský predseda)
  • Vláda nesie zodpovednosť aj voči parlamentu, aj voči prezidentovi krajiny
  • Prezident má právo odvolať vládu alebo rozpustiť parlament
  • Prezident je spravidla neodvolateľný a nezodpovedný za výkon svojho úradu

Zoznam poloprezidentských republík[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BLAHOŽ, J. Srovnávací ústavní právo. 4. vyd. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2011, S. 118-119
  2. [1]