Guyana (štát)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Guyanská kooperatívna republika
Vlajka Guyany Štátny znak Guyany
Vlajka Znak
Národné motto:
"One People, One Nation, One Destiny"
Štátna hymna:
Dear Land of Guyana, of Rivers and Plains
Miestny názov  
 • dlhý Co-operative Republic of Guyana
 • krátky Guyana
Hlavné mesto Georgetown
6°46′ s.š. 58°10′ z.d.
Najväčšie mesto Georgetown
Úradné jazyky Angličtina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
Poloprezidentská republika
Irfaan Ali
Mark Phillips
Vznik 26. máj 1966
Susedia Brazília, Surinam, Venezuela
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
214 970 km² (85.)  
? km² (8,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2012)

 • hustota (2014)
 
735 554 (165.)
747 884

3.502/km² (232.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
2.788 mld. $ (?.)
7938 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0.636 (124.) – stredný
Mena Guyanský dolár (GYD)
Časové pásmo
 • Letný čas
Guyanský čas (UTC-4)
(UTC-4)
Medzinárodný kód GY
Internetová doména .gy
Smerové telefónne číslo +592

Súradnice: 5°44′00″S 59°19′00″Z / 5,733333°S 59,316667°Z / 5.733333; -59.316667

Guyana, dlhý tvar Guyanská kooperatívna republika, je štát v Južnej Amerike. Susedí so štátmi Surinam, Brazília a Venezuela. Je jediným štátom Commonwealthu, ktorý sa nachádza v Južnej Amerike. Leží severne od rovníku, pri pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto je Georgetown.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Guyany

Od 23. februára 1970 je Guyana, patriaca do Britského spoločenstva a ležiaca na severovýchode Južnej Ameriky, prezidentskou republikou. Zmenou ústavy zo 6. októbra 1980 sa Forbes Burnham sám menoval prezidentom a bol hlavou štátu do roku 1992.

Pobrežie Guyany objavil roku 1498 Kolumbus. O rok neskôr prišli do krajiny prví Španieli. Prejavovali ale len malý záujem o toto územie, a preto sa v Guyane od 16. storočia usadzovali Holanďania, Francúzi a Briti. V polovici 17. storočia sa Holanďanom a Francúzom podarilo vytlačiť Angličanov z krajiny.

Približne o jedno storočie neskôr, roku 1796, obsadili Angličania i holandskú časť Guyany. Vlastnícke vzťahy boli upravené až roku 1814. Holandské územie bolo rozdelené medzi Angličanov a Holanďanov a Surinam, v tejto dobe patriaci ešte ku Guyane, bol pridelený Holanďanom. Guyana sa stala britskou korunnou kolóniou. Roku 1833 bolo zrušené otroctvo, preto krajina v roku 18331917 zaznamenala príliv indických pracovných síl, ktoré výrazne poznamenali nasledujúce politické dejiny Guyany. V auguste získala krajina autonómiu a 26. mája 1966 získala definitívne samostatnosť. Guyana bola spočiatku parlamentnou monarchiou a hlavou štátu bola anglická kráľovná Alžbeta II. Od 23. februára 1970 je Guyana prezidentskou republikou. Dve najdôležitejšie strany v parlamente zastupujú dva najväčšie národnostné skupiny: Ľudový národný kongres (People´s National Congress) obyvateľov afrického pôvodu a Ľudová pokroková strana (People´s Progressive Party) obyvateľov indického pôvodu.

V októbri 1992 sa konali prezidentské voľby, prvé slobodné po 24 rokoch. Zvíťazil vodca ľavicovej opozície Cheddi Jagan.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hora Mount Roraima v Guyane

Povrch krajiny tvorí na západe a juhu Guyanská vysočina, ktorá vystupuje najvyššie na západ v pohorí Pakaraima Mountains. Na západe sa objavujú ostatky kriedového pieskovcového príkrovu ako ploché tabuľové hory, reliéf je tu charakterizovaný silne rozčlenenými a oddelenými chrbátmi.

Pozdĺž Atlantického pobrežia a v údolí rieky Essequibo sa rozkladá bahnitá nížina. Najdôležitejšou riekou je Essequibo a hraničná Courantyne. Blízko hranice s Venezuelou je vodopád King George VI., ktorý meria 488 metrov. Najvyššou horou Guyany je Mount Roraima, ktorá má výšku 2 772 metrov nad morom. Je jedinou turisticky prístupnou stolovou horou v Guyanskej vysočine. Podnebie krajiny je tropické vlhké a teplé. V hlavnom meste Georgetowne je priemerná teplota v januári 26 °C, v októbri 27,5 °C a priemerný roční úhrn zrážok je 2 250 mm.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Guyana je poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín. Ťaží sa bauxit, zlato a diamanty. Veľké očakávania sa vkladajú do ťažby ropy v šelfových oblastiach.[1] Viac než 80 % plochy krajiny tvoria lesy. Pestujú sa cukrová trstina, ryža, maniok, banány a kokosové palmy. Chová sa hovädzí dobytok, ovce a hydina. Dôležitý je rybolov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Workman, W., Birnie, D. J., 2007, The Guyana-Suriname Basin: An Evolving Exploration Opportunity. Let it Flow – 2007 CSPG CSEG Convention, s. 289–292

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]