Dominikánska republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dominikánska republika
Vlajka  štátu Dominikánska republika Znak  štátu Dominikánska republika
Vlajka - Dominikánska republika Znak - Dominikánska republika
Národné motto:
žiadne
LocationDominicanRepublic.svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

Dominikánska republika (República Dominicana)
  - Krátky Dominikánska republika (República Dominicana)
Úradné jazyky španielčina
Hlavné mesto Santo Domingo
Najväčšie mesto Santo Domingo
Hlava štátu Leonel Antonio Fernández Reyna (prezident)
Predseda vlády Rafael Albuquerque de Castro
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

127. miesto
48 442 km²
x km²
x km²
1,6 %

Susedia Haiti
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2006

87. miesto
9 183 984

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2006

43. miesto
182 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

83. miesto
$7,611

Vznik

27. február 1844

Forma štátu prezidentská republika
Mena dominikánske peso
Gramotnosť 92 %
Časová zóna

UTC-4

Štátna hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1)
Kód motorových vozidiel (OSN)
Internetová doména .do
Smerové telefónne číslo +1

Dominikánska republika je štát na východnej častí ostrova Hispaniola, východne od Haiti. Jej rozloha je 48 730 km². Hlavné mesto Dominikánskej republiky je Santo Domingo. Dominikánska republika má 9 183 984 obyvateľov. Pobrežie má dĺžku 1 600 km, z ktorých 300 km pripadá na biele pieskové pláže. Je to druhé najväčšie mesto v Karibiku.

Povrch je členitý, tvorený vysočinami, úrodnými údoliami a tropickými pralesmi. Centrálne Kordillery sú najvyššie pohorie ostrova, ktoré sa tiahnú od Haiti na juh, popri hlavnom meste Santo Domingo. Súčasťou je aj Pico Duarte, najvyšší vrch v Dominikánskej republike s nadmorskou výškou 3 175 m n. m. (počas zimných období býva jeho vrchol zasnežený). Súbežne s Centrálnymi Kordillermi prebieha ja pohorie „Septentrional Mountains“, ktoré rozdeľuje atlantické pobrežie od údolia Cibao, ktoré je významné ťažbou zlata. Najmenšie pohorie je pohorie Cordillera Oriental vo východnej časti republiky, okrem neho sa v Dominikánskej republike nachádzajú aj dve ďalšie pohoria Sierra de Bahoruco a Nieba Sierra na juhozápade. Tieto pohoria čiastočne obklopujú slané jazero Lake Enriquillo, ktoré je zároveň aj najnižším bodom v krajine (46 m pod hladinou mora). Juhovýchodná časť republiky je pokrytá nížinami, typickými výskytom kaktusov a riedkym zaľudnením. Vegetácia je veľmi rôznorodá. Tak ako na ostatných ostrovoch Karibiku sa tu nenachádzajú žiadne veľké divé zvieratá, jedovaté hady a pavúky.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je tropické s charakteristikami prímorských oblastí. Priemerné teploty sú 23 °C v ranných hodinách a 32 °C okolo obeda. Teploty v priebehu roka len zriedkakedy klesajú pod 16 °C. V období od júna do novembra sa v Dominikánskej republike môžu vyskytnúť hurikány, vrchol sezóny predstavuje august a september. Obdobie dažďov dosahuje vrchol od mája do júla a od októbra do novembra.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dominikánska republika má 7 988 766 obyvateľov (júl 1998), z toho 2 000 000 žijú v hlavnom meste Santo Domingo.. Na 1 000 narodení pripadá 44 úmrtí. 73 % obyvateľstva tvoria mulati, 16 % belosi a 11 % černosi.[1] Vyše 90 % sa hlási k rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi a asi 2 % vyznávajú špiritizmus.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny jazyk je španielčina, ktorú sem prinesli kolonizátori. V súčasnosti je vďaka rozvinutému turizmu rozšírená aj angličtina a však len v turistických centrách a veľkých mestách. Miestny dialekt je založený na španielskych a afrických jazykoch a nazýva sa Dominikánska Španielčina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bol ostrov Hispaniola osídlený Tainmi-priateľskými indiánmi. V roku 1492 sa na ostrove vylodil Krištof Kolumbus. Taini predpokladali, že ide o nadprirodzených ľudí a preto sa správali veľmi dôverčivo a priateľsky a poskytovali Španielom, všetko čo žiadali. Tí z ostrova spravili svoju kolóniu, pôvodné obyvateľstvo takmer vyhubili a postupne ho nahradili černošskými otrokmi. V roku 1697 pripadla západná časť ostrova Francúzsku a v roku 1795 aj východnú časť. V roku 1808 španielsky hovoriaci kreoli vyhnali Francúzov zo svojej časti ostrova, v roku 1821 sa Haiťanom v povstaní proti Španielom opäť podarilo ovládnuť územie Dominikánskej republiky, v roku 1844 však bola vyhlásená nezávislosť. V rokoch 1861 – 1865 bola krajina opäť pod španielskou nadvládou, po opätovnom získaní nezávislosti trpela krajina krízami z neustále sa meniacej politickej situácie a postupne sa dostávala pod moc USA. Z tohto pohľadu bola veľmi významná aj pôžička 20 miliónov dolárov od USA, ktoré si tak zabezpečili kontrolu nad colnou politikou a v rokoch 1917 – 1940 aj nad štátnymi financiami. V roku 1930 sa vlády ujal diktátor Rafael Leonidas Trujillo Molina a vládol až do roku 1961. Vo voľbách bol zvolený Juan Bosch, ten bol však v roku 1963 zosadený a vystriedaný Reid Capralem, ktorý bol zosadený v roku 1965. V slobodných voľbách v roku 1966 sa k moci dostal Joaquin Balaguer, ktorý bol opätovne zvolený aj v ďalších 3 voľbách a vládol až do roku 1978. V tomto roku sa prezidentom stal Antonio Guzmán. V roku 1982 bol zvolený Salvador Jorge Blanco. V roku 1990 sa moci opäť ujal Balaquer.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Dominikánska republika je nezávislá, demokratická republika s mocou rozdelenou medzi nezávislú výkonnú, legislatívnu a súdnu zložku. Legislatíva Dominikánskej republiky je založená na legislatíve Francúzska.

Prezident menuje kabinet, schvaľuje zákony vydané legislatívou a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení priamou voľbou na štvorročné obdobie. Legislatívnu moc reprezentuje dvojkomorový Národný kongres – Senát (30 členov, za každú provinciu 1 a jeden za okres hlavného mesta) a Komora zástupcov (145 členov). Prezidentské voľby sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi, parlamentné a komunálne voľby sa konajú v párnych rokoch nedeliteľných štyrmi.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

pozri: Provincia (Dominikánska republika)

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

DomRep Palme pflanzen.jpg

Dominikánska republika je primárne zameraná na poľnohospodárstvo, priemysel a veľká časť príjmov je závislá na turizme. Najrozšírenejšie poľnohospodárske plodiny sú cukrová trstina, káva, kakao, tabak, bavlna, ryža, banány, zemiaky, kukurica a mliečne produkty. V súčasnosti väčšina obyvateľov pracuje v službách(najmä turizmus) a poľnohospodárstve. Dominikánska republika vyváža najmä textil, zlato, striebro, nikel, cigary, tabak, kakao, cukor, čerstvé aj spracované ovocie a zeleninu, kvety a tropické rastliny. Hlavné dovážané tovary sú ropa, automobily a iné vozidlá, drevo, farmaceutické výrobky, potraviny. Po období ekonomického chaosu a stagnácie počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, kedy miera inflácie dosiahla 100% nastúpila Dominikánska republika éru zvyšovania ekonomického rastu.

Mena[upraviť | upraviť zdroj]

Dominikánske peso (RD$) je národnou menou krajiny, aj keď sa akceptuje aj americký dolár, hlavne v obchodoch pre turistov a hoteloch. Na začiatku sa hodnota pesa vyrovnala doláru, v roku 1993 bol dolár asi 14 peso, v roku 1998 už asi 16.00, v 2002 20, ale v roku 2003 už takmer 55 a 2004 37, v roku 2005 to bolo 29,90 peso za dolár. Jedno peso = 100 centavos. Papierové bankovky sa vydávajú v nominálnych hodnotách 5P, 10P, 20P, 50P, 100P, 500P, 1000P a 200P. Mince majú hodnoty 5P a 1P. V hoteloch a niektorých obchodoch je možné platiť v dolároch, aj keď to nie je legálna mena.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

DomRep Bacardi Insel.jpg

Je najvýznamnejším odvetvím v Dominikánskej republike. Mestá, horské a pobrežné hotelové komplexy ponúkajú množstvo možností ubytovania. V spojení s bohatou kultúrou, možnosťou športovania, a bielymi plážami lemovanými palmami, to prináša Dominikánskej republike dobrú pozíciu medzi ostatnými turistickými destináciami. Turizmus sa vo veľkej miere sústreďuje na pobreží na severe, východe, juhovýchode a juhozápade. Najnavštevovanejšie letoviská sú Puerto Plata, Punta Cana, Sosúa, Cabarete, Costa Verde, Cofresí, Costambar.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Dominikánskej republike funguje systém verejného a súkromného vzdelávania, zahrňujúci 2 000 000 detí. Škôlky sú v krajine len súkromné, ale základné, stredné a vysoké školy sú aj verejné aj súkromné. Verejná vysoká škola Universidad Autónoma de Santo Domingo bola založená v roku 1538. 17 % obyvateľstva je negramotných

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Punta cana airport.jpg

Dominikánska republika má dobre rozvinuté pozemné komunikácie, medzi hlavné dopravné ťahy patrí diaľnica Santo Domingo – Santiago (spája sever a juh) a diaľnica Santo Domingo – San Cristobal (západ a juh). Vo výstavbe sú komunikácie spájajúce hlavné mesto a juh krajiny. V krajine sa nachádza niekoľko medzinárodných letísk: Santo Domingo, Puerto Plata, La Romana, Punta Cana, Santiago, Barahona a Samana.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Chyba citácie Značky <ref> sú prítomné, ale nebola nájdená žiadna značka <references/>