Gabon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O slovenskom filozofovi pozri Anton Gabon.
Gabonská republika
Vlajka Gabonu Znak Gabonu
Vlajka Znak
Národné motto:
Union, Travail, Justice
(Jednota, práca, spravodlivosť)
Štátna hymna:
La Concorde
(Svornosť)
Gabon (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý République Gabonaise
 • krátky Gabon
Hlavné mesto Libreville
0°23′ s.š. 9°27′ v.d.
Najväčšie mesto Libreville
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Ali Ben Bongo
Paul Biyoghé Mba
Vznik 17. august 1960
Susedia Rovníková Guinea, Kamerun, Kongo
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
267 668 km² (75.)  
10 000 km² (3,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2015)
 • hustota (2015)
 
1 725 290 (147.)

5,2/km² (184.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2015
14 563 mil. $ (117.)
18 639 $ (63.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,635 (123.) – stredný
Mena frank BEAC/CFA (XAF)
Časové pásmo
 • Letný čas
WAT (UTC+1)
bez zmeny (UTC+1)
Medzinárodný kód GAB / GA
Medzinárodná poznávacia značka G
Internetová doména .ga
Smerové telefónne číslo +241

Gabon, dlhý názov Gabonská republika (bývalý slovenský názov: Gabun)[1], oficiálne Republika Gabon (franc. République gabonaise) je štát na západnom pobreží Afriky. V roku 2009 tu žilo takmer 1 500 000 obyvateľov. Nezávislosť na Francúzsku získal v roku 1960.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým, než sem v roku 1471 začali prichádzať Portugalčania, bolo tu niekoľko malých kmeňových štátov. Portugalčania boli postupne nasledovaní ďalšími Európanmi, ktorí bohatli z obchodu s otrokmi, slonovinou a vzácnymi druhmi dreva. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa Gabon postupne stával francúzskou kolóniou. Francúzi ho v roku 1886 pričlenili k Francúzskemu Kongu a v roku 1910 k rozsiahlym oblastiam Francúzskej rovníkovej Afriky. V roku 1849 oslobodení otroci založili na pobreží malú osadu Libreville, ktorá sa čoskoro stala cieľom misionárov. V auguste 1960 krajina vyhlásila nezávislosť.

Moderné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Gabonu

Po tom, čo 17. augusta 1960 Gabon získal nezávislosť, do čela krajiny sa postavil Léon M’Ba, opierajúci sa mocensky o synkretickú náboženskú sektu Bwiti,[2] ktorej členovia pochádzali predovšetkým z najpočetnejšieho etnika Fang.[3] Cez určitú dominanciu Fang (tvoria okolo tretiny obyvateľstva), nebol etnický rozpor v Gabone nikdy obzvlášť závažný. Prispieva k tomu skutočnosť, že v Gabone, viac ako v iných afrických krajinách, sú hranice etnických skupín veľmi neostré.[4] Zvlášť oblasť južného Gabonu bola v koloniálnom období veľmi málo zasiahnutá inak všeobecným posilňovaním významu etnickej identifikácie.[5] Štruktúra identít je tak v Gabone do značnej miery blízka predkoloniálnemu stavu. V roku 1964 došlo v Gabone k štátnemu prevratu, ktorý zvrhol M'Bua, avšak s pomocou francúzskych jednotiek sa podarilo obnoviť predchádzajúci režim. Francúzsky zásah prišiel o 24 hodín skôr, než o to M'ba oficiálne požiadal. Na zásahu sa podieľal francúzsky kontingent trvalo prítomný v Gabone (sídlila tu časť z 13 000 francúzskych vojakov rozmiestnených v čase studenej vojny v Afrike).[6] Po tom, čo M'ba v novembri 1967 zomrel, v úrade ho nahradil viceprezident Albert-Bernard Bongo. Bongov režim jednej strany (Gabonskej demokratickej strany - PDG; Parti démocratique gabonais) sa dá označiť za pragmatický a administratívno-hegemonický.[7] Na rozdiel od väčšiny afrických štátov neexperimentoval so socializmom alebo marxizmom a uplatňoval relatívne liberálny ekonomický systém v podobe štátneho kapitalizmu,[8] ktorý do krajiny prilákal zahraničný kapitál. Vzhľadom k rozsiahlym náleziskám ropy Gabon v roku 1975 vstúpil do OPEC[9] a v 70. rokoch zažíval značný ekonomický rast. Hoci sa Bongov režim v posledných rokoch formálne liberalizoval, zostáva pseudodemokratickým a politické smerovanie krajiny je pevne v Bongových rukách.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Topografia

Gabon leží na západnom pobreží Afriky v Guinejskom zálive, jednom z najväčších zálivov sveta. Zo severu susedí s Rovníkovou Guineou a Kamerunom, na východe a juhu s Republikou Kongo, s ktorou má najdlhšiu hranicu. 240 km západne od pobrežia leží Svätý Tomáš a Princov ostrov.

Krajina sa rozkladá po oboch stranách rovníka. Pobrežná nížina preniká ďaleko do vnútrozemia, preteká ňou 1 200 km dlhá rieka Ogooué. Jej údolie rozdeľuje plošina na severnú a južnú časť. Na severe sa rozkladá vysočina Monts de Cristal, na juhu pohorie Chaillu. V krajine sú tri krasové oblasti so stovkami jaskýň, z ktorých mnohé ešte neboli preskúmané. Dažďový prales pokrýva 85% rozlohy krajiny. Na východe sa nachádza najvyššia hora krajiny Mont Bengoué s nadmorskou výškou 1 070 m n. m.

Podnebie, flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie Gabonu je tropické rovníkové a veľmi vlhké. Na rozsiahlych územiach sa rozkladajú porasty tropických dažďových lesov. Na území Gabonu rastú predovšetkým ebenovníky, mahagonovníky, maslovníky a rafie, po ktorých sa pnú rôzne liany a epifyty. V lesoch žije veľký počet druhov hmyzu, plazov, vtákov a cicavcov, medzi nimi ohrozené gorily, papagáje či hrochy.

Politický systém[upraviť | upraviť zdroj]

Prehľad najvyšších predstaviteľov štátu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 17. 8. 1960 – 21. 2. 1961 - Gabriel Léon M'ba - hlava štátu; BDG
  • 21. 2. 1961 – 17. 2. 1964 - Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG
  • 17. 2. 1964 – 18. 2. 1964 - Daniel Mbene, Valera Essone, Jacques Mombo, Daniel Mbo Edom - Revolučný výbor
  • 18. 2. 1964 – 19. 2. 1964 - Jean-Hilaire Aubame - hlava dočasnej vlády; voj.
  • 19. 2. 1964 – 28. 11. 1967 - Gabriel Léon M'ba - prezident; BDG
  • 28. 11. 1967 – 8. 6. 2009 - Albert-Bernard Bongo (Omar Bongo, Omar Bongo Ondimba) - prezident; BDG, PDG
  • 6. 5. 2009 – 8. 6. 2009 - Didjob Divungi Di NDing - úradujúci prezident pre O. Bonga Ondimbu; Ader
  • 10. 6. 2009 – 16. 10. 2009 - Rose Francine Rogombéová - dočasnej prezidentka; PDG
  • od 16. 10. 2009 - Ali Bongo Ondimba - prezident; PDG

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Gabonské provincie

Gabon sa delí na 9 provincií, ktoré sa ďalej delia na 50 departementov.

Členstvo v CEMAC[upraviť | upraviť zdroj]

Gabon je členskou krajinou organizácie CEMAC (Communauté économique et monétaire de l'Afrique centrale), ktorá združuje okrem Gabonu aj Konžskú republiku, Rovníkovú Guineu, Kamerun, Stredoafrickú republiku a Čad. Jedná sa o menovú úniu, spojenú s regionálnou spoluprácou. V roku 2013 bol predložený návrh na voľný pohyb osôb v rámci všetkých členov CEMAC, ktorý bol však vetovaný Rovníkovou Guineou.[10]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo v Gabone je veľmi málo rozvinuté, orná pôda zaberá iba 1,1% rozlohy krajiny, chov dobytka obmedzuje výskyt muchy tse-tse. Časť potravín sa preto musí dovážať a pre krajinu je dôležitý najmä priemysel. Veľký význam pre tamojšie hospodárstvo má ťažba ropy, ktorá tu bola objavená v roku 1956. Najmä vďaka jej vývozu patrí Gabon k najbohatším krajinám Afriky (HDP činilo v roku 2013 11 571,08 USD). Aj napriek tomu žije väčšina obyvateľov Gabonu v chudobe a tretina dospelej populácie je negramotná. Okrem ťažby a spracovania ropy sa vo vnútrozemí ťaží železná a mangánová ruda, určité príjmy plynú Gabonu aj z ťažby dreva.

Zamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci ťažba ropy prináša viac ako 60% príjmov do štátneho rozpočtu, iba 5% celkovej pracovne schopnej populácie je zamestnaných v tejto oblasti.[11] Podľa rovnakej správy nezamestnanosť v krajine dosahuje 20%, podľa inej správy sa ťažba ropy od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila o 45%.[12]

Poľnohospodárstvo v Gabone[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšných 95% pracovne schopnej populácie pracuje v primárnom sektore, v ťažbe dreva alebo poľnohospodárstve.[13] Poľnohospodárstvo tvorí jednu dvadsiatinu príjmov štátu, hlavné poľnohospodárske produkty sú maniok, banány, arašidy, jam, povojník batátový a kukurica. Predtým sa v Gabone vo väčšej miere pestovala káva aj kakaové bôby. Nové projekty, zamerané na diverzifikáciu ekonomiky, cielia na spoluprácu štátu a zahraničných investorov, ako je tomu v prípade pestovania olejnej palmy u Kanga (Olam Gabon).[14]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko v Port-Gentil
Železnica v Gabone

Prvá železnica v dĺžke 332 km bola vybudovaná v rokoch 1974 – 1983 medzi prístavom Owendo a vnútrozemským mestom Booué. Ďalších 357 km bolo postavených medzi Booué a Franceville v juhovýchodnej časti krajiny. Treťou etapou výstavby železničnej siete je plánovaná trať z Booué do mesta Belinga na severovýchode. Výstavba bola dôležitá pre prepravu železnej rudy, mangánu a pre spracovanie dreva z pralesov. Železnica má štandardný rozchod 1 435 mm. Susedný Kamerun a Konžská republika má rozchod užší.

Železnica medzi Owendo a Ndjolé vedie pozdĺž rieky Ogooué a medzi najzaujímavejšie stavby na trati patrí 286 metrov dlhý tunel Juckville pri meste Lopé. V roku 1999 bola železnica privatizovaná a uvažuje sa o jej predĺžení do hlavného mesta Republiky Kongo, Brazzaville. V roku 2006 sa za podiel na ťažbe rudy zaviazala Čína na rekonštrukciu časti siete.

V roku 2002 bolo v krajine 8 454 km ciest, z toho 838 km so spevneným povrchom a 30 km rýchlostných ciest. Roku 1995 bolo v Gabone 23 000 osobných automobilov.

Námorný prístav Port-Gentil slúži na vývoz ropy a dovoz banského zariadenia, v roku 1974 bol otvorený ďalší prístav v Owende pri ústí rieky Ogooue. Gabon vlastní dve obchodné lode. Z riek je splavných asi 1 600 km, z toho 300 km na najväčšej rieke Ogooue. V roku 2004 bolo v Gabone 56 letísk, z toho 11 so spevneným povrchom a tri s medzinárodným prevádzkou: Libreville, Port-Gentil a Franceville. Za rok bolo prepravených okolo 386 000 cestujúcich.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia Gabonu sa odhaduje na 1 725 290 obyvateľov (2015) a územie patrí medzi najredšie osídlené oblasti v Afrike. Prevažná väčšina obyvateľov sú bantuovia, ale žije tu aj najmenej 40 ďalších etnických skupín s vlastným jazykom a kultúrou. Miešanie medzi etnikami je bežné a znižuje etnické napätie. Jednotiacim prvkom je francúzština, jazyk bývalej koloniálnej mocnosti. Žije tu tiež viac ako 10 000 Francúzov. Najväčšie a hlavné mesto Libreville má asi 850 000 obyvateľov, Port-Gentil 136 000 obyvateľov, Masuku 110 000 obyvateľov.

Podľa odhadov ovláda francúzštinu 80% obyvateľov, v hlavnom meste má 30% obyvateľov francúzštinu ako materinský jazyk. 32% obyvateľov krajiny hovorí jazykom fang, ktorý patrí medzi bantuské jazyky. V roku 2012 sa uvažovalo o zavedení angličtiny ako druhého úradného jazyka.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa 55 – 75% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu, ktoré je ale silne ovplyvňované miestnymi tradíciami a rituálmi, 25 – 44% populácie tvoria animisti a zostávajúce 1% tvoria moslimovia. Kresťanom bol aj bývalý prezident republiky Omar Bongo, v roku 1973 však konvertoval na islam. Ústava zaručuje slobodu náboženského vyznania a vláda toto právo v praxi rešpektuje. V Gabone sú aktívni zahraniční misionári. V meste Lambaréné je nemocnica, v ktorej v rokoch 1913 – 1965 misijne pôsobil nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Schweitzer. V roku 1968 bola z Česko-Slovenska podniknutá expedícia Lambaréné, vďaka ktorej sem boli dopravené lieky a zdravotnícky materiál.[15] Podobná expedícia bola z Prahy vypravená aj v roku 1988.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Malá československá encyklopédia. II. zväzok D - CH. 1. vyd. Praha: Encyklopedický inštitút ČSAV 1985. s. 552
  2. Vplyv najrôznejších náboženských (animisticko-kresťanských) sekt na politiku, predovšetkým v období tesne predchádzajúcom získanie nezávislosti, bol veľký v celej oblasti dolného toku rieky Kongo (obe Konga, Gabon, Kamerun). Zároveň typickým javom bola úzka prepojenosť medzi členstvom v jednotlivých sektách a príslušnosťou k určitým etnikám. Inými slovami, existovali tu navzájom sa posilňujúci náboženský a etnický rozpor.
  3. Le Vine, Victor T. Politics in Francophone Africa. London: Lynne Rienner Publishers, 2004. ISBN 1-58826-249-9. Str. 187.
  4. US Department of State, Bureau of African Affaires, Background Note: Gabon, January 2006,[1], 29. 3. 2006
  5. Forrest, Joshua B. Subnationalism in Africa: Ethnicity, Alliances, and Politics. London: Lynne Rienner Publishers, Inc., 2004. ISBN 1-58826-227-8. Str. 29.
  6. Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004. ISBN 0-415-28262-4. Str. 157.
  7. Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999. ISBN 0-333-69475-9. Str. 144.
  8. Thomson, Alex. An Introduction to African Politics. Abingdon, Oxon: Routledge, 2004. ISBN 0-415-28262-4. Str. 43.
  9. Chazan, Naomi et al. Politics and Society in Contemporary Africa. Boulder, Colorado: Lynne Rienner, 1999. ISBN 0-333-69475-9. Str. 392.
  10. BATASSI, Pierre Eric Mbog. CEMAC : la Guinée Equatoriale rejette le projet de la libre circulation [online]. afrik.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  11. Gabon’s Unemployment Conundrum: Why Economic Growth is not Leading to More Jobs [online]. worldbank.org, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  12. Gabon - Production de pétrole brut [online]. fr.tradingeconomics.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  13. Présidence du Gabon - Gabon des services [online]. gabon-services.com, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  14. Gabon : Olam inaugure son usine de transformation d'huile de palme [online]. jeuneafrique.com, 2015-08-18, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  15. Expedice Lambaréné [online]. lideazeme.cz, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabon na českej Wikipédii.