Botswana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Botswanská republika
Vlajka Botswany Znak Botswany
Vlajka Znak
Národné motto:
Pula (Dážď)
Štátna hymna:
Fatshe leno la rona
(Nech je požehnaná táto ušľachtilá krajina)
Location Botswana AU Africa.svg
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Botswana
 • krátky Botswana
Hlavné mesto Gaborone
24°40′ j.š. 25°55′ v.d.
Najväčšie mesto Gaborone
Úradné jazyky angličtina
Regionálne jazyky
Štátne zriadenie
Prezident
prezidenstká republika
Ian Khama
Vznik 30. september 1966
Susedia Namíbia, Južná Afrika, Zimbabwe, Zambia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
581 730 km² (45.)  
15 000 km² (2,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • hustota (júl 2005)
 
1 765 000 (144.)

3,0/km² (188.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
18 068 mil. $ (113.)
11 410 $ (58.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,565 (131.) – stredný
Mena pula (BWP)
Časové pásmo
 • Letný čas
CAT (UTC+2)
bez zmeny (UTC+2)
Medzinárodný kód BWA/BW
Medzinárodná poznávacia značka RB
Internetová doména .bw
Smerové telefónne číslo +267

Botswana je vnútrozemský štát na juhu Afriky susediaci s Juhoafrickou republikou na juhu, Namíbiou na západe, Zambiou na severe a Zimbabwe na severovýchode. Hranice Botswany, Namibie, Zimbabwe a Zambie sa stretávajú v jednom bode.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej Botswany žili pred príchodom prvých Europánov pastierske kmene. V 19. storočí dochádzalo k medzikmeňovým násilnostiam a výbojom Burov z Transvaalu. Khama III., vládca najväčšieho botswanského kmeňa Tswana, preto požiadal o pomoc Veľkú Britániu, ktorá 31. marca 1885 v zemi zriadila protektorát.

Bečuánsko, ako znel pôvodný názov Botswany, získalo nezávislosť v roku 1966. Botswana bola predtým jednou z najchudobnejších častí britského panstva. Zásadný zlom v dejinách Botswany prišiel už po roku jej samostatného vývoja, keď boli v krajine objavené náleziská diamantov. Medzi rokmi 1975 až 1990 rástlo jej hospodárstvo najrýchlejšie na celom svete.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

V zemi je zaručená sloboda prejavu, funguje tu reálna politická opozícia. Od získania samostatnosti v Botswane vládne jediná strana: Botswanská demokratická strana. BDS opakovane zvíťazila v demokratických voľbách, v ktorých kandidovali i iné strany. Hlavnými príčinami úspešnosti BDS sú jej zásluhy o vznik samostatnej Botswany, zásluhy všetkých troch prezidentov ktorý vyšli z jej radov (Seretse Khama, Quett Ketumile Masire, Festus Mogae) a dostatočný rastový potenciál stelesnený vo vzdelaných členoch strany.

V roku 1999 získala BDS 54,2 % hlasov, čo je o celých 21% menej než v roku 1979. Naopak mierne posilujú opozičné strany, hlavne Botswanská národná fronta, ktorá je vodcovským prvkom politickej opozície už od zrodu samostatného štátu, a Botswanská kongresová strana, ktorá do volebných bojov zasiahla až v predposledných voľbách v roku 1999, kedy získala 11,3 % hlasov. V posledných voľbách v októbri 2004 zvíťazila BDS (51,7%) pred BNF (26,1%) a BKS (16,6%).

Hlavná voličská opora BDS sa nachádza na vidieku, opozičné strany, predovšetkým BNF, sa naopak tešia priazni hlavne u mestského obyvateľstva. Slabosť botswanskej opozície je z veľkej časti dôsledok jej značnej roztrieštenosti. I keď sa pred voľbami podarilo ustaviť koalíciu BNF a dvoch menších strán, atomizácia opozičných strán i naďalej pokračuje, čo je možno doložiť na príklade Novej demokratickej strany, ktorá sa nedávno oddelila od BNF.

Okrem Národného zhromaždenia má Botswana i druhú zložku zákonodárnej moci - na etnickom zastúpení založený Snem náčelníkov. Tento pätnásťčlenný útvar pozostáva z ôsmich náčelníkov tswanských kmeňov, štyroch zástupcov menšinových kmeňov a troch členov volených samotným snemom. Dané zloženie nevyhovuje menšinovým kmeňom. Napríklad zástupcovia kmeňa Bangwaketse odišli z BDS, keď sa im nepodarilo presadiť svojho etnického príslušníka do Snemu náčelníkov. Snem náčelníkov však zásluhou skorších opatrení BDS a Seretse Khamy nehrá zásadnejšiu rolu. Okrem istého vplyvu na tvorbu legislatívy tykajúcej sa kmeňových záležitostí a zvykového práva plní tento orgán výlučne poradnú funkciu a svojou symbolickou povahou sa blíží britskej Snemovni lordov.

Správne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Botswany je rozdelené do deviatich distriktov:


  1. Stredný
  2. Chobe
  3. Ghanzi
  4. Kgalagadi
  5. Kgatleng
  6. Kweneng
  7. Ngamiland
  8. Severovýchodný
  9. Juhovýchodný
  10. Južný

V roku 2001 sa distrikty Chobe and Ngamiland spojily v dnešný Severozápadný distrikt.

Zemepis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Botswany je prevažne rovinaté s niekoľkými náhornými plošinami. Na juhovýchode sa rozprestiera púšť Kalahari. V severozápadnej časti je rozľahlá delta rieky Okavango, ktorá sa po období dažďov mení v rozsiahle močiare. Medzi významnejšie toky patrí Limpopo, Shashe a Linyanti.

Najvyšším bodom je Tsodilo (1489 m. n. m.).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1975 až 1990 rástlo hospodárstvo Botswany hlavne vďaka ťažbe diamantov najrýchlejšie na celom svete. Politickí predstavitelia už od počiatku podporovali príliv zahraničného kapitálu a snažili sa cudzím investorom ponúkať bezpečné podnikateľské prostredie. Nemalé zásluhy na rozvoji Botswany má zahraničná pomoc. Tá pochádzala prevažne z britských (vláda, ODA, OXFAM), amerických (USAID) a škandinávských zdrojov (DANIDA, SIDA), ako i od OSN. Iba v rokoch 1972 až 1973 krajina absorbovala približne 22.5 miliónov GBP rozvojovej pomoci, ktorá smerovala hlavne do projektov v oblasti poľnohospodárstva, školstva, zdravotníctva a infraštruktúr (stavby ciest, telefónnych ústrední, vysielačov a pod.).

Botswanská rozvojová spoločnosť (BDC) vznikla vo forme holdingu, ktorého jediným podielníkom bola sice vláda, ale ponechávala mu podstatnú voľnosť pri výbere „investícii“, čo bol pomerne originálny koncept.

Významná bola tiež prítomnosť zahraničných podnikateľov, učiteľov, lekárov, pracovníkov štátnej správy a iných, nezriedka dobrovoľných, pracovných síl. Tie boli rýchlo nahradzované novo sa formujúcou botswanskou elitou. Boli zakladané rôzne pološtátne spoločnosti kontrolujúce distribúciu vody, elektriny, produkciu potravín; Národná rozvojová banka poskytovala pôžičky roľníkom a živnostníkom.

Ťažbu diamantov už od počiatku ovládala Debswana, spoločný podnik botswanskej vlády a juhoafrickej spoločnosti De Beers.

Vláda podporovala rozvoj nielen poľnohospodárstva, ale tiež pomerne sofistikovanejších oborov ako je cestovný ruch a iné služby. V krajine sa dokonca krátkodobo vyrábali i autá značky Hyundai; spoločnosť MCB (Motor Company of Botswana) síce musela v roku 2000 výrobu ukončiť, ale samotná prítomnosť automobilového priemyslu v zemi bola dobrou vizitkou pre botswanskú ekonomiku. Vláda si je podľa svojich mnohých prehlásení vedomá obmedzenej veľkosti miestneho trhu (krajina má približne 1,4 miliónov obyvateľov) a chce sa sústrediť hlavne na investície podporujúce vývoz. V úvahu pripadá rozvoj spracovania diamantov, ďalší rozvoj turistiky, ale i finančníctvo a počítačový priemysel.

Botswana sa vďaka rozumným hospodárskym opatreniam skoro zbavila závislosti na zahraničnej pomoci. Vláda až do nedávnej minulosti hospodárila s prebytkami, Botswanská pula vykazuje značnú stabilitu. Krajina disponuje devízovými rezervami presahujúcimi sumu 5 miliárd USD.

AIDS predstavuje hrozbu pre budúci rozvoj botswanského hospodárstva. Dnes je nakazená asi tretina dospelej populácie Botswany; medzi ľuďmi v produktivnom veku tento podiel dosahuje 50%. Podľa niektorých odhadov sa priemerný vek obyvateľov zníži do roku 2010 z nedávnych 60 na 30 rokov. Následkom toho sa môže hospodársky rast znížiť až o polovicu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci kmeňa Tswana (95%). Dalšími kmeňmi sú Kalanga, Basarwa a Kgalagadi (4%), bieli osadníci predstavujú 1% populácie.

Polovica obyvateľov vyznáva pôvodné kmeňové náboženstvo, zvyšok sú kresťania.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]