Kirgizsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kirgizská republika
Vlajka  štátu Kirgizsko Znak  štátu Kirgizsko
Vlajka - Kirgizsko Znak - Kirgizsko
Národné motto:
-
LocationKyrgyzstan.svg
Oficiálny názov
  - Dlhý

Kyrgyzskaja Respublika - Кыргызская Республика
Kyrgyz Respublikasy - Кыргыз Республикаcы
  - Krátky Kyrgyzja - Кыргызя
Úradné jazyky kirgizština, ruština (má status tzv. štátného jazyka), uzbečtina (nie úradný jazyk, len jazyk uzbeckej minority)
Hlavné mesto Biškek
Najväčšie mesto Biškek
Hlava štátu dočasná prezidentka
Roza Otunbajevová
Predseda vlády Almazbek Atambayev
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

86. miesto
198 500 km²
191 300 km²
7 200 km²
3,6 %

Susedia Čína, Kazachstan, Tadžikistan, Uzbekistan
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2009

110. miesto
5 362 800

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

-. miesto
25 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

135. miesto
2 061

Vznik

31. august 1991

Forma štátu pluralitná republika
Mena som (100 teenov)
Gramotnosť 98,7 %
Časová zóna

UTC +5

Štátna hymna Kirgizská hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1) -
Kód motorových vozidiel (OSN) KGS
Internetová doména .kg
Smerové telefónne číslo 996

Kirgizsko (-normovaný názov; staršie: Kirgizstan, Kyrgyzstan, po kirgizsky Кыргызстан - Kyrgyzstan), dlhý tvar Kirgizská republika, je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na juhovýchode s Čínou, na severe s Kazachstanom, na juhu s Tadžikistanom a na západe s Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR a v súčasnosti členským štátom SNŠ. Hlavné mesto Kirgizska je Biškek.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťanšanu a Altaja. Územie krajiny sa rozprestiera v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 až 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1 000 až 3 000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3 000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazné, diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy a polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má na obvode Ferganskej kotliny neveľké ložiská nerastných surovín ako antimón, ortuť a iné kovy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-Kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťanšanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-Kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-Kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. V roku 2010 bol Kurmanbeg Bakijev znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.

V apríli 2010 došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta Bakijeva a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s Rozou Otunbajevovou. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách a Džalalabád asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov uzbeckej národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil Uzbekistan, no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády dokázali presadiť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 17,9%).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kirgizstan je mnohonárodnostným štátom. Podľa etnickej štruktúry v roku 2007 tu žilo 9,0 % Rusov, 14,5 % Uzbekov, 0,5 % Ukrajincov a 7 % ďalších národností (Nemci, Tadžici, Ujguri, Kazachovia a i.). Podiel Kirgizov je 69 %. Podiel Kirgizov stúpol z 50% v roku 1979 na takmer 70% v roku 2007 a naopak podiel Rusov v krajine klesol z 35% v roku 1979 na 9% v roku 2007.[1] V náboženskej štruktúre obyvateľov Kirgizstanu prevládajú moslimovia (suniti) a kresťania (pravoslávni, baptisti, adventisti).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]