2021

Roky: 2016 2017 2018 2019 2020 – 2021 – 2022 2023 2024 2025 2026

Desaťročia: 10. roky – 20. roky 21. storočia – 30. roky

Storočia: 20. storočie – 21. storočie – 22. storočie

Slovensko: 2016 2017 2018 2019 2020 – 2021 – 2022 2023 2024 2025 2026 Rok 2021 v oblastiach: Kultúra Architektúra – Umenie – Film – Literatúra – Hudba – Televízia Iné oblasti Veda – Doprava – Šport Zoznam vodcov: Predstavitelia štátov – Náboženskí vodcovia – Vedúce osobnosti

Rok 2021 (MMXXI) je kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončí v piatok 31. decembra.

Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok mieru a dôvery, Medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj, Medzinárodný rok ovocia a zeleniny a Medzinárodný rok eliminácie detskej práce.

Udalosti

Pozri aj: 2021 na Slovensku

• 1. január
  • Portugalsko sa ujalo predsedníctva EÚ
  • európskymi hlavnými mestami kultúry roku 2021 sa stali rumunské mesto Temešvár, grécke Elefsina a srbský Nový Sad
• 4. január – britský súd zamietol žiadosť USA o vydanie spoluzakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. USA sa proti rozsudku odvolali.
• 5. január – po skončení samitu Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom a Ománskom zálive obnovili Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Bahrajn a Egypt diplomatické styky s Katarom
• 6. január – spoločné zasadania komôr Kongresu USA bolo prerušené kvôli prieniku priaznivcom Donalda Trumpa do rokovacej sály, útok na budovu Kapitolu si vyžiadal päť ľudských životov
• 9. január – neďaleko Jakarty sa do Jávskeho mora zrútil Boeing 737 indonézskych aerolínií, na palube bolo 62 ľudí
• 10. január
  • v kyrgizských prezidentských voľbách zvíťazil doterajší premiér Kirgizska Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády.
  • severokórejsky vodca Kim Čong-un bol na zjazde Kórejskej strany práce (KSP) zvolený generálnym tajomníkom strany
• 11. január – vyšiel apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, došlo tak k pozmenieniu kán. 230 §1 CIC
• 12. január – Marian Kočner a Pavol Rusko boli potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu právoplatne odsúdení na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek TV Markíza.
• 13. január
  • Snemovňa reprezentantov odhlasovala 222 hlasmi podanie v poradí druhej ústavnej žaloby na prezidenta USA Donalda Trumpa. Stalo sa tak po jeho telefonáte s tajomníkom štátu Georgia Bradom Raffenspergerom, v ktorom ho Trump žiadal, aby preňho našiel hlasy, a po vpáde demonštrantov podporujúcich Trumpa do budovy Kapitolu.
  • v Kalábrii sa začal proces s mafiou ’Ndrangheta s viac ako 350 obžalovanými. Ide tak o najväčší proces s mafiou od 80. rokov 20. storočia.
  • estónsky premiér Jüri Ratas oznámil rezignáciu pre korupčný škandál, v ktorom figuruje jeho strana Estónska strana stredu
• 14. január
  • strana Italia Viva politika Mattea Renziho opustila taliansku vládu premiéra Giuseppeho Conteho, vláda sa ocitla v kríze, vláda stratila väčšinu v senáte
  • juhokórejský najvyšší súd potvrdil 20-ročný trest väzenia pre bývalú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje
• 15. január
  • uplynulo 20 rokov od spustenia Wikipédie, slobodnej internetovej encyklopédie. Všetky jej jazykové mutácie viac než 55 miliónov článkov.
  • Rusko odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi. Urobilo tak po tom, ako od zmluvy v roku 2020 odstúpilo USA. Dohoda sa zameriava na prieskumné lety zamerané na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít
  • holandská vláda premiéra Marka Rutteho pre škandál okolo prídavkov na deti podala demisiu
• 16. január
  • Novým predsedom nemeckej strany Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) sa stal Armin Laschet
  • Horolezci prvýkrát v histórii zdolali vrchol hory K2 v priebehu zimy
• 18. január
  • ruský súd vzal do väzby ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak po tom, čo sa po rehabilitácii po otrave novičokom vrátil z Nemecka do Ruska Nasledujúce dni sa v Rusku uskutočnilo viacero väčších protestov, ktoré sprevádzalo masové zatýkanie
  • Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) odobrala Bielorusku právo spoluorganizovať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2021. Dôvodom sú súčasná politická a epidemiologická situácia v krajine vzhľadom na bezpečnosť účastníkov.
• 19. január – ruská opozícia zverejnila na kanáli Youtube investigatívny filmový dokument Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki. Kremeľ údaje vo videu poprel.
• 20. január – konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal 46. prezidentom Spojených štátov a Kamala Harrisová sa stala 47. viceprezidentom, prvou ženou na tomto poste.
• 21. január – po protestoch verejnosti rezignoval mongolský premiér Uchnaagijn Chürelsüch. Stalo sa tak v súvislosti s pandémiou COVID-19 pre rozhorčenie verejnosti nad liečením rodičky a jej novonarodeného dieťaťa. V tejto súvislosti odstúpili aj vicepremiér zodpovedný za pandemické opatrenia, minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice.
• 24. január – v Portugalsku sa konali prezidentské voľby. U v prvom kole ich vyhral úradujúci prezident Marcelo Rebelo de Sousa
• 26. január
  • počet potvrdených prípadov COVID-19 presiahol na celom svete 100 miliónov
  • taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil v súvislosti s politickou krízou v Taliansku z funkcie.
  • státisíce indických roľníkov protestovalo v Novom Dillí proti poľnohospodárskym reformám. Demonštranti prerazili policajné zátarasy a prenikli do historického komplexu Červenej pevnosti. Policajti protestujúcich rozháňali pomocou slziaceho plynu.
  • v Estónsku zložila prísahu nová vláda, premiérkou sa ako prvá žena v histórii krajiny stala Kaja Kallasová
• 27. január – Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (tzv. START 3), stalo sa tak po urýchlených rokovaniach s Washingtonom v priebehu predošlého týždňa
• 31. január – Nguyễn Phú Trọng bol po tretíkrát zvolený za generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu.
• 1. február – v Mjanmarsku sa uskutočnil štátny prevrat. Armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom prevzala moc po tom, čo zadržala vrchných predstaviteľov štátu a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav.
• 2. február – ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmieneného trestu.
• 10. február – čínska sonda Tchien-wen-1 úspešne vstúpila obežnú dráhu Marsu.
• 12. február – novým premiérom Talianska sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky.
• 13. február – Senát USA v rámci procesu impeachmentu rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere 57 ku 43. Ku kladnému rozhodnutiu chýbalo 10 hlasov.
• 14. február
  • Guinejská vláda vyhlásila stav pandémie eboly. Ide o prvé známe prípady od epidémie v rokoch 2013 až 2016
  • V Katalánsku sa uskutočnili voľby do regionálneho parlamentu. Tesnými víťazmi sa stali socialisti, väčšinu však získali strany sľubujúce nezávislosť Katalánska.
• 15. február – bývalá nigérijská ministerka financií Ngozi Okonjová-Iwealová bola menovaná generálnou riaditeľkou Svetovej obchodnej organizácie.
• 18. február – pristávací modul misie Mars 2020 s robotickým vozidlom Perseverance a dronom Ingenuity pristál na Marse v oblasti krátera Jezero.
• 19. február – Spojené štáty americké sa opätovne pripojili k Parížskej dohode.
• 21. február – v Líbyi sa uskutočnil neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Fathího Bašaghu
• 22. február – v Konžskej demokratickej republike zabili talianskeho diplomata Lucu Attanasia. Zavraždený bol pri útoku na konvoj misie MONUSCO v národnom parku Virunga. Krajinu už desaťročia sužujú boje súperiacich ozbrojených skupín.
• 23. február – v prezidentských voľbách v Nigeri zvíťazil bývalý minister vnútra Mohamed Bazoum.
• 1. marec
  • Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený za korupciu a obchodovanie s vplyvom.
  • Po príchode ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensko sa vyostrila politická situácia na Slovensku. Predseda vlády Igor Matovič bol kritizovaný viacerými koaličnými politikmi za spôsob, akým riadi krajinu. Kúpu neautorizovaných vakcín pred tým odmietla časť vládnych politikov a samotná kúpa a rokovania o nej sa uskutočnili v utajení. Premiérovi tiež vytkli, že ruské vakcíny osobne privítal na letisku v Košiciach. Strany SaS a ZA ĽUDÍ ohlásili zámer rekonštrukcie vlády, iniciatívu podporila aj strana Sme rodina. Kritiku premiéra kritici rozšírili aj na jeho ďalšie spôsoby riadenia krajiny počas pandemickej situácie. Vyvolanú krízu sprevádzala aj diplomatická aféra s Ukrajinou, ktorú premiér 3. marca vyvolal odpoveďou redaktorovi v rádiu, že Rusku výmenou za vakcíny prisľúbil Zakarpatskú Ukrajinu. Za výrok sa neskôr ospravedlnil (4. marec).
• 5. marec – Litva odmietla vydať bieloruskú opozičnú političku Svetlanu Cichanovskú, ktorá sa po prezidentských voľbách a protestoch v Bielorusku dlhodobo zdržiava v exile.
• 6. marec – uplynul jeden rok od prvého zaznamenaného prípadu nákazy ochorením COVID-19 na Slovensku.
• 7. marec – v celokrajinskom švajčiarskom referende schválili voliči zákaz zahaľovania tvárí na verejnosti. Zákaz podporilo viac ako 52 % voličov.
• 8. marec – pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku. Počas návštevy ako prvý rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. V Iraku sa stretol so šiítskym ajatolláhom Alím Sístáním a prezidentom Barhamom Sálihom. Ohlásil zároveň záujem navštíviť v septembri 2021 Slovensko.
• 19. marec – v Katolíckej cirkvi sa začal Rok rodiny (lat. Amoris laetitia), ktorý potrvá do 26. júna 2022.
• 21. marec – slovenská lyžiarka Petra Vlhová vyhrala Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021.
• 22. marec – nosná raketa Sojuz-2.1a vyniesla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na obežnú dráhu 38 satelitov vrátane druhej slovenskej družice GRBAlpha.
• 29. marec – po šiestich dňoch sa podarilo uvoľniť kontajnerovú loď Ever Given, ktorá blokovala priechod Suezským prieplavom.
• 30. marec – premiér SR Igor Matovič podal po koaličnej kríze demisiu. Vo funkcii ho nahradí doterajší minister financií Eduard Heger.
• 1. apríl – prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Eduarda Hegera.
• 2. apríl – železničná nehoda pri meste Chua-lien na Taiwane si vyžiadala približne 50 obetí.
• 7. apríl – dánske kráľovské letectvo prevzalo na základni Fort Worth prvú stíhačku piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II z plánovanej dodávky 27 strojov.
• 9. apríl – po erupcii sopky Soufrière na karibskom ostrove Svätý Vincent bolo evakuovaných približne 16 000 ľudí.
• 11. apríl – iránske jadrové zariadenie pri mesta Natanz ohlásilo problémy s elektrickou distribučnou sústavou. Irán obvinil Izrael z jadrového terorizmu, konkrétne kybernetického útoku, ktorý v zariadení spôsobil explóziu.
• 16. apríl – Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím končí 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov, trvajúca od Kubánskej revolúcie.
• 17. apríl – Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády, pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov v roku 2014.
• 19. apríl – robotický vrtuľník NASA Ingenuity vykonal na Marse prvý let motorového lietadla mimo planétu Zem.
• 23. apríl – SpaceX Crew-2, druhý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, odštartoval so 4-člennou posádkou z Kennedyho vesmírneho strediska k ISS.
• 29. apríl – z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan Čína úspešne vypustila na nízku obežnú dráhu Zeme základný modul Tchien-che svojej kozmickej stanice Tchien-kung.
• 30. apríl – pri davovej tlačenici počas osláv sviatku Lag ba-omer na izraelskej hore Meron zomrelo najmenej 44 ľudí.
• 3. máj – v Mexiku sa pod súpravou metra na linke 12 zrútil most, zahynulo 25 ľudí a desiatky boli zranené.
• 11. máj – pri útoku bývalého študenta na gymnázium v Kazani zomrelo deväť ľudí.
• 18. – 22. máj – Eurovision Song Contest 2021 v holandskom Rotterdame
• 21. máj – začalo sa prímerie medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás. Prímerie ukončilo násilné boje, ktoré medzi stranami vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme.
• 21. máj – 6. jún – 84. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v lotyšskej Rige
• 23. máj – bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča potom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým cestoval z Grécka do Litvy.
• začiatok júna – v africkej Botswane bol objavený tretí najväčší známy diamant na svete
• 1. jún – pápež František promulgoval apoštolskú konštitúciu Pascite gregem Dei (Paste Božie stádo), ktorou novelizoval Kódex kánonického práva. Novela priniesla zmeny v trestnom práve Latinskej katolíckej cirkvi.
• 2. jún – v Izraeli sa konali prezidentské voľby, voľby vyhral Jicchak Herzog
• 10. jún – prstencové zatmenie Slnka pozorovateľné v Severnej Amerike, Európe a severnej Ázii
• 11. jún – 11. júl – majstrovstvá Európy vo futbale 2020
• 14. jún – Na Slovensku bol zaznamenaný prvý známy prípad usmrtenia človeka medveďom v novodobej histórii.
• 15. – 17. jún – v Bratislave sa uskutočnila konferencia GLOBSEC 2021 Bratislava Forum. Okrem mimovládnych účastníkov sa konferencie zúčastnili prezidenti troch krajín, premiéri troch krajín, 25 ministri a prostredníctvom videokonferencie aj pápež František.
• 16. jún – americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimír Putin sa stretli na summite v Ženeve. Dohodli sa na návrate veľvyslancov do USA a Ruska.
• 18. jún – v Iráne sa uskutočnili prezidentské voľby. Voľby vyhral Ebráhím Raísí. Účasť na voľbách bola rekordne nízka.
• 21. jún
  • Poslanci švédskeho parlamentu vyslovili nedôveru menšinovej vláde švédskeho premiéra Stefana Löfvena, stalo sa tak prvýkrát v dejinách Švédska
  • V predčasných voľbách do arménskeho parlamentu drvivo zvíťazila strana Občianska dohoda (KP) premiéra Nikolu Pašinjana. Ako druhá skončila opozičná Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.
• 23. jún
  • ruská vojnová loď vypálila varovné výstrely, aby zabránila vstupu britského torpédoborca HMS Defender do územných vôd nárokovaných Ruskom neďaleko Krymu v Čiernom mori. Briti obvinenia odmietli s tvrdením, že sa plavili vo vodách Ukrajiny.
  • Ricardo Salles, brazílsky minister pre životné prostredie rezignoval po obvinení z účasti na nelegálnom obchode s drevom z Amazónie
  • maďarský prezident János Áder podpísal kontroverzný zákon proti pedofílii. Presadenie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa homosexuality vyvolali ostré diskusie, demonštrácie a medzinárodnú kritiku, najmä zo strán niektorých predstaviteľov a krajín Európskej únie.
• 24. jún
  • pápež František prijal odstúpenie košického eparchu Milana Chautura, novým eparchom Košickej eparchie sa stal arcibiskup Cyril Vasiľ
  • v okolí moravských miest Břeclavy a Hodonína pri slovenských hraniciach sa prehnala extrémne silná búrka s tornádom, zranených bolo 150 ľudí.
• 1. júl – Slovinsko sa ujalo predsedníctva EÚ
• 2. júl – americké jednotky po dvadsaťročnom pobyte opustili leteckú základňu Bagram v Afganistane
• 7. júl
  • haitský prezident Jovenel Moïse bol zavraždený vo svojej vile na predmestí hlavného mesta Port-au-Prince
  • Ústavný súd SR rozhodol, že referendum o predčasných voľbách by nebolo v súlade s Ústavou.
• 11. júl
  • Majstrovstvá Európy vo futbale 2020 vyhralo Taliansko, ktoré vo finálovom zápase zvíťazilo nad Anglickom 2:1 po pokutových kopoch
  • raketoplán SpaceShipTwo spoločnosti Virgin Galactic absolvoval suborbitálny let k hranici kozmického priestoru so šiestimi ľuďmi, vrátane zakladateľa spoločnosti Richarda Bransona
  • v Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby, zvíťazila stredopravá strana Akcia a solidarita prezidentky Maie Sanduovej.
  • predčasné voľby v Bulharsku vyhralo hnutie Občania za európsky rozvoj Bulharska expremiéra Bojka Borisova, takmer rovnaký počet hlasov získala strana Je taký národ (ITN) na čele s televíznym moderátorom a spevákom Slavim Trifonovom.
  • na Kube prepukli početné nepokoje proti komunistickej vláde, vysokým cenám a nedostatku potravín. Nasledujúce dni kubánska vláda zatkla viac ako 5000 protestujúcich, o život prišiel minimálne jeden protestujúci. Vláda z nepokojov obvinila USA.
• 15. júl – silné búrky a následné povodne v západnej Európe, najmä na západe Nemecka, v Belgicku a Holandsku, si vyžiadali viac než 100 obetí na životoch
• 16. júl – motu proprio Traditionis Custodes pápeža Františka nanovo zadefinovalo spôsoby používania predkoncilního misála (tzv. tridentská omša).
• 19. júl – Suborbitálny nosič New Shepard absolvoval prvý let s ľudskou posádkou, v ktorej sa nachádzal aj najmladší, aj najstarší človek, ktorý kedy prekročil Karmánovu hranicu
• 23. júl – 8. august – letné olympijské hry 2020 v japonskom Tokiu
• 23. júl – bieloruské úrady nariadili zatvoriť 43 mimovládnych organizácií, ktoré podľa prezidenta Alexandra Lukašenka „podkopávajú Bielorusko“.
• 25. júl – tuniský prezident Kajs Saíd v súvislosti s masovými protestami odvolal premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu. Strana obnovy označila kroky za štátny prevrat.
• 27. júl – vo Vatikán<e sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov, proces býva niekedy označovaný za naväčší v dejinách Vatikánu
• 29. júl – Ruský modul Nauka sa po počiatočných problémoch po štarte pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) namiesto modulu Pirs. Po pripojení však neplánovane zapol svoje trysky, čím stanicu vychýlil z požadovanej orientácie. Stanicu sa podarilo dostať pod kontrolu.
• 29. júl – novým prezidentom Peru sa stal Pedro Castillo
• 1. august – činnosť začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
• 6. august – Rover Perseverance misie Mars 2020 odobral prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem.
• 17. august – Microsoft ukončil všetky podpory prehliadača Internet Explorer
• 5. – 12. september – Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti
• 12. september - 15. september - Návšteva pápeža Františka na Slovensku

Očakávané udalosti

• 26. september – voľby do spolkového snemu. Angela Merkelová po 16 rokoch v úrade kancelárky nebude kandidovať v čele Kresťanskodemokratickej únie
• 1. október – 31. marec 2022 – Expo 2020 v Dubaji (preložené kvôli pandémii COVID-19)
• 8. – 9. októbra – voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky
• 30. október – stretnutie členov skupiny G20 v Ríme
• 31. október – vypustenie vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba

Narodenia

• 04. jún – Lilibet Diana Mountbattenová-Windsorová, dcéra britského princa Harryho a Meghan, vojvodkyne zo Sussexu, ôsma v poradí v línii nástupníctva britského trónu

Úmrtia

Hana Maciuchová († 26. január)

Andrej Hryc († 31. január)

Christopher Plummer († 5. február)

Lawrence Ferlinghetti († 22. február)

Hana Hegerová († 23. marec)

Princ Philip, vojvoda z Edinburghu († 9. apríl)

Michael Collins († 28. apríl)

Olympia Dukakis ( † 1. máj)

Friederike Mayröckerová († 4. jún)

Milan Lasica († 18. júl)

Steven Weinberg († 23. júl)

• 03. január – Tatiana Štefanovičová, slovenská archeologička, historička a pedagogička (* 1934)
• 04. január – Tanya Roberts, americká herečka a modelka (* 1955)
• 04. január – Martinus Veltman, holandský teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1931)
• 05. január – Ladislav Belás, slovenský kňaz, historik a bibliotekár (* 1930)
• 07. január – Michael Apted, britský režisér (* 1941)
• 07. január – Henri Schwery, švajčiarsky kardinál (* 1932)
• 08. január – Peter Horváth, slovenský muzeológ, historik a organizátor spoločenského a kultúrneho života (* 1943)
• 08. január – Ivo Niederle, český herec, konferenciér, moderátor a komentátor (* 1929)
• 09. január – Igor Rusnák, slovenský spisovateľ, dramaturg a publicista (* 1936)
• 10. január – David Stypka, český spevák (* 1979)
• 11. január – William Edgar Thornton, americký kozmonaut (* 1929)
• 13. január – Sylvain Sylvain, americký rockový gitarista (* 1951)
• 15. január – Jozef Mudrík, slovenský ekonóm a bankár (* 1934)
• 16. január – Phil Spector, americký hudobný producent (* 1939)
• 18. január – Lubomír Kaválek, československý a americký šachista (* 1942)
• 19. január – Augustín Bačinský, slovenský kňaz, arcibiskup Starokatolíckej cirkvi (* 1949)
• 20. január – Mira Furlanová, chorvátska herečka (* 1955)
• 20. január – Harold Widom, americký matematik (* 1932)
• 21. január – Věra Gondolánová, česká jazzová speváčka (* 1954)
• 21. január – Dalma Špitzerová, slovenská divadelná herečka, preživšia holokaustu a členka protinacistického odboja (* 1925)
• 22. január – Hank Aaron, americký basebalista (* 1934)
• 23. január – Larry King, americký moderátor (* 1933)
• 24. január – Jozef Klimko, slovenský právnik a pedagóg (* 1942)
• 24. január – Franciszek Kokot, poľský lekár – nefrológ a endokrinológ (* 1929)
• 25. január – Ján Pauliny, slovenský arabista (* 1939)
• 26. január – Jiří Beránek, český sochár, maliar, vysokoškolský pedagóg (* 1945)
• 26. január – Hana Maciuchová, česká herečka a pedagogička (* 1945)
• 26. január – Štefan Šimák, slovenský novinár, vydavateľ a publicista (* 1948)
• 26. január – Jozef Vengloš, slovenský futbalista a tréner (* 1936)
• 27. január – Cloris Leachmanová, americká herečka (* 1926)
• 28. január – Paul Josef Crutzen, holandský chemik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1933)
• 28. január – Cicely Tyson, americká herečka a modelka (* 1924)
• 29. január – Július Rybák, slovenský rusista, prekladateľ, vydavateľ a vysokoškolský profesor (* 1933)
• 29. január – Hilton Valentine, anglický hudobník a skladateľ (* 1943)
• 30. január – Marc Wilmore, americký televízny scenárista, producent, herec a komik (* 1963)
• 31. január – Andrej Hryc, slovenský herec, podnikateľ a politik (* 1949)
• 31. január – Juraj Šebo, slovenský spisovateľ (* 1943)
• 31. január – Ladislav Štaidl, český hudobník, dirigent, skladateľ a textár (* 1945)
• 01. február – Robo Kazík, slovenský spevák (* 1947)
• 04. február – Millie Hughesová, americká astronautka (* 1945)
• 05. február – Christopher Plummer, kanadský herec (* 1929)
• 06. február – Krzysztof Kowalewski, poľský herec (* 1937)
• 08. február – Jean-Claude Carrière, francúzsky scenárista, herec a režisér (* 1931)
• 09. február – Chick Corea, americký jazzový pianista a skladateľ (* 1941)
• 09. február – Josef Kolmaš, český sinológ a tibetológ (* 1933)
• 10. február – Larry Flynt, americký vydavateľ (* 1942)
• 10. február – Jozef Chren, slovenský kresťanskodemokratický politik (* 1931)
• 11. február – Rowena Morrillová, americká ilustrátorka sci-fi a fantasy (* 1944)
• 11. február – Isadore Singer, americký matematik a profesor (* 1924)
• 14. február – Viktor Krupa, slovenský jazykovedec (* 1936)
• 14. február – Peter Martinček, slovenský hudobný skladateľ (* 1962)
• 14. február – Carlos Menem, prezident Argentíny (* 1930)
• 16. február – Jan Sokol, český filozof, politik a vysokoškolský pedagóg (* 1936)
• 20. február – Milan Hutta, slovenský analytický chemik (* 1955)
• 20. február – Marta Králiková-Labajová, šéfredaktorka detskej redakcie slovenskej televízie (* 1936)
• 20. február – Ľubomír Petrák, slovenský politik, poslanec NR SR a starosta Hurbanovej Vsi (* 1961)
• 22. február – Lawrence Ferlinghetti, americký básnik, maliar, liberálny aktivista a vydavateľ (* 1919)
• 24. február – Daniel Škoviera, slovenský klasický filológ, vysokoškolský učiteľ a prekladateľ (* 1946)
• 27. február – Vladimír Sadílek, slovenský herec a divadelný režisér (* 1945)
• 03. marec – Vojtech Boháč, slovenský vysokoškolský profesor, dekan a gréckokatolícky kňaz
• 04. marec – Hugh Newell Jacobsen, americký architekt (* 1929)
• 04. marec – František Lízna, český jezuitský kňaz aktívny v sociálnom apoštoláte (* 1941)
• 05. marec – Vilém Holáň, český politik, bývalý minister obrany Česka (* 1938)
• 05. marec – Anton Urban, slovenský futbalista, reprezentant Česko-Slovenska a tréner (* 1934)
• 07. marec – Lars Göran Petrov, švédsky hudobník, spevák a skladateľ (* 1972)
• 09. marec – John Polkinghorne, britský časticový fyzik a teológ (* 1930)
• 10. marec – Jozef Stražan, slovenský herec (* 1943)
• 10. marec – Jan Vodňanský, český spisovateľ, herec a pesničkár (* 1941)
• 13. marec – Štefan Schneider, slovenský priemyselný dizajnér a vysokoškolský profesor (* 1948)
• 15. marec – Yaphet Kotto, americký herec (* 1939)
• 15. marec – Michal Polák, český spevák a gitarista (* 1944)
• 16. marec – Ivan Kluvánek, slovenský horolezec (* 1927)
• 16. marec – Štefan Mandžár, slovenský herec a dabingový režisér (* 1952)
• 17. marec – Eugen Magda, slovenský športový novinár, publicista a spisovateľ (* 1939)
• 17. marec – John Magufuli, bývalý prezident Tanzánie (* 1959)
• 18. marec – Hermann Flaschka, rakúsky teoretický fyzik a matematik (* 1945)
• 20. marec – Milan Kopačka, slovenský operný spevák (tenor) (* 1932)
• 22. marec – Peter Viktor Ličko, slovenský hudobný skladateľ a pedagóg (* 1946)
• 23. marec – Hana Hegerová, česko-slovenská speváčka, šansonierka a herečka (* 1931)
• 23. marec – Otto Krajňák, slovenský zjazdový lyžiar, reprezentant ČSR (* 1925)
• 23. marec – George Segal, americký herec a hudobník (* 1934)
• 24. marec – Jessica Walter, americká herečka (* 1941)
• 25. marec – Richard Marsina, slovenský historik, archivár, znalec slovenského a uhorského stredoveku (* 1923)
• 27. marec – Petr Kellner, český podnikateľ a najbohatší Čech podľa rebríčka Forbes za rok 2020 (* 1964)
• 31. marec – Jozef Podprocký, slovenský hudobný skladateľ (* 1944)
• 01. apríl – Isamu Akasaki, japonský fyzik, odborník na technológiu polovodičov (* 1929)
• 01. apríl – Hugo Portisch, rakúsky novinár, rodák z Bratislavy (* 1927)
• 03. apríl – Christian Wiyghan Tumi, kamerunský kardinál, emeritný arcibiskup Doualy (* 1930)
• 04. apríl – Robert Mundell, kanadský ekonóm, držiteľ Nobelovej ceny (* 1932)
• 05. apríl – Krzysztof Krawczyk, poľský spevák (* 1946)
• 06. apríl – Hans Küng, švajčiarsky katolícky teológ a kňaz (* 1928)
• 08. apríl – John Naisbitt, americký prognostik, futurológ, spisovateľ, poradca a manažér (* 1929)
• 09. apríl – DMX, americký raper a herec (* 1970)
• 09. apríl – Princ Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II. (* 1921)
• 10. apríl – Edward Idris Cassidy, austrálsky kardinál, emeritný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi (* 1924)
• 12. apríl – Erzsébet Dolník, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (* 1940)
• 16. apríl – Helen McCrory, anglická herečka (* 1968)
• 19. apríl – Emília Došeková, slovenská herečka, recitátorka, speváčka – šansoniérka a televízna scenáristka (* 1937)
• 21. apríl – Róbert Hutyra, česko-slovenský reprezentant v cyklistike, známy tiež svojím útekom za železnú oponu v teplovzdušnom balóne s manželkou, deťmi a dokonca s pretekárskym bicyklom (* 1944)
• 21. apríl – Carl Spielvogel, americký diplomat (* 1928)
• 23. apríl – Milva, talianska speváčka a herečka (* 1939)
• 24. apríl – Christa Ludwig, nemecká operná a koncertná speváčka, mezzosopranistka (* 1928)
• 25. apríl – Ivan M. Havel, český vedec, brat prezidenta Václava Havla (* 1938)
• 28. apríl – Michael Collins, americký astronaut a skúšobný pilot (* 1930)
• 28. apríl – El Risitas, španielsky komik a herec (* 1956) († 4. jún)]]
• 01. máj – Olympia Dukakis, americká herečka, producentka, režisérka a aktivistka (* 1931)
• 04. máj – Nick Kamen, anglický model, spevák a hudobný skladateľ (* 1962)
• 05. máj – Jaroslav Mareš, český spisovateľ, cestovateľ a zoológ (* 1937)
• 08. máj – Helmut Jahn, nemecký architekt (* 1940)
• 09. máj – Viliam Turčány, slovenský básnik, prekladateľ a literárny vedec (* 1928)
• 11. máj – Norman Lloyd, americký herec, režisér a producent (* 1914)
• 14. máj – Milan Ftáčnik, slovenský vysokoškolský pedagóg a politik (* 1956)
• 18. máj – Franco Battiato, taliansky spevák, skladateľ, režisér a maliar (* 1945)
• 18. máj – Charles Grodin, americký herec (* 1935)
• 19. máj – Marta Nitranová, slovenská operná speváčka, soprán (* 1942)
• 21. máj – Svetozár Štúr, slovenský hudobný skladateľ a dirigent (* 1951)
• 22. máj – Jiřina Šiklová, česká sociologička, publicistka a spisovateľka, signatárka Charty 77 (* 1935)
• 25. máj – Prokip Kolisnyk, umelec ukrajinského pôvodu pôsobiaci v Prešove (* 1957)
• 26. máj – Július Viršík, slovenský rozhlasový moderátor (* 1964)
• 27. máj – Viliam Hájovský, slovenský komunálny politik a podnikateľ (* 1949)
• 29. máj – Joe Lara, americký herec, hudobník a bojový umelec (* 1962)
• 02. jún – Bill Scanlon, americký profesionálny tenista (* 1956)
• 04. jún – Friederike Mayröckerová, rakúska spisovateľka a poetka (* 1924)
• 05. jún – T. B. Joshua, nigérijský kresťanský kazateľ, televízny evanjelista a prorok (* 1963)
• 09. jún – Libuše Šafránková, česká filmová a televízna herečka (* 1953)
• 13. jún – Ned Beatty, americký herec (* 1937)
• 15. jún – Vladimir Šatalov, sovietsky kozmonaut (* 1927)
• 17. jún – Kenneth Kaunda, prvý prezident Zambie (* 1924)
• 21. jún – Nina Divíšková, česká herečka (* 1936)
• 23. jún – John McAfee, britsko-americký podnikateľ a zakladateľ softvérovej spoločnosti McAfee (* 1945)
• 05. júl – Raffaella Carrà, talianska speváčka, herečka, tanečníčka a televízna moderátorka (* 1943)
• 07. júl – Jovenel Moïse, obchodník a podnikateľ, 45. prezident Haiti (* 1968)
• 12. júl – Ladislav Potměšil, český herec (* 1945)
• 15. júl – Jaroslav Paška, slovenský politik, minister školstva (* 1954)
• 18. júl – Milan Lasica, slovenský herec (* 1940)
• 18. júl – František Nedvěd, český spevák, gitarista, skladateľ a textár (* 1947)
• 19. júl – Juraj Kubánka, slovenský choreograf a tanečník (* 1928)
• 23. júl – Steven Weinberg, americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1933)
• 25. júl – Ján Kotuľa, slovenský politik (* 1950)
• 26. júl – Július Binder, slovenský manažér a politik (* 1931)
• 28. júl – Roberto Calasso, taliansky filozof, znalec mytológie, publicista a vydavateľ (* 1941)
• 29. júl – Albert Vanhoye, v čase úmrtia najstarší francúzsky kardinál, jezuita, významný biblista (* 1923)
• 13. august – Carolyn J. Spellmanová-Shoemakerová, americká astronómka (* 1929)
• 14. august – Ján Turan, slovenský spisovateľ detskej literatúry (* 1932)
• 15. august – Gerd Müller, nemecký futbalista (* 1945)
• 24. august – Charlie Watts, britský rockový bubeník (* 1941)
• 28. august – Dmitrij Jevgenievič Afinogenov, ruský byzantológ a klasický filológ (* 1965)
• 28. august – Teresa Żylis-Gara, poľská sopranistka (* 1930)
• 29. august – Jacques Rogge, belgický lekár, športový funkcionár a bývalý predseda MOV (* 1942)
• 02. september – Mikis Theodorakis, grécky hudobný skladateľ (* 1925)
• 02. september – Boris Ľvovič Fonkič – ruský historik, špecialista na byzantskú paleografiu a grécko-ruské vzťahy (* 1938)
• 05. september – Sarah Harding, anglická speváčka, modelka a herečka, členka kapely Girls Aloud (* 1981)
• 06. september – Jean-Paul Belmondo, francúzsky herec (* 1933)
• 06. september – Michael K. Williams, americký herec (* 1966)
• 14. september – Norm MacDonald, kanadský herec a komik (* 1959)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému 2021