Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021
Protesty v Minsku 16. augusta 2020
Protesty v Minsku 16. augusta 2020
Základné informácie
Dátum31. máj – 25. marec
ŠtátBielorusko Bielorusko
OrganizátorBieloruská demokratická opozícia
Štatistika
Úmrtia5+[1]
Zatknutia7000+

Protesty v Bielorusku v rokoch 2020 – 2021 sú reťazové demonštrácie, ktoré boli usporiadané na odvolanie Alexandra Lukašenka z funkcie prezidenta Bieloruskej republiky. Protesty začala organizovať Bieloruská demokratická opozícia. Prvé demonštrácie boli usporiadané v máji, avšak najviac ľudí sa ich zúčastnilo v auguste, respektíve po (údajne) zmanipulovaných prezidentských voľbách, ktoré podľa výsledkov už po šiestykrát vyhral Lukašenko.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentné voľby v Bielorusku v roku 2019[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Parlamentné voľby v Bielorusku v roku 2019

17. novembra 2019 sa v Bielorusku konali parlamentné voľby. Podľa 400 pozorovateľov OBSE boli voľby zmanipulované a mnohé volebné zákony boli porušené.[2]

Bývalá vlajka Bieloruska, ktorá je v súčasnosti využívaná opozíciou a na protestoch

Pandémia SARS-CoV-2[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 v Bielorusku

28. februára bol v Bielorusku zaznamenaný prvý prípad nákazy COVIDom-19. Prezident Alexandr Lukašenko i napriek medzinárodným varovaniam a skúsenostiam bral pandémiu SARS-CoV-2 "na ľahkú váhu". Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) bieloruskej vláde odporúčila zakázať hromadné podujatia, no žiadne rázne opatrenia sa v krajine nekonali. Práve naopak, Lukašenko počas pandémie usporiadal hokejový zápas, ktorého cieľom bolo poukázať na to, že sa nákazy niet prečo obávať. Lukašenko následne vyhlásil, že žiadny vírus nevidí.[3] O nebezpečí nákazy ho nepresvedčilo ani to, že sa na jeho hokejovom zápase nakazil jeden z hokejistov, konkrétne Dmitrij Meleško.[4] Lukašenko nezaviedol ani karanténne opatrenia, dokonca vyhlásil, že sa má proti pandémii bojovať prácou na traktore, športom, vodkou a saunou.[5]

9. mája sa v Minsku na počesť 75. výročia od víťazstva v druhej svetovej vojne konala vojenská prehliadka, na ktorej sa podľa zdrojov aj napriek nárastu nakazených koronavírusom SARS-CoV-2 zhromaždilo niekoľko tisícok ľudí.[6][7]

Únos Češky Veroniky Kiruščankovej[upraviť | upraviť zdroj]

19. júna bola Češka Veronika Kiruščankov v Bielorusku násilím unesená na ministerstvo vnútra. Na ministerstve ju držali 3 hodiny. Zaujímali sa najmä o to, či nie je novinárka. Veronikin manžel kontaktoval české veľvyslanectvo, ktoré sa pokúsilo kontaktovať bieloruské ministerstvo vnútra.[8]

Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020

9. augusta 2020 sa v Bielorusku uskutočnili prezidentské voľby, ktoré údajne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.[9] Viaceré médiá, organizácie a aj niekoľko vysoko postavených politikov má podozrenie, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Výsledky volieb spustili augustové bieloruské protesty.

Protesty a demonštrácie[upraviť | upraviť zdroj]

Máj 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Protesty v Minsku 13. augusta

31. mája boli počas demonštrácie zadržaní opoziční aktivisti, ktorí zbierali podpisy na podporu opozičných kandidátov na vtedy blížiace sa prezidentské voľby. Jeden zo zadržaných bol aj Statkevič, kandidát na prezidenta. O deň neskôr bol odsúdený na 15 dní odňatia slobody, následne na ďalších 15 dní.[10][11] Jeho kandidatúra na prezidenta Bieloruska bola odmietnutá.

Júl 2020[upraviť | upraviť zdroj]

Protesty v Minsku 26. augusta

30. júla sa v Minsku usporiadal ďalší protest, na ktorom ľudia vyjadrili podporu Sviatlane Cichanovskej, kandidátke na prezidentku. Protestujúci taktiež vyjadrili rozhorčenie nad zatknutím Statkeviča a Cichanovského, dvoch odmietnutých kandidátov.[11]

August 2020[upraviť | upraviť zdroj]

V deň prezidentských volieb, teda 9. augusta, sa začali prvé hromadné augustové demonštrácie.

Protesty v Minsku 23. augusta

10. augusta opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská utiekla do Litvy. Obávala sa, že by mohla byť zatknutá.[12] Počas demonštrácii vytvorili ľudia v Minsku rady solidarity, aby ich policajti nevedeli rozohnať.[13] Demonštranti po uliciach pochodovali s transparentmi ako Odíď! (mierené Lukašenkovi), niektorí zas vyjadrili rozhorčenie nad policajným násilím. Vypovedali o tom nápisy ako Nie násiliu! a Už žiadne mučenie![14] Viacerí bieloruskí moderátori podporili protesty tým, že podali v štátnych televíziách výpoveď. Vzbury sa zúčastnilo aj viac robotníkov po celom Bielorusku.[13] Niektorí z nich varovali Lukašenka Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti odhodili svoje štíty a uniformy a nechali ľudí protestovať.[13] Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[15]

16. augusta protestovalo v Minsku proti Lukašenkovi 200 až 220-tisíc ľudí. Veľké demonštrácie sa v Minsku konali aj 23. augusta[16], na ktorých sa podľa miestnych médii mohlo zúčastniť 100 až 150-tisíc demonštrujúcich.[17] Vláda taktiež pohrozila tým, že protesty nebude potláčať polícia, ale armáda.[17]

Alexandr Lukašenko taktiež požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby mu pomohol potlačiť protesty.[18]

September 2020[upraviť | upraviť zdroj]

6. septembra 2020 bola Maryja Aľaksandravna Kalesnikavová, jedna z vodkyní protestov, neznámymi mužmi unesená mikrobusom.[19] Údajne ju odniesli na ukrajinské hranice. Bieloruské úrady tvrdia, že bola zadržaná po tom, ako sa so svojimi dvoma kolegami pokúšala dostať na územie Ukrajiny a roztrhala si cestovný pas. Maryja však túto verziu popiera.[20] Napokon bol unesený aj ďalší člen vedenia koordinačnej rady, Maksim Znak.[21]

Neunesená ostala už len jedna členka koordinačného výboru, a to Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová, bieloruská spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny. Vysoko postavení politici ju údajne strážili vo dne aj v noci, aby ju Lukašenkovi ľudia nemohli uniesť, ako aj predošlých predstaviteľov opozície.[22]

Vladimir Putin, prezident Ruska, prisľúbil Lukašenkovi 1,5 miliardovú pôžičku na obranu voči nebezpečentsvám organizácie NATO.[23]

Opozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Vodcovia[upraviť | upraviť zdroj]

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

Bieloruská vláda oznámila, že si demonštrácie vyžiadali zatiaľ 3 obete. Niektoré zdroje uvádzajú, že si policajné násilie vyžiadalo aj viac obetí, no bieloruská vláda takéto informácie odmietla.[25]

  • Alexandrovi Tarajkovski, 25-ročný – podľa bieloruskej vlády mu 10. augusta v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.[14]
  • Alexandr Vichor, 25-ročný – 10. augusta zimrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.[14]
  • Nikita Krivstov, 28-ročný – od 12. augusta bol nezvestný, 22. augusta sa jeho telo našlo. Bieloruské úrady tvrdia, že spáchal samovraždu, ale rodinní príslušníci zosnulého sú presvedčení, že bol usmrtený počas protestov.[26]
  • Konstantin Šišmakov, 29-ročný – od 15. augusta bol nezvestný, neskôr našli jeho nebohé telo.[27]
  • Henadz Šutov, 43-ročný – 19. augusta bol počas demonštrácii postrelený do hlavy.[28]

Podpora protestov a demonštrácii[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg Pozri aj: Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020#Kritika

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SHOTTER, James. Violent crackdown fails to silence Belarus protesters [online]. Financial Times, 2020-12-02, [cit. 2020-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. TERAZ.SK. Pozorovatelia volieb v Bielorusku upozorňujú na porušovanie zákona [online]. TERAZ.sk, 2019-11-17, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
  3. S, SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Slovakia a. Bieloruský prezident vyhral hokejový turnaj: Je tu nejaký vírus? Nič som si nevšimol [online]. Šport.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  4. Hral na Lukašenkovom turnaji. Dlhoročný reprezentant Bieloruska sa nakazil [online]. Pravda.sk, 2020-04-22, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  5. A.S, Petit Press. Karanténa je luxus. Lukašenko pri desiatkach mŕtvych odmieta opatrenia [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  6. AKTUALITY.SK. Koronavírus: Bielorusko hlási takmer 28 000 prípadov nákazy [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  7. TERAZ.SK. Bielorusko si pripomenulo Deň víťazstva vojenskou prehliadkou [online]. TERAZ.sk, 2020-05-09, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  8. Unesli mě. V Minsku zadrželi Češku, Lukašenko pod tlakem stupňuje represe [online]. iDNES.cz, 2020-06-22, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  9. Výsledky prezidentských volieb v Bielorusku v roku 2020
  10. A.S, Petit Press. Lídra bieloruskej opozície Statkeviča odsúdili na ďalších 15 dní väzenia [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  11. a b TERAZ.SK. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám [online]. TERAZ.sk, 2020-08-13, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  12. A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  13. a b c Protesty v Bielorusku pokračujú, tisícky ľudí vytvorili v uliciach dlhé rady solidarity (video) [online]. Webnoviny.sk, 2020-08-13, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  14. a b c Protesty v Bielorusku pokračujú, vyzvala na ne opozícia [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.
  15. Konečne bez polície. Zhromaždenie v Bielorusku sa skončilo v pokoji [online]. tvnoviny.sk, 2020-08-15, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  16. YouTube, A VERY big crowd in #Minsk today; serious show of support for opposition/anti-#Lukashenko movemen
  17. a b A.S, Petit Press. V Minsku opäť protestujú proti Lukašenkovi desaťtisíce ľudí [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  18. A.S, Petit Press. Rusko je podľa Lukašenka ochotné pomôcť Minsku so zaistením bezpečnosti [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
  19. TÓDA, Mirek. Tvár bieloruských protestov uniesli za bieleho dňa, schňapli ju na ulici a vtlačili do mikrobusu [online]. Denník N, 2020-09-07, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  20. AKTUALITY.SK. Maryja Kalesnikavová a ďalší známi aktivisti bieloruskej opozície zostávajú vo väzbe [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  21. Krátke správy Literárnych novín [online]. Literárne noviny, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  22. Diplomati hlídají Alexijevičovou i v noci - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  23. TÓDA, Mirek. Reč tela napovedá, v akej pozícii je Lukašenko. Od Putina dostal 1,5 miliardy dolárov, na čo ich potrebuje? [online]. Denník N, 2020-09-15, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  24. Koordinační rada běloruské opozice zvolila své prezidium. Deník N, 2020-08-19. Dostupné online [cit. 2020-08-20].
  25. V Bielorusku to vrie. V niektorých mestách sa polícia pridala k demonštrantom, hlásia jednu obeť [online]. hnonline.sk, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
  26. Belarus police say protester found hanged from tree committed suicide. Friends "100% certain" police killed him [online]. www.cbsnews.com, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. Belarusian museum director who refused to sign false election protocol found dead [online]. Human Rights in Ukraine, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
  28. Petit Press, a.s. Protesty v Bielorusku majú tretiu obeť, demonštrant podľahol strelným zraneniam [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]