Minsk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Minsk
Hlavné mesto Bieloruska
Miensk - Plac Niezaležnaści.jpg
Flag of Minsk, Belarus.png
Vlajka
Coat of Arms of Minsk, Belarus.png
Erb
Štát Bielorusko Bielorusko
Oblasť Minská oblasť
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 53°54′S 27°34′V / 53.900°S 27.567°V / 53.900; 27.567
Rozloha 307,9 km² (30 790 ha)
Obyvateľstvo 1 829 100 (31.12.2009[1])
Hustota 5 940,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1067
Primátor Ladutko Nikolaj Alexandrovič
Časové pásmo UTC + 2
 - letný čas UTC + 3
PSČ 040 00
Tel. predvoľba +375 17
Kód 220001-22141
Administratívne členenie -
Rajóny (Okresy) 9
Poloha mesta v rámci Bieloruska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bieloruska
Mapa mesta.
Mapa mesta.
Wikimedia Commons: Minsk
Webová stránka: www.minsk.gov.by
znak Minska

Minsk (biel. Мінск, rus. Минск) je hlavné mesto Bieloruska. Má rozlohu 307,9 km² a žije tu 1 829 100 obyvateľov.[2] Napriek svojej dlhej histórii je mesto chudobné na historické pamiatky, lebo počas 2. svetovej vojny bolo do značnej miery zničené. Odhaduje sa, že zahynula takmer polovica jeho obyvateľov. Mesto však bolo postavené nanovo a stalo sa jedným z priemyselných stredísk bývalého Sovietskeho zväzu. 26. júna 1974 bol mestu udelený titul mesto-hrdina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o bieloruskom hlavnom meste Minsk pochádza z Povesti dávnych liet a vzťahuje sa k roku 1067. Tu sa spomína mesto v súvislosti s bitkou polockého kniežaťa so synmi kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. Názov pravdepodobne pochádza od rieky Menka. Koreň tohto slova má starý praindoeurópsky pôvod a znamená malý (aj v litovskom jazyku slovo menkas znamená malý). Najstaršie názvy mesta v starých letopisoch zneli „Мѣньскъ, Мѣнескъ, Мѣнскъ“. V neskorších prepisoch zneli „Меньск, Менеск, Менск“. Názov Minsk sa používal až neskôr.

V roku 1326 sa stalo súčasťou Litovského veľkokniežatstva a spolu s ním sa neskôr stalo súčasťou Poľsko-litovskej únie. V tomto čase obyvatelia mesta zažili násilnú katolizáciu a prenikanie poľského kultúrneho vplyvu. Mesto bolo niekoľkokrát zničené a obsadené ruskými i švédskymi vojskami, ale aj povstalcami, ktorí bojovali proti katolíckym poľským a litovským šľachticom. Po tzv. druhom delení Poľska v roku 1793 sa stalo súčasťou Ruského impéria. V tomto čase naopak nastala rusifikácia a snaha upevniť v meste pravoslávnu cirkev. V roku 1918 po Brest-litovskom mieri obsadili mesto nemecké vojská, ktoré podporovali nacionalistické tendencie bieloruských nacionalistov. Rušné časy zažili obyvatelia v rokoch 19191920 počas vojny Poľska a Sovietskeho zväzu.

Napokon sa stal Minsk súčasťou Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 19411944 bol Minsk okupovaný nemeckými nacistami. Počas okupácie bola vyvraždená veľká časť židovského obyvateľstva. Minsk bol až do nacistickej okupácie jedným z európskych miest, kde židia tvorili takmer polovicu obyvateľov (v roku 1897 až 52 %). Počas oslobodzovacích bojov v roku 1944 bolo mesto zničené a nasledovala jeho veľká rekonštrukcia.V roku 1991 sa stal hlavným mestom nezávislého Bieloruska.

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Minsk ležalo na území, kde sa križovala západoeurópska prevažne rímskokatolícka kultúra s východným pravoslávnym svetom. Mesto bolo pomerne dlho v rukách rímskokatolíckych panovníkov Litvy a Poľska (až do delenia Poľska v 18. storočí). Vidieť to aj na architektúre a pomerne silnej katolíckej komunite v meste. Od čias delenia Poľska sa Minsk stal súčasťou Ruského impéria a neskôr Sovietskeho zväzu (výnimkou nemeckých okupácií počas oboch svetových vojen). V meste je pomerne veľa rímskokatolíckych i pravoslávnych chrámov. Medzi najvýznamnejšie patria:

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. REGIONS OF THE REPUBLIC OF BELARUS, 1995-2009 [online]. National Statistical Committee of the Republic of Belarus, [cit. 2010-03-10]. Dostupné online. (anglicky)
  2. About Minsk [online]. "Computer Centre of Minsk City Executive Committee" © 2001—2010, rev. 2009-12-16, [cit. 2010-03-10]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]