Ruská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ruské impérium)
Ruská ríša/Ruské impérium
Российская империя
Rossijskaja imperija
Россійская имперія
1721 – 1917
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Молитва русских (1816 – 1833)
Molitva russkich
(Modlitba Rusov)
Боже, Царя храни! (1833 – 1917)
Bože, Caria chrani!
(Bože, chráň cára!)
Motto: Съ нами Богъ!
S nami Bog!
(Boh s nami!)
Geografia
Mapa štátu
Ruská ríša v roku 1914 (svetlozelenou farbou sú označené oblasti pod ruským vplyvom)
Petrohrad (1721 – 1728)
Moskva (1728 – 1730)
Petrohrad (1730 – 1917)
Rozloha
22 400 000 km² (v roku 1897)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
125 640 021 (v roku 1897)
Národnostné zloženie
ruština (úradný jazyk), uznané jazyky: poľština, nemčina (v pobaltských guberniách), fínčina, švédčina, ukrajinčina, čínština (v Daľnom)
Štátny útvar
Vznik
2. novembra 1721 (Peter Veľký sa vyhlásil za imperátora)
Zánik
15. marca 1917 (Mikuláš II. oznámil svoju abdikáciu v prospech svojho syna Alexeja Nikolajeviča, ale nakoniec sa rozhodol tak, že sa vzdal v prospech svojho brata Michaila Alexandroviča)
16. marca 1917 (Michail Alexandrovič odmietol prijatie ruského trónu a vládu predal Dočasnej vláde)
Predchádzajúce štáty:
Ruské cárstvo Ruské cárstvo
Nástupnícke štáty:
Dočasná vláda Ruska Dočasná vláda Ruska

Ruská ríša alebo Ruské impérium (rus. Российская империяRossijskaja imperija; doslova: „Ruské cisárstvo“; pred reformou pravopisu rus. Россійская имперія) bol štátny útvar, resp. názov Ruska v rokoch 1721 – 1917 (v rokoch 1721 – 1906 presnejšie Všeruská ríša/Všeruské impérium; 1906 – 1917 aj Ruský štát). V slovenčine sa používa aj neformálny názov cárske Rusko.

Išlo o tretiu územne najrozsiahlejšiu ríšu v dejinách ľudstva, ktorá sa vo svojom najväčšom rozsahu rozkladala na troch kontinentoch – Európe, Ázii a Severnej Amerike a z hľadiska veľkosti bola prekonaná iba Britským impériom a Mongolskou ríšou. Vzostup Ruskej ríše sa časovo zhodoval s úpadkom susedných konkurenčných mocností: Švédskeho impéria, Poľsko-litovskej únie, Perzie a Osmanskej ríše. V rokoch 18121814 zohrala zásadnú úlohu v porážke Napoleonových ambícií ovládnuť Európu a rozšírila svoje územie na západ a juh.

Dynastia Romanovcov vládla Ruskej ríši od roku 1721 do roku 1762. Odvtedy až do konca ríše vládla jeho matrilineálna vetva patrilinearity nemeckého pôvodu – dynastie Holstein-Gottorp-Romanov. Na začiatku 19. storočia Ruská ríša zahŕňala územie od Severného ľadového oceánu na severe k Čiernemu moru na juhu, od Baltského mora na západe k Aljaške a severnej Kalifornii v Amerike na východe. So 125,6 miliónmi obyvateľov zistených sčítaním ľudu v roku 1897 mala v tom čase po ríši Čching a Indii tretiu najväčšiu populáciu na svete. Rovnako ako všetky ríše aj ruská mala veľkú rozmanitosť pokiaľ ide o ekonomiku, národnosti, jazyky a náboženstvo. V priebehu storočí tu bolo mnoho disidentských prvkov, ktoré roznecovali početné vzbury a atentáty. Od 19. storočia boli prísne sledované cárskou tajnou políciou a tisíce odporcov carizmu boli vyhnané na Sibír.

Ekonomicky bola ríša prevažne poľnohospodárskeho charakteru s nízkou produktivitou na veľkých poliach obhospodarovaných ruskými roľníkmi, známych ako nevoľníci, ktorí boli s pôdou zviazaní feudálnym usporiadaním. Nevoľníci boli oslobodení v roku 1861, ale šľachta držiaca pôdu si kontrolu zachovala. Ekonomika sa pomaly industrializovala pomocou zahraničných investícií do železníc a tovární. Od 10. do 17. storočia vládla krajine šľachtická trieda – bojari a následne cár.

Základy pre budúcu ríšu položil už cár Ivan III. (1462 – 1505). Zdvojnásobil územie svojho štátu, ukončil dominanciu Zlatej hordy, zrekonštruoval moskovský kremeľ a položil základy ruského štátu. Cár Peter Veľký (1682 – 1725) bojoval v mnohých konfliktoch a rozšíril už aj tak obrovskú ríšu na významnú európsku mocnosť. Presunul hlavné mesto z Moskvy do nového mesta Petrohradu, ktoré malo značný európsky charakter. Viedol kultúrnu obrodu, ktorá nahradila niektoré tradičné a stredoveké sociálne a politické móresy moderným, vedeckým, európskym a racionálnym systémom.

Za cárovnej Kataríny Veľkej (1762 – 1796) ríša zažila zlatý vek; rozšírila územie dobývaním, kolonizáciou a diplomaciou a pokračovala v politike modernizácie Petra Veľkého podľa západoeurópskych smerov. Cár Alexander II. (1855 – 1881) podporoval početné reformy, najdramatickejšie v roku 1861 zrovnoprávnením všetkých 23 miliónov nevoľníkov. Jeho politika vo východnej Európe zahŕňala ochranu pravoslávnych kresťanov pod nadvládou Osmanskej ríše. Toto spojenie viedlo v roku 1914 k vstupu Ruska do prvej svetovej vojny na strane Dohody, čiže Francúzska, Spojeného kráľovstva a Srbska proti Nemecku, Rakúsko-Uhorsku a Osmanskej ríši.

Ruská ríša fungovala ako absolutistická monarchia na ideologickej doktríne pravoslávia, autokracie a národnosti až do revolúcie v roku 1905, kedy bola zriadená de iure konštitučná monarchia. Ríša sa zrútila počas februárovej revolúcie v roku 1917, hlavne v dôsledku obrovských zlyhaní vyplývajúcich z účasti v prvej svetovej vojne. Cárska rodina bola v roku 1918 zavraždená boľševikmi, ktorí pred prevzatím moci uväznili alebo popravili mnoho aristokratov, čo nakoniec vyústilo do vytvorenia Sovietskeho zväzu.

V roku 1897 bola rozloha impéria 22 400 000 km² (pre porovnanie: dnešná Ruská federácia zaberá 17 125 191 km²), v tom istom roku tu žilo 125 640 021 obyvateľov, z ktorých približne polovicu tvorili Rusi. Ríša bola rozdelená na 81 gubernií, 20 oblastí a 1 okruh (stav v roku 1914).

Populácia[upraviť | upraviť zdroj]

K veľkej expanzii Ruska došlo v 17. storočí, čo vyvrcholilo prvou ruskou kolonizáciou Tichého oceánu v polovici 17. storočia, rusko-poľskou vojnou (1654 – 1667), ktorá zahŕňala ľavobrežnú Ukrajinu, a ruským dobytím Sibíri. Poľsko bolo rozdelené v rokoch 1790 – 1815, pričom väčšina jeho pôdy a obyvateľstva bola pod ruskou vládou. Najväčšia časť ríše 19. storočia pochádzala zo získania územia v strednej a východnej Ázii, južne od Sibíri.[1]

rok populácia Ruska (v miliónoch)
1720 15,5
1795 37,6
1812 42,8
1816 73,0
1914 170,0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. GILBERT, Martin. The Routledge Atlas of Russian History. [s.l.] : Routledge, 2013-04-03. ISBN 978-0-203-07447-3. DOI:10.4324/9780203074473

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]