Poľština

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poľština
(Język polski)
Štáty Poľsko, USA, Česko, Slovensko, ...
Región Stredná Európa
Počet hovoriacich 50 miliónov
Poradie 22.
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Latinka
Postavenie
Úradný jazyk Poľsko, Európska únia
Regulátor Rada Języka Polskiego
Jazykové kódy
ISO 639-1 pl
ISO 639-2 pol
ISO 639-3 pol
SIL POL[1], PQL[2]
Wikipédia
Adresa pl.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedia, Wolna encyklopedia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Základné frázy jazyka Poľština
Áno Tak
Nie Nie
Možno Może
Ahoj Cześć
Dovidenia Do widzenia
Ďakujem Dziękuję
Prepáčte Przepraszam
Hovoríš po poľsky? Czy mówisz po polsku?
Ľúbim Ťa Kocham Cię
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa.

Poľština patrí medzi západoslovanské jazyky rovnako ako čeština, slovenčina, kašubčina a lužická srbčina. Patrí teda takisto medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.

V 10. storočí boli západoslovanské jazyky do veľkej miery stále jeden jazyk, potom sa začali od seba rozchádzať, ale ešte v 14. storočí si Poliaci bez problémov rozumeli so Slovákmi i Čechmi. Veľa cirkevných slov je podobných češtine aj z toho dôvodu, že Poliaci prijali kresťanstvo od Čechov. V priebehu storočí poľština prijala veľa slov cudzieho pôvodu (z latinčiny, francúzštiny, nemčiny, češtiny), neprebehla tu žiadna veľká jazyková čistka.

Po poľsky sa hovorí nielen v Poľsku, ale aj na územiach iných štátov s poľskou menšinou - v Česku, na Slovensku, Ukrajine, v Bielorusku, Litve. V dôsledku mnohých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 200 rokoch sa možno stretnúť s poľštinou prakticky všade.

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Poľská abeceda obsahuje základnú latinskú abecedu plus nasledujúce zvláštne písmenka: ą, ę, ó, ł, ć, ś, ź, ż, ń.

V poľštine neexistujú dlhé samohlásky, každá hláska má rovnakú dĺžku. Prízvuk je, na rozdiel od slovenčiny, takmer vždy na predposlednej slabike.

Nosové samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

ą - Nosové o
  • napr. mąka /múka/ (ako on v slovenskom slove stonka),
  • napr. z mamą /s mamou/ (ako v slovenskom slove kombajn)
ę - Nosové e
  • napr. piętro /poschodie/ (ako v slov. slove renta)
  • ak sa nachádza na konci slova, tak sa nevyslovuje
  • napr. widzę kobietę /vidím ženu/ (čítaj „vidze kobiete“)

Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Samohlásky i/y sa narozdiel od slovenčiny veľmi líšia. Poľské mäkké i je rovnaké ako slovenské, ale y je omnoho tvrdšie, ale nemožno si ho mýliť s ruským „jery“ (mnohokrát, hlavne na konci slova, je počuteľné takmer ako e, v žiadnom prípade ho však ako „e“ nemožno vyslovovať. napr. kiedy - wtedy). Taktiež treba pamätať na to, že keď i sa nachádza po spoluhláskach z, s, c, dz, n zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (napr. zima /zima/ čítaj ako „žima“, nić /niť/ čítaj ako „ňić“ a keď nasleduje po i samohláska, tak sa už nevyslovuje (napr. siadać /sadať/ čítaj ako „śadać“, nie /nie/ čítaj ako „ńe“, v žiadnom prípade to nie je slovenské „nie“).

Samohláska ó sa vyslovuje ako krátke „u“, v žiadnom prípade nejde o slovenské ó (napr. mówię /hovorím/ čítaj „muvie“)

Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Poľská spoluhláska ł sa vyslovuje ako neslabičné „u“ (napr. był /bol/, łza /slza/ )

Dvojité w (v poľskej abecede ako „vu“, a slovenské jednoduché v ako nemecké „fau“ nie „vé“) je vyslovované ako slovenské „v“. Poľština používa v len v cudzích slovách. (napr. telewizja /televízia/, ale skratka TV!)

Poľské ń je vyslovované ako slovenské „ň“.

Poľština nepozná rozdiel medzi spoluhláskami h/ch, preto aj pre Slovákov je niekedy ťažké si domyslieť, ktorú spoluhlásku z nich napísať. Väčšinou tieto spoluhlásky bývajú vyslovované neznelo, len v niektorých výrazoch sú znelé (napr. huśtawka /hojdačka/ ako „chuśtafka“, chomik /škrečok/ ako „chomik“, ale napr.: tychże /týchto/ skôr ako „tyhže“).

Hlásky r a l nie sú v poľštine hláskotvorné, napr. slovenské slovo vietor sa delí ako vie-tor a preto sa číta ako dvojslabičné, ale poľské slovo wiatr je vyslovované ako jedna slabika.

Poľština rozlišuje tri rady sykaviek:

  1. c, s, z vyslovujú sa ako slovenské „c, s, z“. (napr. centrum, sad, ząb /centrum, sad, zub/)
  2. cz, sz, ż (sem taktiež patrí rz) sa vyslovujú ako slovenské „č, š, ž“. (S tým môžu mať problém Česi, lebo ich "č, š, ž sú mäkšie ako slovenské a poľské). Napr. szczotka, żona, morze /kefa, žena, more/.
  3. ć, ś, ź sa vyslovujú veľmi mäkko, omnoho mäkšie ako české „č, š, ž“. Správnu výslovnosť dosiahneme tým, že zadnú časť jazyka trochu oprieme o podnebie a snažíme sa vysloviť normálne „č, š, ž“ (napr. ściana čítaj „śćana“, źle čítaj źle /stena, zle/).

Pozor! Často sa stáva, že spoluhláska rz býva vyslovovaná ako české ř, ale poľština ř nepozná (napr. poľské slovo może nie je v žiadnom prípade moře, ale „može“.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. v 15 a 16 verzia
  2. do 14 vydania