Novogréčtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Novogréčtina
(νέα ελληνικά, néa elliniká)
Štáty Grécko, Cyprus, Albánsko, Arménsko, Bulharsko, Egypt, Taliansko, Rumunsko, Turecko, Ukrajina
Región Balkánsky polostrov
Počet hovoriacich okolo 12 miliónov
Poradie
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo grécke písmo
Postavenie
Úradný jazyk Grécko Grécko
Cyprus Cyprus
Európska únia Európska únia
Regulátor žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1 el
ISO 639-2 gre/ell
ISO 639-3 ell
SIL ELL
Wikipédia
Adresa el.wikipedia.org
Pomenovanie Βικιπαίδεια, η ελεύθερη εγκυκλοπαίδεια
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Novogréčtina alebo nová gréčtina (po grécky Νέα Ελληνικά alebo Νεοελληνική γλώσσα) je jazyk patriaci medzi grécke jazyky, jazyk v súčasnosti (v užšom zmysle pojmu novogréčtina) používaný Grékmi z Grécka, západnej Anatólie, Istanbulu a Cypru.

Nadväzuje na helenistické koiné (čiastočne na starogréčtinu), aj keď od nich vykazuje veľké rozdiely, najmä vo výslovnosti. V Novogréčtine máme spisy z 15. storočia po páde Byzantskej ríše (1453).

Je dnes úradným jazykom v Grécku a na Cypre, a tým aj v Európskej únii. Rozlišuje sa archaizujúci literárny jazyk kathareusa "čistý" jazyk a "ľudový" jazyk dimotiki.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny modernej gréčtiny siahajú do 6. stor. Kr., keď sa dovtedy u všetkých Grékov používaný koiné (κοινή) jazyk začal rozpadať na viacero menších jazykov podľa geografických polôh. Okrem toho sa do dovtedy čistej gréčtiny dostali niektoré latinské slová, nakoľko na východe ešte stále žila rímska komunita. Latinský pôvod má aj slovo η πόρτα (i pórta,dvere), toto slovo je prebrané z latinského porta (dvere). V 12. stor. po Kr. grécke písmeno η (éta) zmenilo výslovnosť na ítu (i). To zapríčinilo nesúhlas niektorých anatólskych Grékov a vytvorenie nových gréckych jazykov, ako kappadócka či pontská gréčtina. Taktiež sa prestala vyslovovať hláska h.

Po páde Byzantskej ríše (1453) nastala značná turkizácia ľudovej gréčtiny, ktorá prehĺbila priepasť medzi klasickou atičtinou (pretrvávajúcou najmä vo východnej cirkvi) a ľudovým jazykom. Turecké slová sa používajú hlavne pri pomenovaniach povolaní. Napr. starogrécke slovo o ιχθυς (ó ichthis,ryba), sa zmenilo na το ψάρι (to psari). Začiatkom 19. storočia bol umelo vytvorený archaizujúci oficiálny jazyk kathareusa (akýsi prechod medzi klasickou atičtinou a vtedajším dimotiki, očistený o cudzie slová). Tento jazyk vytvorili grécki vzdelanci, ktorí hlásali návrat ku klasickej gréčtine, bez latinských a tureckých slov. Jazyk sa však u ľudu neujal. Kathareusou dnes hovoria predovšetkým vzdelanci a používa sa v odbornom a slávnostnom písomnom prejave .Tzv. dimotiki je (medzičasom kodifikovaný) novodobý jazyk založený na ľudovej reči, ktorá vznikla už v stredoveku. Až do konca 19. storočia mala v písomnom a oficiálnom prejave prevahu kathareusa, dnes je to naopak a kathareusa postupne ustúpila do pozadia v prospech dimotiki. Novogréčtina je dnes úradný jazyk v Grécku a na Cypre.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku bol vydaný aj Grécko-slovenský a slovensko-grécky slovník a tiež aj učebnica gréčtiny pod názvom Učíme sa novogrécky jazyk.

Gramatika a výslovnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dimotiki

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Novogréčtina:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]