Preskočiť na obsah

Bulharčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bulharčina
(български, bălgarski)
ŠtátyBulharsko a okolité regióny
RegiónBalkán
Počet hovoriacich12 miliónov
Poradie88
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoCyrilika
Postavenie
Úradný jazykBulharsko Bulharsko
Regulátornie je
Jazykové kódy
ISO 639-1bg
ISO 639-2bul
Wikipédia
Adresabg.wikipedia.org
PomenovanieУикипедия, свободната енциклопедия
(Slobodnata encyklopedija)
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Bulharčina
Ánoда (da)
Nieне (ne)
Možnoможе (može)
Ahojздравей (zdravej)
Dovideniaдовиждане (doviždane)
Ďakujemблагодаря (blagodaria)
alebo мерси (mersi)
Prepáčteизвинете (izvinete)
Hovoríš po bulharsky?Говорите ли български?
(Govorite li Bulgarski?)
Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български.
(Az nе govorja bălgarski.)
Ľúbim Ťaобичам те
(običam te)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.

Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že v stredoveku na Balkáne žijúce slovanské kmene postupne splynuli s turkickými protobulharskými kmeňmi, ktoré boli pôvodom zo strednej Ázie, ktorých jazyk bol odlišný od slovanských jazykov. Protobulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.

Abeceda a výslovnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.

Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou:

  • Е/е sa v bulharčine číta ako [e] a nie ako v ruštine [je].
  • Щ/щ sa v bulharčine číta ako [št] a nie ako v ruštine [šč].
  • Ъ/ъ (голям ер – veľký jer) sa v bulharčine číta ako neurčitý vokál [ă], zatiaľ čo v ruštine sa nečíta, slúži ako pravopisný znak (tvrdý znak).

Samohlásky

[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.

Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.

predné/mäkké stredné zadné
široké e a o
úzke и ъ y

Spoluhlásky

[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.

V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].

б [b] Znelá bilabiálna plozíva баба
бьо/бю/бя [b’] Znelá palatálna bilabiálna plozíva бял
в [v] Znelá labiodentálna frikatíva вятър
вьо/вю/вя [v’] Znelá palatálna labiodentálna frikatíva вяра
г [g] Znelá velárna plozíva година
гьо/гю/гя [g’] Znelá palatálna plozíva гювеч
д [d] Znelá alveolárna plozíva давам
дьо/дю/дя [d’] Znelá postalveloárna plozíva дядо
ж [ž] Znelá postalveolárna frikatíva жаба
дж [dž] Znelá postalveolárna afrikatíva джоб
з [z] Znelá alveolárna frikatíva земя
зьо/зю/зя [z’] Znelá palatálna alveolárna frkatíva зюмбюл
дз [dz] Znelá alveolárna afrikatíva дзънкам
дзьо/дзю/дзя [dz’] Znelá palatálne alveolárna afrikatíva fakultatívne
й j Glaid йод
к [k] Neznelá velárna plozíva корен
кьо/кю/кя [k’] Neznelá palatálna plozíva кюнец
л [l] Neznelý laterálný alveolárny aproximant лоза
льо/лю/ля [l’] Palatálny laterálny aproximant лято
м [m] Bilabiálna nazála мама
мьо/мю/мя [m’] Palatálna bilabiálna nazála място
н [n] Alveolárna nazála нос
ньо/ню/ня [n’] Palatálna nazála нямам
п [p] Neznelá bilabiálna plozíva пролет
пьо/пю/пя [p’] Neznelá palatálna bilabiálna plozíva пясък
р [r] Alveolárna радост
рьо/рю/ря [r’] Palatálno-alveolárna рядък
с [s] Neznelá alveolárna frikatíva семе
сьо/сю/ся [s’] Neznelá palatálna alveolárna frikatíva сяра
т [t] Neznelá alveovárna plozíva товар
тьо/ тю/ тя [t’] Neznelá postalveolárna plozíva тяло
ф [f] Neznelá labiodentálna frikatíva фосфор
фьо/фю/фя [f’] Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva фьон
х [ch] Neznelá velárna frikatíva хляб
хю [ch’] Neznelá palatálna frikatíva Хюндай
ц [c] Neznelá alveolárna afrikatíva цена
цьо/цю/ця [c’] Neznelá alveolárna afrikatíva цял
ч [č] Neznelá postalveolárna afrikatíva чудо
ш [š] Neznelá postalveolárna frikatíva шепот

Prepis z bulharskej cyriliky

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z bulharskej cyriliky do latinky

Morfologická charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:

  • eliminácia skloňovania mien;
  • vývin určitého člena s príponou;
  • neprítomnosť neurčitku slovesa;
  • zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
  • rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.

Ohybné a neohybné slovné druhy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
  • neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
  • gramatické kategórie
rod: mužský, ženský, stredný
číslo: jednotné, množné
určitý člen
čas: prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti.
osoba: 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba
slovesný rod: činný, trpný
vid: nedokonavý, dokonavý
spôsob: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede
Ukážka textu: Bulharský občiansky preukaz.

Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:

  • Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
  • Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
  • Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
  • Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.

Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.

Vývin bulharskej abecedy

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlaholika
Hlaholika

Starobulharská cyrilika
Starobulharská cyrilika

Súčasná bulharská abeceda

veľké А Б В Г Д Е Ж З И Й К Л М Н О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш Щ Ъ Ь Ю Я
malé а б в г д е ж з и й к л м н о п р с т у ф х ц ч ш щ ъ ь ю я
prepis a b v g d e ž z i j k l m n o p r s t u f ch c č š št ă j ju ja

Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).

Zvláštnosti bulharskej gramatiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Určitý člen
Rod
plný člen krátky člen
Mužský rod -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] -a
Ženský rod -та -
Stredný rod -то -
Množné číslo (všetky rody) -те -

Základné frázy

[upraviť | upraviť zdroj]
Slovensky Bulharsky Transkripcia Výslovnosť Poznámky
ahoj! здравей zdravej zdravej
dobré ráno добро утро dobro utro dobro utro neformálne
dobrý deň добър ден dobăr den dob(a)r den formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo!
dobrý večer добър вечер dobăr večer dob(a)r večer
dobrú noc лека нощ leka nošt leka nošt
dovidenia Довиждане! Doviždane Doviždane
prosím моля moľa moľa
ďakujem благодаря blagodarja blagodarja formálne
ďakujem, díky мерси mersi mersi neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny
odpusťte извинете izvinete izvinete napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Máte sa dobre? Добре ли сте? Dobre li ste? Dobre li ste? pozor ly sa vyslovuje tvrdo!
Ako sa máte? как сте? kak ste? kak ste formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Ako sa máš? как си? kak si? kak si neformálne, tykanie
Ďakujem, mám sa dobre. благодаря, добрe съм. blagodarja, dobre săm blagodarja, dobre săm
Ďakujem, mám sa veľmi dobre. благодаря, отлично. blagodarja, otlično blagodarja, otlyčno
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? pozor te sa vyslovuje tvrdo!

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]