Konštantín Filozof

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cyril
Κύριλλος
mních a misionár
evanjelizátor slovanských území
učiteľ cirkvi
Konštantín Filozof
Biografické údaje
Občianske meno Konštantín Filozof
Narodenie 827
Solún, Byzantská ríša (dnešné Grécko)
Úmrtie 14. február 869 (42 rokov)
Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
Pochovaný Bazilika svätého Klimenta
Svätenia
Cirkev katolícka, pravoslávna
Rítus byzantský
Rehoľník
Rehoľa žiadna (bol mních)
Kňaz
Kňazská vysviacka cca 849
Svätec
Kanonizácia 9. storočie; 30. september 1880
(ekvipolentná kanonizácia)
Pius IX.
Dátum sviatku 14. február, 11. máj
5. júl (v Česku a na Slovensku)
27. júl (s ostatnými sedmopočetníkmi)
Odkazy
Spolupracuj na Commons Konštantín Filozof

Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος; * 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp. zastarano: Cyrill (gr. Κύριλλος – Kyrillos, staroslovien. Кѷриллъ) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III.[pozn 1] Po ukončení štúdií bol menovaný chartofylaxom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca.[pozn 2] Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za kňaza. Po krátkom čase sa vzdal vysokého postu a odišiel do monastiera pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do monastiera na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.

V rokoch 861 – 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu (od 863/864). V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie aj pre západnú cirkev. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do monastiera pri chráme sv. Praxedy a prijal mníšske meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta (bazilike San Clemente) v Ríme.

Ďalšie podrobnosti o období od roku 861 pozri v článku Cyril a Metod.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Táto informácia pochádza od autora Života Konštantínovho, Michal III. bol však v tom čase príliš mladý.[1]
  2. Z titulu tejto funkcie bol zástupcom patriarchu a mal prednosť aj pred biskupmi, hoci sám bol iba diakonom (iba tí mohli zastávať túto funkciu).[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) Kapitola Byzantská říše, Rusové, Chazaři a Arabové, Počátky Konstantínovy životní dráhy, s. 74 – 75. (po česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]