Konštantín Filozof

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cyril
Κύριλλος
mních a misionár
evanjelizátor slovanských území
učiteľ cirkvi
Konštantín Filozof
Biografické údaje
Občianske menoKonštantín Filozof
Narodenie827
Solún, Byzantská ríša (dnešné Grécko)
Úmrtie14. február 869 (41 – 42 rokov)
Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
PochovanýBazilika svätého Klimenta
Svätenia
Cirkevkatolícka, pravoslávna
Rítusbyzantský
Rehoľník
Rehoľažiadna (bol mních)
Kňaz
Kňazská vysviackacca 849
Svätec
Kanonizácia9. storočie; 30. september 1880
(ekvipolentná kanonizácia)
Pius IX.
Dátum sviatku14. február, 11. máj
5. júl (v Česku a na Slovensku)
27. júl (s ostatnými sedmopočetníkmi)
V cirkváchkatolícka, pravoslávna
Odkazy
Spolupracuj na Commons Konštantín Filozof
sv. Cyril Apoštol Slovanov, Prešov, Slovakia
Cyril Konštantín, baziliánsky monastier v Prešove, Slovensko
Ostatky zo sv. Cyrila Apoštola Slovanov
Ostatky Cyrila Konštantína Filozofa v Bazilike sv. Klimenta v Ríme, foto z r. 1989

Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος; * 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím), tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril resp. zastarano: Cyrill (gr. Κύριλλος – Kyrillos, staroslovien. Кѷриллъ) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie vzdelanie dostal vo svojom rodisku. V približne štrnástich rokoch stratil otca. Ďalšie vzdelanie mu zabezpečil Theoktist, cisársky kancelár (logotét). Ten povolal mladíka v roku 842 alebo 843 na cisársku odbornú školu do Carihradu, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III.[pozn 1] Po ukončení štúdií bol menovaný chartofylaxom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantínopolského patriarchu Ignáca.[pozn 2] Konštantín bol ešte pred nástupom do funkcie asi v roku 849 vysvätený za kňaza. Po krátkom čase sa vzdal vysokého postu a odišiel do monastiera pri Bosporskej úžine. Potom prednášal filozofiu na cisárskej univerzite v Konštantínopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do monastiera na hore Olymp. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu a Fótiovým dobrým priateľom.

V rokoch 861 – 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva ku Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu (od 863/864). V Ríme dosiahli u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie aj pre západnú cirkev. V Ríme sa s podlomeným zdravím utiahol do monastiera pri chráme sv. Praxedy a prijal mníšske meno Cyril. Prácou predčasne vysilený zomrel 42-ročný a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta (bazilike San Clemente) v Ríme.

Ďalšie podrobnosti o období od roku 861 pozri v článku Cyril a Metod.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cyril a Metod

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Táto informácia pochádza od autora Života Konštantínovho, Michal III. bol však v tom čase príliš mladý.[1]
  2. Z titulu tejto funkcie bol zástupcom patriarchu a mal prednosť aj pred biskupmi, hoci sám bol iba diakonom (iba tí mohli zastávať túto funkciu).[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) Kapitola Byzantská říše, Rusové, Chazaři a Arabové, Počátky Konstantínovy životní dráhy, s. 74 – 75. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HNILICA, Ján: Svätí Cyril a Metod : Horliví hlásatelia Božieho slova a verní pastieri cirkvi. Bratislava : Alfa, 1990. ISBN 80-05-00707-8
  • "Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11 .máj, 14. február, 6. apríl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271-277. ISBN 80-967341-1-3
  • PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Filozofický systém Konštantína Filozofa (I). Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 1, s. 3 - 19. Dostupné online [cit. 2014-07-21]. ISSN 0037-6787.
  • ŠKVARNA, Dušan – HUDEK, Adam: Cyril a Metod v historickom vedomí a pamäti 19. a 20. storočia na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV vo vydavateľstve Typoset Print, 2013. 162 s. ISBN 978-80-970302-8-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]