Vladimír Vavřínek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vladimír Vavřínek
český historik, byzantológ a slavista
Osobné informácie
Narodenie5. september 1930 (90 rokov)
 Hradec Králové
Národnosťčeská
Alma materFilozofická fakulta Karlovej univerzity
Zamestnaniepostupne viacero pozícií pre ČSAV, AV ČR, pedagóg
Dielo
Žánrehistorické diela
Obdobiesúčasnosť
Témydejiny Byzancie, dejiny Slovanov
Literárne hnutiečeská byzantológia
Významné práceEncyklopedie Byzance, Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem, Církevní misie v dějinách Velké Moravy, Dějiny Byzance (spoluautor)
Významné oceneniatitul doctor honoris causa, strieborná cyrilo-metodská medaila, čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky a i.

PhDr. Vladimír Vavřínek CSc., Dr.h.c. (* 5. august 1930, Hradec Králové) je český historik, byzantológ a slavista, odborník na byzantsko-slovanské vzťahy a cyrilo-metodskú misiu. Pôsobil ako vedúci redaktor časopisu Byzantinoslavica a na viacerých pozíciách v českej akademickej obci.[1][2][3]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Vladimír Vavřínek sa narodil v roku 1930 do katolíckej rodiny v československom meste Hradec Králové.[1] Bol druhým z troch detí, mal dve sestry. Prvých päť rokov žil v Karvinej, následne väčšinu života prežil v Prahe. K histórii ho podľa jeho vlastných slov priviedol starý otec. Jeho otec bol strojvodcom pôvodom z moravského Slovácka, mama bola Češka a gazdiná v domácnosti. Navštevoval saleziánsky ústav a ako deväťročný sa pridal k skautom. Miloval literatúru.[4]

Vyštudoval reálne gymnázium, ktoré končil po komunistickom prevrate. V poslednom ročníku gymnázia stal predsedom samosprávy gymnázia, no hneď nasledujúci deň bol z pozície komunistami odvolaný. V tomto roku sa tiež rozhodol pre štúdium klasických dejín a zmaturoval. I napriek svojmu nepriaznivému kádrovému posudku bol prijatý na vysokú školu[4] a v rokoch 1949 až 1953 študoval odbor história, archeológia (dočasne) a klasická filológia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[1] Veľký vplyv naňho mal profesor Josef Dobiáš. Diplomovú prácu písal na tému Povstání Aristonikovo a z ideologických dôvodov bola odobrená len po dlhej obhajobe.[4]

Akademickú kariéru začal ešte počas štúdií prácou v Komisii pre rušenie vedeckých spoločností (vznikla pre zlúčenie starších spoločností a vznik ČSAV). Profesor Bohumil Ryba mu navrhol miesto v Kabinete filologickej dokumentácie, ktorý hodlal založiť. V tomto období sa sa spoznal so svojou budúcou manželkou, s ktorou spolu prežili 60 rokov.[4] Od roku 1956 pôsobil na Historickom ústave ČSAV ako vedecký ašpirant v odbore byzantológia, v roku 1959 bol prijatý ako vedecký pracovník. Od roku 1966 pracoval ako vedecký pracovník pre Ústav dejín východnej Európy ČSAV[1] a v rokoch 1966 – 67 navštívil na niekoľko mesiacov byzantologické centrum Dumbarton Oaks vo Washingtone. Tam sa mimo iné bližšie spoznal s Františkom Dvorníkom. V tomto období sa mu narodila dcéra.[4]

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR ho spolu s manželkou zastihol v zahraničí. Po návrate do ČSR uvažovali o emigrácii, no napokon sa rozhodli zostať.[4] Najdlhšie pracoval pre Kabinet pre štúdiá grécke, rímske a latinské ČSAV, kde strávil obdobie normalizácie i pádu komunizmu (1970 – 1992). Už v období komunistického režimu zároveň absolvoval niekoľko študijných pobytov na Západe (USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko).[1]

Od roku 1970 pôsobil ako redaktor prestížneho byzantologického časopisu Byzantinoslavica, od roku 1990 bol jeho vedúcim redaktorom. Svoju činnosť v tejto pozícii ukončil v roku 2000. V rokoch 1992 až 2007 zároveň pracoval pre obnovený Slovanský ústav ČSAV (AV ČR).[1] Spočiatku, možno aj pre politickú situáciu, nešlo o plnohodnotnú samostatnú inštitúciu, samostatnosť získala až v roku 1998.[4] V tom istom roku sa stal riaditeľom tejto inštitúcie a na poste vydržal až do roku 2007. Od roku 1990 až do roku 2010 pôsobil tiež ako predseda Českého národného byzantologického komitétu a v roku 2011 bol zvolený ako jeho doživotný čestný člen. Bol taktiež členom Českého komitétu slavistov (1990 – 2003), predsedom Českého balkanistického komitétu (1991 – 1996) a člen Českého komitétu pre strednú a východnú Európu (2000 – 2008). V rokoch 1998 – 2007 bol členom Vedeckej rady Slovanskej knižnice v Prahe.[1]

V rokoch 1992 až 2005 pôsobil ako externý prednášajúci na FF UK v Prahe a v rokoch 1994 až 2011 ako externý prednášajúci na FF MU v Brne. V oboch prípadoch vyučoval na vybraných prednáškach témy spojené s byzantskými dejinami. V rokoch 1994 až 1998 pôsobil počas zimných trimestrov aj na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.[1] Post zanechal po tom, čo sa stal vedúcim Slovanského ústavu.[4]

Okrem toho absolvoval viacero prednášok na významných európskych i amerických univerzitách. Organizoval tiež niekoľko medzinárodných konferencií a sympózií. V 21. storočí získal viacero ocenení. Od roku 2007 pôsobil ako emeritný pracovník Slovanského ústavu ČS AV. V roku 2011 získal akademickú hodnosť doctor honoris causa Univerzity Episkopa Konštantina Preslavského v Šumene.[1] Už na dôchodku napísal encyklopedické dielo Encyklopedie Byzance a monografiu Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem, ktorá nadväzovala na jeho staršie dielo Církevní misie v dějinách Velké Moravy. Monografia sa stala knihou roku nakladateľstva Vyšehrad v oblasti odbornej literatúry a za knihu a ďalšiu činnosť mu bola kardinálom Dukom udelená Strieborná cyrilo-metodská medaila. V poslednom období sa venoval osobnosti Františka Dvorníka a jeho pamiatke.[1][4]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Monografie

  • VAVŘÍNEK, Vladimír. La révolte d´Aristonicos. 1. vyd. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1957. 75 s. (Rozpravy Československé akademie věd : Řada společenských věd.) (Povstání Aristonikovo)
  • VAVŘÍNEK, Vladimír. Staroslověnské životy Konstantina a Metoděje. 1. vyd. Praha : Česko-slovenská akadémia vied, 1963. 123 s. (Rozpravy Československé akademie věd : Řada společenských věd.)
  • VAVŘÍNEK, Vladimír. Církevní misie v dějinách Velké Moravy. 1. vyd. Praha : Lidová demokracie, 1963. 206 s. (Politická knihovna Čs. strany lidové; zv. 60.)
  • VAVŘÍNEK, Vladimír. Alexandr Veliký. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1967. 272 s. (Portréty; zv. 21.)
  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. (ako spoluautor, podľa obsahu sa podieľal najmä na príprave kapitol: Úvod, Východořímske impérium, Byzanc na vrcholu moci, Byzantská studia v Československu a spolu s Oldřichom Tůmom aj na tvorbe chronologických tabuliek)
  • VAVŘÍNEK, Vladimír; SLÁMA, Jiří. Ilustrované české dějiny 1.. Brno (?) : Litera, 1995. 96 s. ISBN 80-238-0777-3. (ako spoluautor, podľa obsahu časť Veľká Morava. Text je dvojjazyčne po česky a po anglicky)
  • OLIVA, Pavel; DOSTÁLOVÁ, Růžena; VAVŘÍNEK, Vladimír. Řecko. 1 Praha : Libri, 2002. 146 s. (Stručná historie států.) ISBN 80-7277-110-8. (ako spoluautor)
  • VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1.

Okrem monografií tvoril redakciu niekoľkých konferenčných zborníkov, mal účasť na kolektívnych príručkách a vytvoril mnoho štúdií v časopisoch a zborníkoch.[1][3] Vytvorili aj niekoľko prekladov (DVORNÍK, František, Byzantské misie u Slovanů (vyšlo takmer súčasne s anglickým originálom), HERRIN, Judith, Ženy v purpuru : Tři byzantské císařovny).[5]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Obdržané ocenenia chronologicky podľa:[1]

  • 1995 – STEFANOS. Studia byzantina ac slavica Vladimíro Vavřínek ad annumsexagesimum quintum dedicata (zborník na jeho počesť = Byzantinoslavica LVI, 1 – 3)
  • 2005 – Čestná medaila Univerzity Konštantína Preslavského v Šumene (Bulharsko) za zásluhy v odbore byzantológia a cyrilometodských štúdií
  • 2006 – Odborová medaila Josefa Dobrovského udelená Akademickou radou AV ČR
  • 2006 – Medaila Josefa Hlávky udelená Nadáciou Josefa, Zdenky a Marie Hlávkových za vedecké dielo v odbore byzantológie
  • 2011 – Akademická hodnosť doctor honoris causa udelená Univerzitou Episkopa Konštantina Preslavského v Šumene (Bulharsko) za vedecký prínos k cyrilo-metodským štúdiám
  • 2012 – Čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky za zásluhy o štúdium a propagáciu bulharistiky
  • 2013 – Strieborná cyrilo-metodská medaila udelená kardinálom Dominikom Dukom, arcibiskupom pražským a prímasom českým za obetavú prácu a osobné nasadenie pri príprave osláv 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu
  • 2014 – Výročná cena Nakladateľstva Vyšehrad udelená za dlhodobú spoluprácu s prihliadnutím na knihu Cyril a Metoděj mezi Konstantinopolí a Římem

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i j k l PhDr. Vladimír Vavřínek, CSc., Dr.h.c. [online]. Slovanský ústav AV ČR, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  2. Byzantologie. Česká Byzantologie In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 70 – 71.
  3. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 474 – 475.
  4. a b c d e f g h i Když badatele provází v životě štěstí. Osudy Vladimíra Vavřínka [online]. Vltava, 17.1.2020, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online. (po česky)
  5. VAVŘÍNEK, Vladimír, PhDr. CSc. In: KDO JE KDO v české slavistice [online]. www.slaviste.cz, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.