Portál:História

Historický portál

História (zo starogr. ἱστορία historia – „skúmanie, poznanie minulosti“) je reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť. Výraz označuje aj spoločenskú vedu zaoberajúcu sa skúmaním a poznávaním minulosti s cieľom poskytnúť pravdivý obraz o dejinách ľudstva.

Historik využíva pri svojom výskume historické metódy, pričom pracuje s historickými prameňmi, ktoré podrobuje kritike a výkladu prostredníctvom pomocných vied historických. Dejepis je aplikovaná historická veda zameraná pre potreby pedagogiky. Prehľad historického bádania sa označuje ako historiografia.

Historický index (22. marec - 8508 článkov)

?

!

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

A

Á

B

C

Č

D

Ď

DŽ

E

É

F

G

H

CH

I

Í

J

K

L

Ľ

M

N

Ň

O

Ó

Ô

Ö

P

Q

R

S

Š

Ş

T

Ť

U

Ú

V

W

X

Y

Z

Ž

28. marecupraviť

28. marec

1592 – narodil sa Jan Amos Komenský, český teológ, filozof, pedagóg a spisovateľ

1854 – Francúzsko vyhlásilo vojnu Rusku.

1871 – v Paríži bola formálne ustanovená Parížska komúna

1969 – zomrel Dwight D. Eisenhower, 34. prezident USA

2006 – približne 1 000 000 demonštrantov protestovalo v Paríži proti schváleniu zákona o prvom zamestnaní

ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika (tal. Serenissima Repubblica di Venezia) alebo Najjasnejšia republika sv. Marka (tal. Serenissima Repubblica di San Marco) bol štát na Apeninskom polostrove okolo mesta Benátky, ktorý existoval od 8. storočia do roku 1797. Neskôr krátko existovala republika s centrom v Benátkach ešte v revolučnom období 1848 až 1849.

Na vrchole svojej moci ovládali Benátky okrem svojho okolia aj Dalmáciu (v dnešnom Chorvátsku), Krétu, časť gréckeho pobrežia a ďalšie oporné body a ostrovy v Stredomorí. Išlo o významnú námornú mocnosť, ktorá zabezpečovala najmä obchod medzi Európou a Blízkym východom. Politicky išlo po väčšinu času o zmiešanú formu vlády, v ktorej malo vplyv meštianstvo aj aristokracia, a ktorú zastrešoval doživotne volený dóža, ústavou obmedzený panovník. Benátsky štát a jeho vládnuca trieda boli aj významnými mecenášmi umelcov a zapísali sa tak do dejín európskej architektúry, hudby a výtvarného umenia.

celý článok...

ďalšie odporúčané články

Vybraný citátupraviť

„	Rozdíl kronik jest od zákonu Božieho takový rozdiel, že zákon božie jest věc jistá, svatými lidmi spevněná, nemajíc proti sobě žádné mieti odpory, ale kroniky nejsú tak jistá věc, nébrž proti zákonu božiemu jsú se odmlúvati, ale proti kronikám muože se odmlúvati, neb kroniky jsú jako básně proti zákonu božiemu, opět proti zákonu božiemu učině zhřeší, ale proti kronikám učině nezhřeší.	“
– Pavel Žídek v spise Jiří[ho] správovna (1470) venovanom kráľovi Jiřímu z Poděbrad^[1]

↑ Citované podľa: Tobolka, Zdeněk Václav, ed. (1908), M. Pavla Žídka Spravovna, V Praze: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovenost a umění, str. 78 , riadky 30-35

Wikicitátyďalšie citáty

Kategórieupraviť

Archeológia – História – Obdobia svetových dejín – Roky – Dejiny podľa predmetu – Dejiny podľa národa – Dejiny podľa štátu – Dynastie – Vládcovia – Vojny – Bitky – Múzeá – Pamiatky – Historici

všetky kategórie...

Článkyupraviť

Archeológia – Dejiny – História – Historiografia – Filozofia dejín – Dejepis – Pomocná historická veda – Historik – Historický prameň

Dejiny vedy (medicíny, fyziky) – Dejiny filozofie – Dejiny umenia (hudby, literatúry, filmu) – Dejiny náboženstva (islamu)

Zoznamyupraviť

Zoznamy

Wikicitáty ponúkajú citáty súvisiace s históriou
Commons ponúka multimediálne súbory na tému História

Vedeli ste, že...upraviť

...prvá umelá družica Sputnik 1 mala priemer 58 cm a hmotnosť 83 kg?
...už v roku 1770 založila Mária Terézia v Banskej Štiavnici prvú vysokú Banícku akadémiu v Európe?
...Gustáv Husák napísal najviac diel (24) zo všetkých prezidentov Česko-Slovenska?
...Pablo Picasso bol podozrivý z krádeže Mony Lízy?
...najstarším mestom na našom území je Nitra?

Obrázokupraviť

Časť mramorovej sochy z 5. storočia pred Kr. zobrazujúca zrejme Leónida I., spartského kráľa z rodu Agiovcov, ktorý sa preslávil ako veliteľ gréckych vojsk v bitke pri Termopylách.