Vzducholoď

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Malá moderná vzducholoď
Vzducholoď nad Manhatanom, 1933

Vzducholoď je lietajúci dopravný prostriedok ľahší ako vzduch. Na rozdiel od balóna má zvyčajne cigarový tvar, a je vybavená pohonom, ktorý jej umožňuje cielený horizontálny pohyb.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý teoretický návrh ovládateľnej vzducholode pochádza z roku 1783 (kedy vzlietol prvý balón bratov (Montgolfiérovcov). Vytvoril ho Jean-Baptiste-Marie Meusier. V tom čase bola jej stavba nerealizovateľná kvôli neexistencii vhodného motora. Predpokladaný objem nosného plynu bol 76 000 m3. Poprvýkrát navrhoval na udržanie tvaru vzducholode použiť balonety vnútri nosného telesa.

Prvú skutočne fungujúcu vzducholoď zostrojil až v roku 1852 Henri Giffard. Bola dlhá takmer 50 m. Vybavil ju ľahkým parným strojom vlastnej konštrukcie (hmotnosť parného stroja bola 150 kg a výkon necelých 2,21 kW, motor poháňal trojlistú vrtuľu s priemerom takmer 4 m), ale bola riaditeľná len za úplného bezvetria. Dosiahla rýchlosť takmer 15 km/h.

Ďalším krokom vpred bola vzducholoď La France, ktorá bola poháňaná elektromotorom, vzlietla roku 1884 a bola prvou, ktorá bola schopná vrátiť sa aj proti slabému vetru.

V roku 1897 vzlietla prvá vzducholoď, poháňaná spaľovacím motorom. Bohužiaľ vyšľahnutý plameň z motora spôsobil jej požiar a smrť vynálezcu a posádky. V tom istom roku sa vzniesla aj unikátna celokovová (hliníková) vzducholoď továrnika Davida Schwarza. Onedlho po štarte ale havarovala vinou neskúseného pilota.

Ďalšia história je spojená predovšetkým s nemeckým grófom Ferdinandom von Zeppelin. Inšpiroval sa úspechmi aj nezdarmi svojich predchodcov. Využil predovšetkým Schwarzovho nápadu využitia hliníkovej kostry. Prvý úspešný let jeho 127 metrov dlhej vystuženej vzducholode LZ 1 sa konal 17. októbra 1900 nad Bodamským jazerom.

Pred prvou svetovou vojnou boli vzducholode ďalej zdokonaľované. Od roku 1910 sa začali používať aj v civilnej leteckej preprave.

V prvej svetovej vojne sa stali vzducholode smutne známe ako prvé diaľkové bombardéry. Počas vojny ale došlo k takému zdokonaleniu lietadiel ťažších ako vzduch, že sa vzducholode stali na tento účel bezcennými.

Po vojne vývoj vzducholodí pokračoval ďalej. 2. júla 1919 vyštartovala britská vzducholoď R 34 na prvý úspešný prelet Atlantiku. To podnietilo nadšenie pre stavbu ďalších vzducholodí, ktoré ale trocha ochablo po sérii katastrof v Británii a USA.

Vzducholode boli využívané aj na vedecký výskum. Pripomeňme aspoň výpravy Umberta Nobileho vo vzducholodiach Norge (20. mája 1926 dosiahol severný pól) a Italia (stroskotala 25. mája 1928 pri návrate zo severného pólu; na palube bol aj český fyzik František Běhounek).

V tridsiatych rokoch 20. storočia bolo postavených niekoľko obrých vzducholodí, najúspešnejšia z nich bola vzducholoď Graf Zeppelin. Prakticky až do začiatku 2. svetovej vojny zabezpečovala transatlantickú dopravu a podnikla mnoho výskumných a propagačných letov.

Za koniec éry vzducholodí sa považuje katastrofa vzducholode Hindenburg 6. mája 1937.

Počas 2. svetovej vojny boli ešte vzducholode používané na protiponorkové hliadkovanie, ale ich význam postupne upadal. V súčasnosti sú používané prakticky len na propagačné účely, ale niektoré spoločnosti plánujú využitie moderných vzducholodí aj na prepravu.

Typy vzducholodí[upraviť | upraviť zdroj]

Parseval PL19, 1914

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Václav Němeček, Vojenská letadla - letadla první světové války, Naše vojsko, 1989
  • Karel Vrchovecký, Lehčí než vzduch, Panorama, 1979

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]