Bombardovanie Rače 26. marca 1945
| Bombardovanie Rače 26. marca 1945 | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
 Bombardéry B-24 Liberator 464. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF zhadzujú bomby, ilustračný snímok | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Spojené štáty |
 Slovensko Nemecko | ||||||
| Sila | |||||||
| 60 bombardérov B-24[1]:168 stíhačky P-38[2] |
protilietadlové kanóny | ||||||
| Straty | |||||||
| 2 B-24 zostrelené paľbou zo zeme pri nálete 1 mŕtvy člen posádky 1 letec nezvestný[2] |
10 civilných obetí, 16 mŕtvych nemeckých vojakov, desiatky mŕtvych zajatcov vo vagónoch zničené celé koľajisko zriaďovacej stanice, staničná budova, 11 domov a množstvo vagónov s muníciou (asi 100 zo 600)[1]:168 | ||||||
Bombardovanie Rače 26. marca 1945 bol posledný zaznamenaný nálet 15. leteckej armády amerických vzdušných síl na Bratislavu počas druhej svetovej vojny.[pozn. 1] Vyše 500 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress cielilo na železničnú infraštruktúru v mestách Viedenské Nové Mesto, Strasshof, Bruck an der Leitha a Neunkirchen v Rakúsku, Szombathely v Maďarsku a Bratislava – Rača na Slovensku. Zriaďovacia stanica v miestnej časti Rendez bola zničená a vyradená z prevádzky. Bombardovanie usmrtilo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov nachádzajúcich sa vo vagónoch.[1]:168-169
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo 11. decembra 1941 vojnu USA. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.[3] Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. Až v júni 1944 začalo bombardovanie Slovenska 15. leteckou armádou amerických vzdušných síl.
Dňa 25. marca 1945 Červená armáda začala bratislavsko-brniansku operáciu. Americká rozviedka zaznamenala koncentrácie nemeckých vojsk a techniky na bratislavskej zriaďovacej stanici (na tzv. Rendezi), cez ktorú nemecké vojská jednak ustupovali na Viedeň a jednak privážali posily a zásoby, a zahrnula stanicu do cieľov náletu. Ciele boli zvolené na základe koncentrácie nepriateľa bez priamej koordinácie s Červenou armádou.[1]:168
Priebeh náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Cieľmi vyše 500 bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress 15. leteckej armády so stíhacou ochranou lietadiel P-51 Mustang a P-38 Lightning sa 26. marca stali zoraďovacie stanice v mestách Viedenské Nové Mesto, Strasshof, Bruck an der Leitha a Neunkirchen v Rakúsku, Szombathely v Maďarsku a Bratislava – Rača na Slovensku. Štyridsaťšesť lietadiel P-38 strmhlavo bombardovalo most v rakúskom meste Ybbs, zatiaľ čo 26 stíhačiek P-51, krytých ďalšími 13, napádalo hĺbkovými útokmi železničnú dopravu na úseku Viedenské Nové Mesto – Viedeň – České Budějovice. K náletu na Raču odštartovalo 122 Liberatorov 55. bombardovacieho krídla krytých 50 stíhačkami P-38 Lightning. Nad cieľ sa dostalo 60 strojov 464. a 485. bombardovacej skupiny. Medzi 13:20 až 14:00 hod. zhodili v dvoch vlnách 133,72 ton bômb. V prvej náletovej vlne o 13:20 zhodilo 31 B-24 485. skupiny 60 ton bômb a v druhej vlne o 14:00 zhodilo 29 lietadiel 464. skupiny 71,5 ton bômb priamo na zriaďovacie nádražie.[1]:168
Počas prvej vlny náletu explodovali dva protilietadlové granáty medzi vedúcim strojom a B-24L-15-FO (44-49930) z 830. letky 485. skupiny, ktorý pilotoval 1st Lt. George M. Manuel. Šrapnely preťali káble riadenia a zasiahli motory č. 3 a 4. Okamžite po odhodení bômb sa Liberator vzdialil doľava, strácal výšku a smeroval na východ. O niekoľko minút neskôr stíhací sprievod rádiom oznámil pozorovanie deviatich padákov pochádzajúcich z B-24 s dvoma poškodenými motormi. Posádka sa zachránila a skončila v zajateckom tábore v Norimbergu, až na 2nd Lt. Richarda A. LaBarrona, ktorý ostal nezvestný. Bombardér sa zrútil niekde južne od mesta Levice.[2]
Pri útoku druhej vlny bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou do oblasti bombovnice B-24L-1-FO (44-49194 „Bonnie Annie Laurie“) patriaci 778. letke 464. skupiny. Cpt. Walter Steves sa za pomoci druhého pilota Maj. Harryho S. Wilsona snažil udržať horiace lietadlo v rovnomernom lete s klesaním 45°, kým posádka neopustí palubu. Potom taktiež obaja úspešne vyskočili na padákoch. Pravý bočný strelec S/Sgt. William W. Skinner si pri dopade na zem zlomil nohu a bol odvezený do nemocnice. Druhý pilot Wilson je po dopade vedený ako mŕtvy bez bližšieho určenia príčiny smrti. Horiaci bombardér s označením „White T“ dopadol pri obci Zellerndorf v Rakúsku.[2]
Výsledky náletu
[upraviť | upraviť zdroj]Fotoprieskum odhalil 60 až 70 zásahov stanice v oblasti opravárenských dielní a ďalších 20 až 30 kráterov po bombách na východnom konci depa. Štyridsať až päťdesiat bômb dopadlo na juhovýchode cieľovej oblasti, kde spôsobili požiar. Väčšina bômb dopadla od východu na západnú časť stanice. Všetky trate boli dočasne blokované množstvom kráterov. Z celkového počtu asi 600 vagónov bolo približne 100 nákladných vagónov zničených alebo poškodených. V oblasti cieľa vzniklo niekoľko požiarov. Stanica bola podľa odhadu americkej rozviedky na 70 % vyradená z prevádzky. Dielne a depo na západe stanice ostali nepoškodené, ale komunikácia medzi hlavnou traťou a týmito objektmi bola zablokovaná. Vážne poškodenie zaznamenala zástavba situovaná na sever od stanice. Šesť bômb dopadlo na severe, tri na severovýchode.[2]
Zničené boli tri jednoposchodové domy, šesť malých tzv. nemocničných domčekov a osem rodinných domov v okolí stanice. Mnoho ďalších bolo poškodených. Takisto bola zničená staničná budova, celé koľajisko zriaďovacej stanice, 8 vodných studní a veľký počet nákladných vozňov, prevažne s muníciou, ktoré zničil požiar.[2]
Pri nálete zahynulo 10 civilistov (známe sú ich mená, Baťová, Baťa, ich vnučka, Čamaj, Husarovič, Diviak, Križka, Karvašová, Karvaš, Rollerová), 16 nemeckých vojakov a desiatky spojeneckých zajatcov, ktorí zahynuli v železničných vozňoch a veľkej bombovej jame, ktorá vznikla po prvej vlne náletu za Šúrskou ulicou.[1]:158
Odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2023 bola na budove kultúrneho strediska Impulz na Dopravnej ulici, v susedstve koľajiska stanice Bratislava východ, ktorá bola cieľom bombardovania, odhalená pamätná tabuľa s textom:
| „ |
Kto zažil, nedáva na ľahkú váhu chvíle hrôzy, vojnou spôsobené. Navždy je vďačný náhode, osudu, že ostal žiť – stále v mieri žije. Dňa 26. 3. 1945 medzi 13.00 – 14.00 hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača – jej časť „Pozotória“ a strategicky dôležitá Východná stanica. Zahynulo 10 obyvateľov Rače, mnohí boli zranení a vznikli veľké materiálne škody. Nezabúdame! |
“ |
| – marec 2023[4] | ||
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Slovenská republika vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii 12. decembra 1941.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 KAŠŠÁK, Peter; KRŠÁK, Pavol; TUPÝ, Ľuboš. Bomby nad Bratislavou. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2016. 192 s. ISBN 978-80-7451-397-8.
- 1 2 3 4 5 6 Kronika leteckej vojny nad Slovenskom, USAAF: 26.03.1944 [online]. airwarsk.blogspot.com, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
- ↑ ĎURICA, Milan Stanislav. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava : Lúč, 2021. ISBN 978-80-8179-169-7.
- ↑ Na Rendezi pribudla tabuľa pripomínajúca bombardovanie [online]. raca.sk, 2023-03-31, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.
