Preskočiť na obsah

Atentát na Roberta Fica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°43′38″S 18°45′34″V / 48,7271°S 18,7594°V / 48.7271; 18.7594

Atentát na Roberta Fica
Fico v roku 2024
Fico v roku 2024
Dátum15. máj 2024
o 14:35 SELČ[1]
MiestoNámestie baníkov, Handlová, Slovensko
CieľRobert Fico, premiér SR
DôsledkyLex atentát
PáchateľJuraj Cintula[2]
Použitá zbraňČz 75 9 mm[1]
Map
Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)

Atentát na Roberta Fica, štvornásobného premiéra Slovenskej republiky, bol spáchaný v stredu 15. mája 2024 v Handlovej o 14:35 hod. po výjazdovom rokovaní vlády. 71-ročný Juraj Cintula vystrelil na premiéra päťkrát, z čoho Fica štyrikrát zasiahol z bezprostrednej blízkosti. Premiér bol vo vážnom stave prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa počas 15-dňovej liečby podrobil viacerým operáciám a zotavil zo zranení. Páchateľ bol zadržaný na mieste činu a obvinený z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku. Vyšetrovanie ukázalo, že konal sám, pričom jeho motívom bola nespokojnosť s politikou vlády Roberta Fica. 21. októbra 2025 uznal Špecializovaný trestný súd Cintulu vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody na 21 rokov.

Atentát na premiéra Roberta Fica bol bezprecedentným útokom na presedu vlády v histórii Slovenska a vyvolal silnú domácu i medzinárodnú odozvu. Udalosť spoôsobila rozsiahlu spoločenskú a politickú odozvu a prehĺbila polarizáciu slovenskej spoločnosti. Vláda a Národná rada SR v reakcii na atentát prijala legislatívny balík Lex atentát.

Pozadie

[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Fico bol v čase pokusu o atentát vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorým sa stal po parlamentných voľbách v roku 2023. Ficova štvrtá vláda v čase streľby predkladala návrhy na zmenu a väčšiu kontrolu nad RTVS.[3] Politika a spoločnosť na Slovensku bola výrazne polarizovaná, s častými nenávistnými prejavmi politikov.[4] 10. apríla Fico zverejnil video na Facebooku, v ktorom kritizoval a útočil na Denník N, SME a Aktuality, a že čaká kedy sa frustrácia prehlbovaná médiami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov.[5]

Vláda Slovenskej republiky bola v kultúrnom dome v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády.[6] Na výjazdovom rokovaní vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, aktualizáciu plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra a opravu pavilónu opíc v národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.[7][8]

Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné. Naposledy sa obeťou atentátu stal srbský premiér Zoran Djindjić v roku 2003,[9] predtým švédsky predseda vlády Olof Palme v roku 1986 (obidvaja boli zastrelení).[10] Na Slovensku sa stal obeťou streleckého útoku exminister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999, ktorý bol usmrtený štyrmi výstrelmi z krátkej guľovej zbrane.[11] Počas posledných rokov sa na Slovensku udiala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka so snúbenicou v roku 2018 a teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022, kde primárnym cieľom páchateľa mal byť podľa jeho zápiskov vtedajší premiér Eduard Heger.

Streľba, zranenia, video

[upraviť | upraviť zdroj]

K streľbe na Fica došlo 15. mája 2024 približne o 14:35 SELČ na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej. Robert Fico po rokovaní vlády prišiel k skupine ľudí na námestí, aby sa s nimi pozdravil. Spoza kovových zátarás, ku ktorým Fico prišiel, páchateľ zakričal „Robo, poď sem,“ a vytiahol zbraň, pričom to vyzeralo, akoby chcel premiérovi podať ruku.[12] Za necelé 3 sekundy na Fica vystrelil päť rán, z ktorých ho tri zasiahli priamo a jedna odrazene a spôsobili mu strelné poranenia v oblasti brušnej dutiny, ruky a nohy.[13][14] Premiér Fico bol okamžite odvedený do vládnej limuzíny, ktorá ho do necelých troch minút odviezla do nemocnici v Handlovej, odkiaľ bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vrtuľníkom v život ohrozujúcom stave.[15] Útočníka po útoku hneď zadržala polícia a prípad a miesto činu vyšetrovala NAKA.[16]

Niekoľko hodín po atentáte sa na internete rozšírilo 21-sekundové video, v ktorom spútaný Cintula povedal, že nesúhlasí s politikou vlády.[17] Človek, ktorý ho natáčal, položil navádzaciu otázku: „a preto ste sa pred mesiacom rozhodol čo?“ Dňa 20. mája povedal bývalý policajný prezident Štefan Hamran, že video natočil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a posunul ho svojim nadriadeným. Podľa Hamrana polícia poznala meno muža, ktorý video natočil.[18][19] Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencii v deň atentátu práve na základe prvého výsluchu Cintulu potvrdil, že atentát spáchal 71-ročný muž z Levíc. Podľa ministra bol trestný čin politicky motivovaný, o čom svedčil aj výsluch.[20]

Premiér utrpel dve zranenia ľahkého charakteru, jedno stredné a jedno veľmi ťažké zranenie.[21][22] Fico podstúpil hneď po prevoze do nemocnice vyše päť hodinovú operáciu, ktorá zastabilizovala jeho zdravotný stav. Po operácii zostal na oddelení ARO, kde mu bola poskytnutá intenzívna starostlivosť.[23] Zvolený prezident Peter Pellegrini sa 16. mája s Ficom porozprával na niekoľko minút a jeho zdravotný stav označil za „veľmi vážny.“[24] 17. mája podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka podstúpil Fico dvojhodinovú operáciu na odstránenie odumretého tkaniva a jeho stav označili za stále veľmi vážny.[25] 19. mája 2024 skonštatovalo konzílium lekárov, že premiér je mimo stavu ohrozenia života a Kaliňák povedal, že „vystúpil z tieňa ohrozenia života.“[26] 15. apríla 2025 boli zverejnené fotografie, ktoré zachytávajú Ficovo sako s dierami po guľkách a košeľu nasiaknutú krvou, ktoré vraj Kaliňák prevážal svojim autom.[27]

Páchateľ

[upraviť | upraviť zdroj]
Páchateľ Juraj Cintula ako „Ďuro“ v záznamoch ŠtB, evidovaný v kategórii Preverovaná osoba (PO).
Bližšie informácie v hlavnom článku: Juraj Cintula

Páchateľom streľby bol 71-ročný Juraj Cintula z Levíc.[2][28][29] Narodil sa v Bardejove, študoval v Banskej Štiavnici a neskôr na Pedagogickej fakulte v Nitre. Podľa vlastných tvrdení pracoval osem rokov v handlovských uhoľných baniach „ako technik, geológ, razič, vŕtač“ ale vystriedal aj zamestnania ako „maliar natierač, baník, kamenár, pedagóg, súkromný podnikateľ, člen SBS“.[30] Podľa registra Ústavu pamäti národa bol pred rokom 1989 preverovanou osobou zo strany Štátnej bezpečnosti, evidovanou pod krycím menom „Ďuro“, ako aktívne vystupujúci občan proti komunistickému režimu.[31]

V roku 2005 založil v Leviciach Hnutie Proti násiliu a literárny klub Dúha, na ktorého podujatia chodil do roku 2018.[2] V knihe Efata. O Cigánoch a Rómoch, ktorú vydal v roku 2015, hanlivo pojednáva o rómskej menšine na Slovensku, chválil program krajne pravicovej strany ĽSNS a sympatizoval s masovými vrahmi v prípadoch domnelého zlyhania vlády.[32] Cintula sa v roku 2016 objavil na sociálnych sieťach polovojenskej organizácie Slovenskí branci, kde vyjadril súhlasné stanovisko s aktivitami tejto organizácie.[33][34] Podľa ministra obrany sa páchateľ so skupinou Slovenskí branci pred rokmi stretol, aby im dohovoril a skupinu vyzýval, aby nepoužívala zbrane.[35][36]

V mesiacoch pred atentátom sa pravidelne zúčastňoval na protivládnych protestoch, bol prítomný aj pred Národnou radou SR vo februári 2024 počas demonštrácie proti zrušeniu úradu špeciálnej prokuratúry. Protestoval aj so skupinou demonštrantov počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej v apríli 2024.[37] Cintula legálne vlastnil pištoľ v súvislosti s jeho prácou súkromného ochrankára v nákupnom centre.[29]

Cintula vo výpovedi v prípravnom konaní povedal: „Nakoľko nesúhlasím s politikou vlády, zrušením ÚŠP, prenasledovaním kultúrnych pracovníkov a som za posielanie vojenskej pomoci na Ukrajinu, rozhodol som sa, že poškodím zdravie premiéra, nemal som však v úmysle niekoho zabiť. Rozhodol som sa, že tejto vláde sa za jej politiku pomstím.“[38]

Na základe psychiatrického posudku mal Cintula v čase atentátu zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá mu ale nebránila rozpoznať protiprávnosť jeho činu a bol schopný chápať následky trestného konania. Podľa posudku je jeho osobnosť „abnormne štruktúrovaná s dominujúcimi histriónskymi a narcistickými rysmi, egocentrický a disociálne disponovaná, zvýšene sugestibilná, ľahko ovplyvniteľná, ambiciózna a nezdržanlivá.“ Bol frustrovaný, pretože mal veľa ambícií a cieľov, ktoré nenaplnil a atentát vnímal ako poslednú možnosť niečo dokázať, bojoval za spravodlivosť a chcel zmeniť spoločnosť.[39]

Vyšetrovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Polícia pokus o atentát najprv vyšetrovala ako úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, čím bol skutok v tom čase právne kvalifikovaný ako pokus o obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu.[40][41] 16. mája bol Cintula obvinený z pokusu o úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, za čo mu hrozil trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.[40] 17. mája vykonala polícia domovú prehliadku v jeho byte, pri ktorej zaistili počítač a niekoľko dokumentov.[42] 18. mája mu Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku nariadil vyšetrovaciu väzbu.[43] Cintula mal po zadržaní špeciálnu ochranu, počas prevozu bol v nepriestrelnej ťažkej balistickej veste, na hlave mal helmu a bol sprevádzaný Lynx komandom, ktorého členovia ho so samopalmi chránili vlastným telom.[44]

Po zasadnutí bezpečnostnej rady pár dní po atentáte generálny prokurátor Maroš Žilinka nevylúčil prekvalifikovanie skutku na teroristický útok, ale až po preukázaní dôkazmi.[45] 4. júla bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku na základe obstaraných dôkazov, čím bol aj stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Páchateľovi sa tak zmenila trestná sadzba na 25 rokov až doživotné odňatie slobody.[46] Atentát v Bratislave z 12. októbra 2022 bol prekvalifikovaný na teroristický útok taktiež až počas vyšetrovania, 5 dní po jeho uskutočnení, aj preto, že východiskom páchateľa bola ideológia, ktorú zanechal vo svojom manifeste. Politológ Jan Charvát vtedy povedal: „Útočník sa snaží manifestom vysvetliť, že nemá duševnú poruchu, že nejde o násilie pre násilie, ale že v skutočnosti ide o politický boj“.[47]

V septembri 2024 Najvyšší súd nesúhlasil s právnou rekvalifikáciou skutku na terorizmus. Podľa sudcov najvyššieho súdu nebolo možné zistiť, na základe akých skutočností k zmene kvalifikácie došlo.[48] Senátu NS SR nestačil dôkaz prokurátorky generálnej prokuratúry, listy, ktoré Cintula posielal svojej manželke a uviedol v nich, že útok na predsedu vlády urobil z dôvodu nesúhlasu s celkovou vládnou politikou, „s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, tým pádom zastaviť pôsobenie vlády, znefunkčniť ju.“ Podľa senátu sa z listov javí, že „útok bol potencovaný jeho osobnou nenávisťou k poškodenému Robertovi Ficovi,“ čím neboli dostatočné dôkazy v potrebnom rozsahu zabezpečené a zatiaľ nemožno jednoznačne hovoriť o terorizme.[49] Generálny prokurátor Žilinka informoval, že do septembra bolo vykonaných 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov a podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia a ďalšie úkony. Premiér Fico povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte.[50]

Po deviatich mesiacoch vyšetrovania, vo februári 2025, polícia ukončila vyšetrovanie atentátu, čo potvrdil advokát obvineného Juraja Cintulu Namir Alyasry.[51] Vyšetrovania preukázalo, že okrem strelca Juraja Cintulu nebude stíhaná žiadna ďalšia osoba.[52] Prokurátorka oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry Katarína Habčáková podala v marci 2025 na ŠTS na Juraja Cintulu obžalobu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.[53] Daniel Lipšic tvrdil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka naliehal, aby sa atentát kvalifikoval ako terorizmus. Habčáková, sa ohradila voči týmto tvrdeniam. O zmene kvalifikácie atentátu rozhodol podľa GP policajný vyšetrovateľ „samostatne, bez pokynu prokurátora“.[54]

Záver Úradu na ochranu ústavných činiteľov

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2024 Úrad na ochranu ústavných činiteľov zverejnil prvé závery správy o atentáte, v ktorej bol analyzovaný postup ochranky. Poslancov branno-bezpečnostného výboru NR SR o nej informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Podľa vyšetrovania, počas atentátu hlavný ochrankár predsedu vlády bezprostredne po výstrele nezareagoval správne a odskočil v prvej chvíli od premiéra „vplyvom vrodenej pudovej reakcie“ a nezachytil ho. Súčinnosť osobného ochrancu premiéra počas útoku tak bola nedostatočná. Keďže bol útok vedený v bezprostrednej blízkosti a bez varovných signálov, výstrelom nebolo možné zabrániť. Riaditeľ úradu Pavol Krejčí naznačil, že ochranka s hrozbou útoku na politika roky pracovala len ako s teoretickou, teda hrozbu si uvedomovali, ale zároveň boli presvedčení, že nič sa nemôže stať. Ako základná chyba sa ukázala, že ochrankári v roku pred atentátom neabsolvovali výcvik, ktorý mali.[55] Správa ukazuje, že v rokoch 2020 až 2023 nedochádzalo k cvičeniam, ktoré mali príslušníci úradu absolvovať.[56] Zodpovednosť za reakciu na atentát bola vyvodená voči jednému príslušníkovi Úradu na ochranu ústavných činiteľov a dvom policajtom.[57]

Závery inšpekcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Policajná inšpekcia vyšetrovala únik 21-sekundového videa, na ktorom zadržaný strelec Juraj Cintula rozpráva, prečo strieľal na predsedu vlády. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby 24. januára 2025 prerušil trestné stíhanie pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v súbehu s prečinom porušenia dôvernosti ústneho prejavu, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín vyhodnotil uznesenie ako zákonné a dôvodné.[58] Predseda opozičnej strany Demokrati Jaroslav Naď kritizoval policajnú inšpekciu a prerušením vyšetrovania v prípade úniku videa podľa neho zlyhala. Aj napriek tomu, že bývalý policajný prezident Štefan Hamran zverejnil meno a funkciu policajta, ktorý video natočil. V tejto súvislosti sa Naď pýtal, koho inšpekcia pod vedením Branislava Zuriana kryje, pretože „Celkovo to video mali k dispozícii len štyri osoby, pričom ten, ktorý ho nahral, ten sa priznal,“ povedal Naď a vydal policajtom aj svoj telefón.[59][60][61][59][61] Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rešpektoval výsledok vyšetrovania úniku nahrávky, podľa ktorého vyšetrovanie nedokázalo nájsť kto zverejnil to video na sociálnej sieti.[62]

Na základe uznesenia zo 4. februára 2025, ktoré vydal vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, pri útoku na predsedu vlády Fica jeho ochranka nepochybila. Podľa hovorcu Krajskej prokuratúry v Trenčíne: „.. na základe vykonaného dokazovania (vyšetrovateľ) dospel k záveru, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie.“ Policajná inšpekcia tak zastavila trestné stíhanie ohľadne možného pochybenia členov ochranky premiéra Roberta Fica.[63] Viacerí bezpečnostní experti sa zhodli, že Ficova ochranka zlyhala, aj napriek tomu, že bola v čase atentátu zosilnená, keďže žiaden z ochrankárov Fica neprekryl vlastným telom a padlo až 5 výstrelov.[60][64][65][66]

Súdny proces

[upraviť | upraviť zdroj]

Súdny proces s Jurajom Cintulom sa začal na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici pojednávaním 8. júla 2025.[67] Cintula bol obžalovaný pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku na chránenú osobu.[53] Cintula odmietol dohodu o vine a treste, jeho advokát Namir Alyasry povedal, že Cintula bol ochotný uzavrieť dohodu o vine a treste bez ohľadu na kvalifikáciu činu len ak by dostal 12 rokov väzenia, pričom mu hrozilo doživotie. Prokurátorka Katarína Habčáková potvrdila, že s takou dohodou nesúhlasila a uviedla rozsah premiérových zranení a potom čítala zo zápisnice z policajného výsluchu obžalovaného, v ktorom sa priznal okrem iného, že nesúhlasí s politikou vlády. Cintulov advokát namietal čítanie výsluchu ale sudca námietke nevyhovel z dôvodu, že výpoveď bola získaná zákonným spôsobom. Cintula potvrdil ako pravdu svoje predchádzajúce tvrdenia aj s tým, že premiéra nechcel zabiť a tvrdil, že už po prvom výstrele nemal kontrolu nad zbraňou, pretože sa naňho vrhla premiérova ochranka. Vyhlásil, že pociťoval hnev výlučne voči Robertovi Ficovi a nie voči vláde ako takej. „O páde vlády ako možnom výsledku svojho konania začal uvažovať, až keď ho na to začal navádzať agent v nemocnici,“ povedal Namir Alyasry, čím rozporoval obžalobu z terorizmu.[68] Robert Fico si nebude nárokovať náhradu škody, oznámil jeho právny zástupca David Lindtner. Nárok takmer 25-tisíc eur si uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa ako náklady na ošetrovanie premiéra. Premiérov zástupca je toho názoru, že kvalifikácia skutku ako teroristického útoku je opodstatnená.[68]

Na pojednávaní 9. júla bola prehraná výpoveď premiéra z videozáznamu zhotovená 10 týžďňov po strelbe. Vo výpovedi Fico spomína, ako svoju pozornosť upriamil na jednu staršiu pani, ktorá naňho mávala, prečo sa rozhodol, že pôjde skupinu ľuďí pozdraviť. Pri podání ruky bol od zábradlia maximálne pol metra, keď počul zvuky, ktoré neidentifikoval ako streľbu zo zbrane a súčasne pocítil prudký úder do oblasti brucha, pričom vôbec nezaevidoval nejakého človeka, ktorý sa podobá obvinenému, kto strieľal, ani odkadiaľ tie výstrely prichádzali. Pri vedomí zostal až do operácie v Banskej Bystrici.[69] Ako dôkazy boli realizované znalecké posudky, potom prehrali záznam videa z priebehu atentátu a záznamy mestskej polície. Boli realizované aj správy z emailového účtu atentátnika, v ktorých vyjadroval názory a následne prokurátorka čítala odpoveď spoločnosti Meta na žiadosť o právnu pomoc v rámci vyšetrovania prípadu. Podľa správy Meta napísal komentár k príspevku, ktorý na Facebook zverejnila jeho známa, že je znechutený súčasnou situáciou. „Počul som to, ale nerozumel som,“ reagoval Cintula. Na návrh, že prokurátorka prečíta správu ešte raz, povedal, že netreba.[70] Na pojednávaní 5. augusta vypovedali traja ochrankári a od štvrtého prečítali jeho výpoveď z prípravného konania.[71]

19. septembra, počas štvrtého pojednávacieho dňa, vypovedali štyria svedkovia, ochrankári a Dana Reindlová z prievidzskej televízie, ktorá urobila zábery atentátu pre televíziu. Obžaloba ani obhajoba už nežiadala vypočuť nikoho ďalšieho. Na súde boli prehraté aj nahrávky, ktoré vznikli v trenčianskej väzenskej nemocnici, kde bol Cintula dlhodobo na psychiatrickom oddelení, keď na neho so súhlasom súdu nasadili agenta na päť dní medzi 15. až 19. júnom 2024.[72] 26. septembra na súde prehrávali nahrávky útočníkových telefonátov z väzby jeho manželke.[73]

2. októbra vykonal súd vecné dôkazy, medzi ktorými bolo oblečenie, ktoré mal premiér na sebe v deň útoku a knihu Posolstvo obete, ktorú mal pre Fica pripravenú strelec. Prokurátorka Katarína Habčáková mala záverečnú reč, podľa ktorej Cintula 15. mája spáchal teroristický útok: „Dopustil sa tým bezprecedentného útoku na demokraciu.“[74]

8. októbra predniesol Juraj Cintula na súde takmer dvojhodinovú záverečnú reč, ktorú otvoril básňou Milana Rúfusa. Jeho vystúpenie sprevádzali silné emócie, no Cintula svoj čin neoľutoval a pri odchode zo siene kričal, že „stálo to za to“.[75] Tvrdil, že konal sám a o útoku sa rozhodol na poslednú chvíľu. Vyhlásil, že jeho čin bol „manifestom človeka“, výkrikom proti korupcii, arogancii moci a zlyhaniu spravodlivosti v štáte. Zdôraznil, že jeho konanie malo byť varovaním spoločnosti a výzvou, aby sa zamyslela nad morálnym úpadkom krajiny. Hoci sa označil za pacifistu, tvrdil, že násilie môže byť v krajnej núdzi nutnou reakciou na nespravodlivosť. Cintula uviedol, že kedysi videl vo Ficovi nádej, no neskôr ho považoval za politika „opitého mocou“, ktorý ohýba pravdu a koná v záujme vlastných ľudí. Uviedol, že streľba bola symbolickým „pretrhnutím reťaze zla“, nie pokusom o vraždu, ale varovaním. Tvrdil, že mu išlo o obranu morálnych hodnôt, ktoré spoločnosť stratila. Svoju vinu nespochybnil a zdôraznil, že jeho čin je dôsledkom zúfalstva človeka, ktorého nikto nepočúval. Priznal, že po streľbe netušil, či Fico prežil a cítil úľavu, keď sa to dozvedel. Vyhlásil, že nežiada o milosť a že jeho čin bol volaním po morálke, nie snahou o pomstu. Cintulov obhajca žiadal prekvalifikovanie skutku na útok na verejného činiteľa, čo by namiesto doživotia znamenalo maximálne dvanásť rokov väzenia.[76]

21. októbra 2025, po ôsmich pojednávacích dňoch, uznal Špecializovaný trestný súd Cintulu vinného z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku a odsúdil ho na trest odňatia slobody na 21 rokov v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň zaviazal Cintulu zaplatiť škodu 24-tisíc eur, ktorú v konaní uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa. Podľa senátu obžalovaný konal tak, aby „poškodenému natrvalo znemožnil ďalší výkon funkcie predsedu vlády a tým zabránil vláde v jej riadnom fungovaní a napĺňaní programového vyhlásenia,“ konal teda v úmysle „poškodiť ústavné zriadenie štátu a donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“. Spáchal útok ohrozujúci život a zdravie človeka a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, verejnom činiteľovi, ktorý plní svoje povinnosti uložené na základe zákona. Špecializovaný trestný súd využil možnosť mimoriadneho zníženia trestu a neodsúdil dôchodcu za útok na doživotie, ale trest mu znížil z doživotia, pre nie celkom dobrý zdravotný stav a aj totálnu bezúhonnosť Cintulu.[77] Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania, prokurátorka sa tejto možnosti vzdala.[78]

Následky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kvôli atentátu bola krátko pred 15. hodinou prerušená schôdza Národnej rady SR Ľubošom Blahom, ktorý prerušil debatu k zákonu o RTVS slovami: „Prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito. Bol postrelený predseda vlády Slovenskej republiky. Toto je vaša robota.“ Rokovanie bolo prerušené do 21. mája.[79]

Politici vládnej koalície navrhli opatrenia, ktoré mali riešiť situáciu po atentáte. Medzi zmenami bolo chránené bývanie pre najvyšších predstaviteľov štátu, obmedzenie protestov či mediálny zákon navrhnutý SNS.[80][81]

Premiér Fico strávil 15 dní vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, odkiaľ verejne nič nekomunikoval a zastupoval ho minister obrany Robert Kaliňák. Fico sa podľa obžalobného návrhu liečil zo zranení, ktoré utrpel pri atentáte, vyše 42 dní.[82]

Preferencie a delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Menej ako mesiac po atentáte sa konali voľby do Európskeho parlamentu. V prieskumoch preferencií politických strán pred atentátom viedlo Progresívne Slovensko s 25,6 %, za ktorým nasledoval SMER – sociálna demokracia s 17,6 % a HLAS – sociálna demokracia s 14,4 %.[83] Podľa prieskumov NMS po atentáte narástla podpora strany Roberta Fica o 4,9 percentuálneho bodu a podporovalo ju až 22,1 % opýtaných. Analytik NMS predpokladal, že na základe ďalších údajov, nárast voličského potenciálu a voličského jadra Smeru by mal pokračovať a mohol by počas posledných dní volebnej kampane vystriedať PS na prvom mieste.[84] Napriek predpokladom vo voľbách do EP vyhralo PS so ziskom 27,81 % a Smer skončil druhý s 24,76 percentami hlasov.[85]

V posledných prieskumoch verejnej mienky pred atentátom v marci 2024 podľa agentúry AKO[86] ako aj podľa Focusu[87] si Smer udržiaval priazeň asi 20% voličov, ktoré získal už v parlamentných voľbách na jeseň v roku 2023 (kde mal skoro 23%) a delil sa o vedenie s Progresívnym Slovenskom. Po atentáte počas leta 2024 preferencie Smeru mierne stúpli (neklesli) a podľa uvedených dvoch agentúr sa držali po celých rok (do apríla 2025) nad 20% (v priemere nad 21,56%), čo je rovnako ako sú preferencie PS podľa Focusu (21,8%).[88][89] Tesne po atentáte, podľa prieskumu SCIO, ktorý robili 17. – 20. mája na vzorke tisíc respondentov, zhoršenie postavenia koaličných strán (vrátane Smeru) očakávalo len 23,3 percenta opýtaných, podľa 46,5 % zostane rovnaké a 30,2 % respondentov očakáva zlepšenie. Zároveň 44,9 % respondentov očakáva ďalšiu radikalizáciu a polarizáciu.[90]

Takmer každý siedmy občan Slovenska (13,1%) si na jeseň 2024 myslel, že atentát na premiéra Roberta Fica sa nestal. Vyplýva to z prieskumu Agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, ktorý realizovala od 7. do 11. októbra 2024. Respondenti mali odpovedať aj na otázku, kto je podľa nich zodpovedný za atentát na Roberta Fica. Spolu 32,8 % opýtaných uviedlo, že Fico si za atentát môže vo veľkej miere sám, kvôli svojej nenávistnej rétorike a politike, 32 % si myslelo, že zodpovednými sú médiá, opozícia a mimovládky, ktoré štvú proti súčasnej vláde a 22,1 % vidí za atentátom výhradne atentátnika. Podľa zakladateľa a hlavného analytika Agentúry SCIO slovenská spoločnosť je v tejto otázke nezmieriteľne rozdelená. „Odpovede takmer presne kopírujú výroky predstaviteľov tých politických strán, ktoré respondenti neskôr uvádzali aj ako svoje volebné preferencie,“ uviedol Martin Klus.[91]

Reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Domáce

[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentka SR Zuzana Čaputová tento „brutálny a bezohľadný útok na premiéra Roberta Fica“ ostro odsúdila a zaželala mu veľa síl, aby sa z útoku zotavil.[92] Novozvolený prezident Peter Pellegrini útok na Fica odsúdil a označil ho za bezprecedentné ohrozenie slovenskej demokracie.[93] V reakcii na útok na premiéra strana Progresívne Slovensko zrušila zhromaždenie na podporu RTVS, ktoré sa malo konať v deň atentátu, a zároveň útok ostro odsúdila.

Národná rada 21. mája jednomyseľne schválila uznesenie, ktorým odsúdila útok na premiéra Roberta Fica a vyzvala na nešírenie nenávisti.[94]

Šéfredaktori a šéfredaktorky najvýznamnejších slovenských redakcií vydali dňa 16. mája spoločné vyhlásenie, v ktorom odsúdili útok na premiéra a vyzvali politikov, aby nerozdeľovali spoločnosť a nehľadali okamžite vinníkov. „Tento ohavný čin nesmie spustiť ďalšiu agresiu, verbálne útoky a pomstu. Nesmie to byť čas zneužívania atentátu na politické ciele alebo rozdúchavanie ešte vyostrenejších vášní. Ak je nenávisť vypustená do verejného priestoru, nie je možné ju ovládať a všetci sme ohrození,“ uviedlo 26 signatárov z prostredia médií.[95]

Zahraničné

[upraviť | upraviť zdroj]

Český premiér Fiala bol zo správy šokovaný a zaželal premiérovi, nech je čo najskôr v poriadku. Zároveň vyhlásil: „Násilie nesmieme tolerovať, nesmie mať v spoločnosti miesto.“[96] Maďarský premiér Viktor Orbán označil útok za ohavný a modlí sa za Ficovo zdravie a skoré uzdravenie.[97] Francúzsky prezident Emanuel Macron bol z útoku na premiéra šokovaný a vyhlásil: „Moje myšlienky a solidarita sú s Ficom, jeho rodinou a ľuďmi na Slovensku.“[98] Americký prezident Joe Biden odsúdil streľbu a označil ju ako „strašný akt násilia“ a dodal, že on a prvá dáma Jill Bidenová „sa modlia za rýchle uzdravenie a myslia na jeho rodinu a ľudí na Slovensku“.[98] Ruský prezident Vladimir Putin označil útok za obludný zločin, ktorý nemôže byť ospravedlnený Zároveň vyhlásil: „Roberta Fica poznám ako odvážneho a rázneho človeka. Veľmi dúfam, že tieto vlastnosti mu pomôžu prežiť túto ťažkú situáciu.“[98]

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ostro odsúdila „podlý útok“ na premiéra a zdôraznila, že „takéto násilné činy nemajú v našej spoločnosti miesto a podkopávajú demokraciu, naše najvzácnejšie spoločné dobro“.[99] 17. mája Pápež František zaslal list prezidentke Zuzane Čaputovej, v ktorom vyjadril Slovensku blízkosť a solidaritu. V liste písal, že „smutnú správu o útoku na predsedu vlády SR prijal s bolesťou.“[100]

Po atentáte

[upraviť | upraviť zdroj]

5. júna 2024 zverejnil Robert Fico na sociálnych siatiach 14-minútový vopred nahraný prejav, jeho prvé verejné vyhlásenie od pokusu o atentát.[101] V prejave uviedol, že útok mu spôsobil vážne zdravotné problémy a v ich dôsledku zrejme potrvá niekoľko týždňov, kým sa bude môcť naplno venovať svojim politickým povinnostiam. Tvrdil, že hoci svojmu útočníkovi odpustil a neprechovával voči nemu žiadnu nenávisť ani túžbu po právnych krokoch, nazval ho „aktivistom slovenskej opozície“, ktorý sa zmenil na „posla zla a politickej nenávisti“, ktorý sa vytvoril a vymkol spod kontroly „neúspešnej a frustrovanej opozície“. Bol skeptický voči teórii, že útočníkom bol osamelý vlk alebo nebol spojený s treťou stranou pri pokuse o atentát.[102]

Ficova vláda 12. júna v reakcii na pokus o atentát predstavila sériu opatrení pod názvom Lex atentát na zlepšenie bezpečnosti politikov a iných dôležitých osôb.[103] Išlo o zákaz protestov pred rezidenciami politikov a do 50 metrov od sídla vlády a prezidenta. Návrh zákona schválila Národná rada 27. júna a účinnosť nadobudol 15. júla.[104][105] Opozičné strany a Amnesty International kritizovali opatrenia ako pokus o obmedzenie práva na zhromažďovanie.[106][107]

Výročie atentátu

[upraviť | upraviť zdroj]

15. mája 2025 si výročie atentátu pripomenie vláda zasadnutím v Handlovej. Fico už skôr informoval, že strana Smer-SD viaceré podujatia vrátane veľkého stretnutia v Handlovej, ktoré sa majú venovať stavu v spoločnosti a riziku zvyšovania napätia i polarizácie v dôsledku politického diania.[108]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Trafil by aj slepý, povedal atentátnik na Fica. Detaily rozhodnutia o väzbe: Cintula svoj čin plánoval, pripravené mal dva zásobníky. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-05-23. Dostupné online [cit. 2024-05-23]. ISSN 1336-197X.
  2. 1 2 3 KIŠŠOVÁ, Katarína; MEDZIHRADSKÝ, René. Podrobnosti o strelcovi: Atentát na Fica spáchal 71-ročný spisovateľ z Levíc. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15].
  3. ↑ RTVS, František Šodor, TASR. STVR chce mať R. Fico schválenú ešte pred letom. M. Šimkovičová hovorí o uprataní politického aktivizmu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-24, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  4. ↑ VASILKO, Tomáš. Politika na Slovensku je taká polarizovaná ako za Mečiara. Nárast sa začal v roku 2016, ukazuje výskum. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-05-17. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ ČTK. Únia si po atentáte na Fica kladie otázku, či sa eurovoľby zaobídu bez násilia. Dopad môže byť obrovský. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1336-1996.
  6. ↑ Pavol Čertík, Redakcia/zab, noviny.sk/TVJOJ. Vláda na výjazdovom rokovaní v Handlovej: Zaoberá sa aj aktualizáciou akčného plánu pre Hornú Nitru [online]. noviny.sk, 2024-05-15, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Vláda aktualizovala plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  8. ↑ TASR. Vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  9. ↑ TASR. Srbský premiér Zoran Djindjič sa stal obeťou atentátu. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-03-12. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ EURACTIV.sk. Guľka naposledy zasiahla európskeho premiéra pred 38 rokmi. Útok na Roberta Fica je za poslednú dobu najvážnejší. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15]. ISSN 1337-0235.
  11. ↑ TASR. Vrah Duckého aj po šiestich rokoch neznámy. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-09. Dostupné online [cit. 2024-05-28]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ FILO, Jakub. Priamo z miesta: Strelec vyzeral, akoby podával ruku. Miestni neskôr nadávali novinárom. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1335-4418.
  13. ↑ Pravda. Atentát na Roberta Fica: Útočníkovi stačili tri sekundy, osobný ochranca nezareagoval správne. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-10-29. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ Vláda SR. R. Kaliňák: Stav premiéra zostáva vážny, nie je mimo ohrozenia života [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  15. ↑ TASR, Aktuality.sk. Atentát na Roberta Fica v Handlovej: Premiér už je po dlhej operácii v stabilizovanom stave, útočníka zadržali. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  16. ↑ TASR, Aktuality.sk. Atentát na premiéra Fica v Handlovej: Previezli ho do nemocnice, útočníka zadržali (online). Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15].
  17. ↑ VIDEO: Prvé slová strelca na Fica. Podozrivý z atentátu vysvetľuje, prečo stlačil spúšť [online]. Pravda.sk, 2024-05-15, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  18. ↑ BURČÍK, Matúš. Uniknuté video s atentátnikom natočil príslušník úradu pre ochranu ústavných činiteľov, tvrdí Hamran [online]. SITA, Petit Press, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  19. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Video s útočníkom na premiéra nahral príslušník ochranky. Z úniku zatiaľ nie je nik obvinený [online]. Denník N, 2024-05-20, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  20. ↑ Ministr vnitra: Útočník měl ke střelbě na Fica politický motiv. Rozhodl se po prezidentských volbách [online]. iROZHLAS, 2024-05-15, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online. (po česky)
  21. ↑ Fico vystúpil z tieňa ohrozenia života. Atentátnik nemusel byť tzv. osamelým vlkom: Čo bude ďalej? [online]. Pravda.sk, 2024-05-20, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online.
  22. ↑ VIDEO z atentátu na Fica: „Robo, poď sem,“ kričal útočník. Premiéra postrelili do hrude, padlo viac rán. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ MARCIŠIAK, Marcel; TASR. Roberta Fica operovali päť hodín. Jeho stav je stále veľmi vážny, ale podarilo sa ho stabilizovať. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  24. ↑ ČTK. Pellegrini sa rozprával s Ficom: Predseda vlády unikol smrti len o vlások. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1336-1996.
  25. ↑ MADRO, Peter. Premiér Fico absolvoval ďalšiu operáciu: odstránili mu odumreté tkanivo. Zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-05-17. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1336-197X.
  26. ↑ ÁCS, Katarína. Vystúpil z tieňa ohrozenia života, skonštatoval R. Kaliňák o zdravotnom stave premiéra. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2024-05-19. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  27. ↑ FIALA, Benjamín. FOTO: Kaliňák zverejnil autentické zábery saka a košele Roberta Fica tesne po atentáte [online]. Startitup.sk, 2025-04-14, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  28. ↑ TAKÁČ, Adam. Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica Spisovateľ Juraj Cintula hlásal, že odmieta násilie. Ako SBS-kár sa raz vrátil z práce dobitý. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2024-05-15]. ISSN 1336-720X.
  29. 1 2 TAKÁČ, Adam. Kto je muž, ktorý postrelil premiéra Fica / Spisovateľ z Levíc hlásal, že odmieta násilie, a chválil Slovenských brancov [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online.
  30. ↑ LEIDENFROST, Martin. Prekvapenia v levickej knižnici / Prečítal som si včera knihy slovenského spisovateľa Juraja Cintulu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online.
  31. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Atentátnika, ktorý strieľal na Fica, prenasledovala ŠtB. Otvorene vystupoval proti komunistom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-05-21].
  32. ↑ FÁBRYOVÁ, Barbora. Prečítali sme knihu od atentátnika na Fica: súhlasil s Kotlebom a zastával sa masového vraha Harmana [online]. news.refresher.sk, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  33. ↑ Slovenskí Branci. 1.Noticky o Slovenských brancoch [online]. www.facebook.com, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  34. ↑ REFRESHER. Atentátnik Juraj C. je spájaný s bývalou proruskou skupinou Slovenskí branci [online]. news.refresher.sk, [cit. 2024-05-16]. Dostupné online.
  35. ↑ Atentátnik pred rokmi "brancom" dohováral, tvrdí Kaliňák. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1335-4418.
  36. ↑ TA3, televízia. TB po mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR [online]. ta3, 2024-05-16, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  37. ↑ KIŠŠOVÁ, MEDZIHRADSKÝ. Atentátnik už proti Ficovi protestoval. Prišiel aj na rokovanie vlády do Dolnej Krupej [online]. tvnoviny.sk, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  38. ↑ ZDÚT, Matúš; VRAŽDA, Daniel. Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-07-08. Dostupné online [cit. 2025-10-23]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ ZDÚT, Matúš. Narcis, egocentrik, nič neoľutoval. Čo sme sa dozvedeli o atentátnikovi. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-07-08. Dostupné online [cit. 2025-10-23]. ISSN 1339-844X.
  40. 1 2 PRUŠOVÁ, Veronika. Útočníkovi na premiéra hrozí 25 rokov až doživotie. Obvinili ho z pokusu o úkladnú vraždu. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1339-844X.
  41. ↑ Pravda. Bude atentát na Fica teroristickým činom? Podľa Žilinku rozhodnú dôkazy, vyšetrujú viacero verzií. Štát chce trestať nenávistné prejavy. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-05-22. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-197X.
  42. ↑ BURČÍK, Matúš. Domovú prehliadku u atentátnika zdržal sudca. Video z chodby urobil ochrankár. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-20. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1335-4418.
  43. ↑ PLÁVALOVÁ, Barbora. Sudca poslal Ficovho atentátnika za mreže. Rozhodoval v špeciálnom režime. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-18. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1335-4418.
  44. ↑ PLÁVALOVÁ, Barbora. Sudca poslal Ficovho atentátnika za mreže. Rozhodoval v špeciálnom režime. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-18. Dostupné online [cit. 2025-10-23]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ KELLÖOVÁ, Laura. Atentát na Roberta Fica: Bol to pokus o vraždu alebo terorizmus? Experti sa nezhodujú [online]. Aktuality.sk, 2024-05-22, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  46. ↑ Pravda. Žilinka: Atentát na premiéra Fica bol prekvalifikovaný na terorizmus. Strelcovi hrozí doživotie. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-07-04. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-197X.
  47. ↑ OSVALDOVÁ, Lucia. Oxfordský profesor Roger Griffin: Útok spred Teplárne je jasný akt terorizmu [online]. Denník N, 2022-10-17, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  48. ↑ BELEJ MAJERČÍNOVÁ, Adriána. Najvyšší súd pochybuje, či by strelec na Fica mal byť stíhaný za terorizmus [online]. Pravda, SITA, ČTK, 2024-10-09, [cit. 2024-10-09]. Dostupné online.
  49. ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Najvyšší súd pochybuje, či by strelec na Fica mal byť stíhaný za terorizmus. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-10-09. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1336-197X.
  50. ↑ Žilinka ozrejmil ďalšie podrobnosti z vyšetrovania atentátu na Fica [online]. [Cit. 2024-09-13]. Dostupné online.
  51. ↑ DÖMEOVÁ, Annamária; KELLÖOVÁ, Laura. Atentát na premiéra Fica: Vyšetrovanie je na konci. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-02-12. Dostupné online [cit. 2025-05-14].
  52. ↑ ŠÁLEK, Martin. Vyšetrovanie atentátu na premiéra Fica je na konci, okrem strelca Juraja C. nie je stíhaný nikto ďalší. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2025-02-12. Dostupné online [cit. 2025-05-14].
  53. 1 2 Začiatok procesu s Cintulom, ktorý strieľal na Fica, je známy. Spis má viac ako 6-tisíc strán [online]. Pravda.sk, 2025-05-12, [cit. 2025-05-13]. Dostupné online.
  54. ↑ Žilinka tlačil, aby atentát na Fica preklasifikovali na terorizmus, tvrdí Lipšic. GP nesúhlasí: Rozhodol vyšetrovateľ [online]. Pravda.sk, 2025-03-21, [cit. 2025-05-13]. Dostupné online.
  55. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Útočníkovi na premiéra stačili tri sekundy. Osobný ochranca nezareagoval správne, odhalili závery kontroly. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-10-29. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1339-844X.
  56. ↑ TASR. Zodpovednosť za reakciu na atentát na Fica bola vyvodená voči trom ľuďom, oznámil Šutaj Eštok. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-10-29. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1336-197X.
  57. ↑ TASR. Zodpovednosť za reakciu na atentát na premiéra vyvodili voči trom ľuďom, informoval Šutaj Eštok. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-10-29. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1335-4418.
  58. ↑ ŠÁLEK, Martin. Ochranka pri atentáte na Fica nepochybila, policajná inšpekcia zastavila trestné stíhanie. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2025-04-22. Dostupné online [cit. 2025-05-14].
  59. 1 2 ŠÁLEK, Martin. Koho policajná inšpekcia kryje? Pýta sa Naď a tvrdí, že video atentátnika na Fica natočil ochrankár – VIDEO [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra, 2025-04-22, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  60. 1 2 Inšpekcia vie, kto vytvoril nahrávku premiérovho atentátnika. Podľa Naďa dostal ochrankár držhubné. Šutaj Eštok reaguje [online]. Pravda.sk, 2025-04-22, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  61. 1 2 AKTUALITY.SK. Čo zistila inšpekcia po atentáte na Roberta Fica? Ochrankári nepochybili, toho, kto zverejnil video, nenašli [online]. Aktuality.sk, 2025-04-22, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  62. ↑ SITA. Šutaj Eštok rešpektuje výsledky vyšetrovania úniku nahrávky atentátnika na Fica. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-04-23. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1335-4418.
  63. ↑ Ficova ochranka pri atentáte vraj nepochybila. Inšpekcia zastavila trestné stíhanie, zlyhanie nenašla. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2025-05-14].
  64. ↑ Ficova ochranka pri atentáte vraj nepochybila. Inšpekcia zastavila trestné stíhanie, zlyhanie nenašla. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online [cit. 2025-05-14].
  65. ↑ RTVS, Nicol Tomečková. Podľa policajného exprezidenta Hamrana zlyhala Ficova ochranka: Namiesto krytia premiéra sa streľbe uhýbali [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2024-05-16, [cit. 2025-05-14]. Dostupné online.
  66. ↑ ČTK. Policajná inšpekcia zastavila stíhanie za pochybenie ochranky pri atentáte na premiéra Fica. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-04-22. Dostupné online [cit. 2025-05-14]. ISSN 1335-4418.
  67. ↑ ZDÚT, Matúš; VRAŽDA, Daniel. Fica som nechcel zabiť, ale zraniť tak, aby sa už nepostavil, tvrdí atentátnik. Nasadili naňho aj agenta. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-07-08. Dostupné online [cit. 2025-07-09]. ISSN 1339-844X.
  68. 1 2 Cintula odmietol dohodu a tvrdil, že Fica chcel len zraniť - Minúta po minúte, rýchle správy Denníka N [online]. Minúta po minúte, [cit. 2025-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  69. ↑ Denník N. Ako Fico opísal atentát: Pocítil som prudký úder do brucha, ale nevnímal som to ako streľbu. Po celý čas som bol pri vedomí (+nahrávka). Denník N (Bratislava: N Press), 2025-07-09. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  70. ↑ BURČÍK, Matúš. Medzi dôkazmi sú aj správy z emailového účtu atentátnika Cintulu (SME Minúta) [online]. Petit Press a.s., [cit. 2025-07-10]. Dostupné online.
  71. ↑ KOVÁČ, Peter. Ochrankári na súde opísali, kedy zbadali zbraň, z ktorej Cintula strieľal na Fica. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-08-05. Dostupné online [cit. 2025-08-25]. ISSN 1335-4418.
  72. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Proces s útočníkom na premiéra sa blíži ku koncu. Vypovedali poslední svedkovia, nahrávky s agentom verejnosť nepočula. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-19. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  73. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Fico je líška mazaná, hovoril útočník o premiérovi. V telefonáte manželke spomínal i zmenu režimu. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  74. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Je to terorista, označila prokurátorka strelca na premiéra. Na súde ukázali aj zakrvavenú košeľu Roberta Fica. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-10-02. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  75. ↑ ŠTENCLOVÁ, Eva. Cintula sa na súde rozplakal: Pred útokom som dlhodobo psychicky trpel. Ficov zástupca Lindtner: Bol to politicky motivovaný útok. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-10-08. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1336-197X.
  76. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Záverečná reč strelca na premiéra bola ako politický manifest. Vo Ficovi najprv videl nádej. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-10-08. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  77. ↑ PRUŠOVÁ, Veronika. Stále tlačil, tlačil a tlačil, vystrelil päťkrát, opísal sudca v odôvodnení rozsudku, ako Cintula zaútočil na premiéra. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-10-21. Dostupné online [cit. 2025-10-22]. ISSN 1339-844X.
  78. ↑ KOČITÁ, Hana, TASR, STVR Vinný z teroristického útoku: Juraj Cintula dostal za streľbu na Roberta Fica 21 rokov [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-10-21, [cit. 2025-10-22]. Dostupné online.
  79. ↑ Aké boli posledné minúty v NR SR: Debatu k RTVS prerušil atentát. „Toto je vaša robota,“ reagoval Blaha, strhla sa hádka. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-05-16. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1336-197X.
  80. ↑ A.S, Petit Press. Návrhy v rámci tzv. lex atentát by mala vláda riešiť budúci týždeň [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  81. ↑ Vláda dokončuje lex atentát. Šutaj Eštok obmedzí aj protesty: Už žiadne stavanie šibeníc pred domami politikov [online]. TASR, 2024-06-05, [cit. 2024-06-05]. Dostupné online.
  82. ↑ TASR, Aktuality.sk. Robert Fico sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte, liečil vyše 42 dní. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-05-15. Dostupné online [cit. 2025-07-09].
  83. ↑ Exkluzívny prieskum agentúry AKO pre JOJ 24: Takto by dopadli voľby do Európskeho parlamentu [online]. www.noviny.sk, 2024-05-20, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  84. ↑ KATUŠKA, Michal. Prieskum: Smer po atentáte na Fica výrazne posilnil, eurovoľby zrejme vyhrá [online]. Petit Press, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  85. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KEREKES, Daniel; FOLENTOVÁ, Veronika. Oficiálne výsledky: eurovoľby vyhralo PS pred Smerom a Republikou, SaS a Demokrati na mandát nedosiahli. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-06-09. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1339-844X.
  86. ↑ Najnovší prieskum agentúry Focus (11.4.2025) - Voľby SME [online]. Petit Press, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  87. ↑ Najnovšie prieskumy agentúry AKO (preferencie) - Voľby SME [online]. Petit Press, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  88. ↑ TERAZ.SK | Prieskumy preferencií pre parlamentné voľby (SMER) [online]. TERAZ.SK | Prieskumy preferencií pre parlamentné voľby, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  89. ↑ TERAZ.SK | Prieskumy preferencií pre parlamentné voľby (PS) [online]. TERAZ.SK | Prieskumy preferencií pre parlamentné voľby, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  90. ↑ MÁRIA, Pietová. Ako ovplyvnil atentát na Fica preferencie politických strán? Smer si u Slovákov polepšil [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., 2024-05-23, [cit. 2025-04-25]. Dostupné online.
  91. ↑ Prieskum: Takmer každý siedmy občan Slovenska si myslí, že atentát na Fica sa nestal [online]. SITA, 2024-10-18, [cit. 2025-04-24]. Dostupné online.
  92. ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol. Šok a zhrozenie: Politici reagujú na atentát na premiéra Roberta Fica [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-05-15, [cit. 2024-05-15]. Dostupné online.
  93. ↑ TASR. Pellegrini: Streľba na premiéra je bezprecedentným ohrozením demokracie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15].
  94. ↑ TASR. Parlament odsúdil útok na premiéra. Za uznesenie hlasovali všetci prítomní poslanci. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-05-21. Dostupné online [cit. 2024-05-21]. ISSN 1336-1996.
  95. ↑ DOBRÉ NOVINY. Vyhlásenie šéfredaktorov a šéfredaktoriek k atentátu na Roberta Fica [online]. dobrenoviny.sk, 2024-05-16, [cit. 2025-07-10]. Dostupné online.
  96. ↑ TASR. Fiala: Správa o postrelení Fica je šokujúca, násilie sa nedá tolerovať. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15].
  97. ↑ TASR. V. Orbán: Som hlboko šokovaný z útoku na môjho priateľa Roberta Fica. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15].
  98. 1 2 3 ‘Monstrous crime’: World reacts to attack on Slovakia’s prime minister [online]. Al Jazeera, [cit. 2024-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ TASR. Von der Leyenová a Michel ostro odsúdili útok na slovenského premiéra. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-15. Dostupné online [cit. 2024-05-15]. ISSN 1335-4418.
  100. ↑ Za uzdravenie Fica sa modlí aj pápež, poslal list Čaputovej [online]. Pravda.sk, 2024-05-17, [cit. 2024-05-23]. Dostupné online.
  101. ↑ MADRO, Peter. Premiér Fico po prvý raz od atentátu prehovoril: Odpúšťam a varujem. Do práce sa vrátim čoskoro. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-05. Dostupné online [cit. 2024-06-11]. ISSN 1336-197X.
  102. ↑ Prvé slová premiéra Fica po atentáte: poďakoval zdravotníkom, odpustil strelcovi a pustil sa do opozície. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-06-05. Dostupné online [cit. 2024-12-18].
  103. ↑ BÚRY, Juraj. Lex atentát spoznal finálnu verziu: nové podmienky spĺňa iba Fico, na protest jedine bez masky. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-06-12. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-1996.
  104. ↑ RTVS, TASR. Parlament schválil lex atentát. Ďalší balík zmien by mal prísť na jeseň, potvrdil Tibor Gašpar [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-27, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  105. ↑ TASR. Doživotná renta pre Fica či obmedzenie zhromaždení. Začal platiť lex atentát. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-07-15. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.
  106. ↑ TASR. Opozícia kritizuje pri lex atentát skrátené konanie aj zásah do práv. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-19. Dostupné online [cit. 2024-12-18].
  107. ↑ SITA. Amnesty reaguje na „lex atentát“: Pokojné zhromažďovanie nie je hrozba, je to ľudské právo. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-14. Dostupné online [cit. 2024-12-18]. ISSN 1336-197X.
  108. ↑ Rok od útoku na Roberta Fica: Vláda pripravuje mimoriadne rokovanie v Handlovej [online]. TASR, 2025-05-13, [cit. 2025-05-13]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Atentát_na_Roberta_Fica&oldid=8160282“