Preskočiť na obsah

Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štvrtá vláda Roberta Fica
Robert Fico, predseda vlády
Robert Fico, predseda vlády
ŠtátSlovensko Slovensko
Zloženie
Predseda     Robert Fico
Podpredsedovia     Robert Kaliňák
     Peter Kmec
     Denisa Saková
     Tomáš Taraba
Počet členov17
(do februára 2024: 16)
Politické subjekty     SMER-SD
     HLAS-SD
     SNS
Vznik
VymenovanáZuzanou Čaputovou
25. októbra 2023
Vyslovenie dôvery21. novembra 2023
A 78, N 65, Z 0 / 143
Poradie
sedemnásta
Predchodca Vláda Ľudovíta Ódora
Parlament
Zastúpenie
79 / 150
Opozícia     PS
     SLOVENSKO
     KÚ
     ZA ĽUDÍ
     KDH
     SaS
Externé odkazy
Webvlada.gov.sk
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini

Predseda NR SR: Richard Raši

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023, resp. štvrtá vláda Roberta Fica je súčasná, v poradí sedemnásta, vláda Slovenskej republiky. Skladá sa z členov na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 30. septembra 2023, v ktorých zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia.

25. októbra 2023 bola vymenovaná prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou. Vládnu koalíciu vytvorila strana SMER-SD so stranou HLAS – sociálna demokracia a Slovenskou národnou stranou.[1] Národná rada vyslovila vláde dôveru 21. novembra, kedy z prítomných 143 poslancov hlasovalo 78 poslancov za.[2]

Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023
Vládna strana Počet hlasov vo voľbách % zisk Počet poslancov NR SR Počet členov vlády Predseda strany
SMER-SD 681 017 22,94 %
41 / 150
9 / 17
 Robert Fico
HLAS-SD 436 415 14,70 %
26 / 150
6 / 17
 Peter Pellegrini (2023-2024)

Matúš Šutaj Eštok

SNS 166 995 5,62 %
8 / 150
2 / 17
 Andrej Danko
Vládne strany spolu 1 284 427 43,26 % *
79 / 150
17 / 17
 –
SR spolu 2 967 896 100,00 % 150 – –

*4 koaliční poslanci pôsobia v NR SR ako nezaradení. 3 z nich sú členmi strany SV a vyjadrujú podporu vláde.

Členovia vlády a ich funkcie:[3][4]

Post Meno Strana Nástup do úradu Odchod z úradu
Predseda vlády Robert Fico SMER-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák SMER-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti a znalostnú ekonomiku Peter Kmec HLAS-SD 25. októbra 2023
Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková HLAS-SD 25. októbra 2023
Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) 25. októbra 2023
Minister financií Ladislav Kamenický SMER-SD 25. októbra 2023
Minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. SMER-SD) 25. októbra 2023
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč SMER-SD 25. októbra 2023
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši HLAS-SD 25. októbra 2023 19. marca 2025
Samuel Migaľ (nom. SMER-SD) 19. marca 2025[5]
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister spravodlivosti Boris Susko SMER-SD 25. októbra 2023
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár SMER-SD 25. októbra 2023
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš HLAS-SD 25. októbra 2023
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker HLAS-SD 25. októbra 2023
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) 25. októbra 2023
Ministri zdravotníctva Zuzana Dolinková HLAS-SD 25. októbra 2023 10. októbra 2024
Kamil Šaško HLAS-SD 10. októbra 2024
Ministri cestovného ruchu a športu[6] Dušan Keketi ml. (nom. SNS) 26. januára 2024[7] 5. marca 2025
Rudolf Huliak (nom. SMER-SD) 5. marca 2025[8]

Zmeny v zložení

[upraviť | upraviť zdroj]

Demisia ministerky zdravotníctva Dolinkovej

[upraviť | upraviť zdroj]

Zuzana Dolinková oznámila svoj odchod z funkcie 4. októbra 2024, pričom kritizovala vládu a ministrov: „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície.“[9] V rámci konsolidácie verejných financií, ktoré prijala Národná rada SR 3. októbra 2024, je jedným z úsporných opatrení aj cieľ ušetriť 259 miliónov eur v zdravotníctve. Mzdy zdravotníkov v nemocniciach aj ambulanciách sa v roku 2025 majú zvýšiť len o 3 %, pôvodne sa mali o 9,66 %.[10] Lekári upozornili, že k reálnemu nárastu platov nedôjde, keďže sa inflácia odhaduje na úrovni okolo troch percent. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Lekárske odborové združenie protestujú proti opatreniu, pričom lekári sa na protest začali odhlasovať z nadčasov.[11]8. októbra doručila prezidentovi Pellegrinimu svoju demisiu, vo funkcii ministerky tak bola 345 dní. Pellegrini hneď demisiu neprijal a požiadal ju, aby až do vymenovania nového ministra naplno vykonávala svoju funkciu.[12] Prezident jej demisiu prijal dva dni na to a ako jej nástupcu vymenoval za ministra zdravotníctva Kamila Šaška.[13]

Koaličná kríza

[upraviť | upraviť zdroj]

Z 10 poslancov zvolených za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA (neskôr SV) – Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046), traja poslanci zo strany ŽIVOT – národná strana, Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti) a jeden (Andrej Danko) z SNS. 22. októbra 2024 R. Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci končia v poslaneckom klube SNS. 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci Národnej koalície, že do tejto Huliakovej strany pribudol odídenec z Hlasu Roman Malatinec. Vzhľadom na vylúčenie zo Smeru dvoch poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša 25. januára 2025 Huliak tak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemá vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny. V marci 2025 podpísali Migaľ so Šalitrošom dohodu s Ficom o obnovení vládnej väčšiny, výmenou za čo bol Migaľovi prisľúbený post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Šalitrošovi miesto štátneho tajomníka na rovnakom ministerstve. V rovnakom čase od marca 2025 sa stal Rudolf Huliak ministrom cestovného ruchu a športu.

Vládnutie

[upraviť | upraviť zdroj]

Novela Trestného zákona

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely.[14] Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj upravuje premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty napríklad pri trestných činoch, kde hrozil páchateľovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.[15]

Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024.[16] Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka.[17] 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na Ústavnom súde a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti.[18] 28. februára 2024 Ústavný súd pozastavil viaceré paragrafy novely Trestného zákona, týkajúce sa všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone podľa súdu bolo možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb, pričom poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom nenapraviteľnosť následkov.[19] Novela mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024, no pre rozhodovanie o protiústavnosti sporných paragrafov mala pozastavenú účinnosť až do rozhodnutia súdu.[20] Zaniknutím Úradu špeciálnej prokuratúry sa Ústavný súd nezaobral a zákon vstúpil do platnosti 20. marca 2024. Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde bol návrh na podanie obžaloby zostali súčasným prokurátorom.[21]

Ústavný súd SR 3. júla rozhodol, že väčšina napadnutej novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, za protiústavné považal iba štyri body v novele.[22] Za protiústavné označil súd retroaktivitu, ktorá by vznikla, ak by mal minister spravodlivosti možnosť spätne otvárať už právoplatné dohody o vine a treste, využitie nezákonného dôkazu, len ak je v prospech obvineného, a dve prechodné ustanovenia o premlčacích lehotách a trestu prepadnutia majetku. Podľa súdu vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie, čo však nebolo protiústavné. Súd odmietol argumenty vlády o tom, že na Slovensku dochádzalo k nejakým porušovaniam ľudských práv pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach.[23] Nález Ústavného súdu vo veci novely Trestného zákona bol 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov SR, čím novela nadobudla účinnosť v tých častiach, v ktorých ÚS pôvodne pozastavil jej účinnosť s výnimkou ustanovení, o ktorých rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR.[24]

Po oznamení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest.[25] Protesty sa konali na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 miestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí.[26] V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.[27]

V polovici januára 2024 Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti korupcii. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 europoslancov.[28] Deň na to vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.[29] Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.[30]

Európska komisia začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovala v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.[31] Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala.[32] V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s európskym právom.[33] Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy, čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.[34]

Vojna na Ukrajine

[upraviť | upraviť zdroj]

Už počas snemu strany SMER-SD v roku 2022 Fico hovoril, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nič nemá a „ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj.“[35] V novembri 2023 sa vláda jednomyseľne rozhodla odmietnuť zaslanie armádnych zbraní a munície na Ukrajinu, čím zastavila 14. balík štátnej vojenskej pomoci Ukrajine.[36] Hneď po zložení vlády sa Fico ako premiér zúčastnil rokovania Európskej rady, pred ktorým Ukrajinu urážal a označil ju za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.[37] Aj napriek protirečným výrokom pred samitom, Fico spolu s ostatnými členmi Európskej rady hlasoval jednomyseľne za odsúdenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, sľub poskytovať udržateľnú vojenskú podporu a potrestanie ruských zločinov.[38] V januári 2024 na otázku novinára o mieste stretnutia s ukrajinskou vládou Fico zareagoval: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“[39] Koncom februára 2024 na summite Vyšehradskej štvorky v Prahe sa po náročnom rokovaní premiéri Fico, Orbán, Fiala a Tusk zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny.[40]

Ešte počas leta 2023 úradujúci premiér Ľ. Ódor upozorňoval, že verejné financie a rozpočet treba konsolidovať. Úradnícka vláda si pripravila zoznam opatrení, ktoré mali poslúžiť vláde Roberta Fica na konsolidovanie verejných financií.[41] Podľa vlády Ódora bola minimálna potrebná konsolidácia 3 % hrubého domáceho produktu alebo 0,75 % HDP počas 4 rokov.[42]

Ficova vláda prebrala verejné financie v zlom stave s najvyšším deficitom v EÚ. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k zníženiu schodku oproti roku 2023 o 0,5 % HDP zvyšovaním daní bohatším občanom, bankám, za tvrdý alkohol, cigarety, hazard a znečisťovateľom ovzdušia.[43] Šetriť len pol percenta HDP ročne bolo podľa ekonómov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedostatočné a dlh sa zvýši.[44] Podľa ministra financií Kamenického je potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii.[45] Aj napriek potrebnej konsolidácii sa vláda zaviazala nájsť zdroje na financovanie pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a zároveň splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, spolu s 300-eurovým vianočným bonusom.[46]

Začiatkom decembra 2023 bol dlh štátu na úrovni 57 percent HDP, čo činilo 69 miliárd eur.[47] 4. decembra schválila vláda konsolidačný balík, v ktorom zrušila pracovné voľno na Deň Ústavy SR, znížila odvody do 2. dôchodkového piliera, zvýšila dane za alkohol, cigarety, zdravotné odvody, správne a súdne poplatky.[48] Najviac peňazí má štátu priniesť osobitný odvod pre banky a predĺženie solidárneho príspevku z ropy, napríklad pre Slovnaft. Spolu má konsolidácia štátu ušetriť 1,96 miliardy eur.[49] Len štyri dni po prijatí balíka ratingová agentúra Fitch zhoršila hodnotenie Slovenska na úroveň A- so stabilným výhľadom pre zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie.[50] 12. decembra vláda schválila návrh rozpočtu s deficitom verejnej správy na 5,97 % HDP, teda 0,5% konsolidáciu oproti roku 2023.[51] Rozpočet je podľa ekonomických expertov zle nastavený a neprinesie ozdravenie verejných financií, keďže veľká časť príjmov zo zvyšovania daní a odvodov sa minie na nové výdavky.[52] Zároveň ministerstvo financií nesprávne zaúčtovalo dotácie na pomoc s cenami energii, čím umelo zvýšilo deficit za rok 2023 a znížilo deficit v roku 2024.[53] Aj na priek zle vypočítanému deficitu bol 20. decembra 2023 rozpočet schválený koaličnými poslancami NR SR.[54] Kvôli nesprávnemu započítaniu energopomoci podľa Európskej komisie deficit vzrastie z 6,1 % HDP za rok 2023 na 6,3 % HDP v roku 2024.[55] Celkový deficit verejnej správy v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 % z HDP Slovenska za ten rok.[56]

V októbri 2024 schválila vláda konsolidačný daňový balíček a zavedenie novej transakčnej dane v roku 2025, čo má do štátnej kasy priniesť 2,7 miliardy, s cieľom znížiť deficit na rok 2025 na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. V konsolidácii zaviedli kúpeľom a aquaparkom zvýšenie dane z 10 na 23 percent, zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, zvýšenie ceny diaľničnej známky, zvýšenie dane z príjmov firmám s príjmom nad 5 miliónov eur na 24 percent, zníženie daňového bonusu na deti, zrušenie rodičovského dôchodku a zavedenie novej dane z finančných transakcií.[57] V roku 2024 aj napriek zavedeniu konsolidačného balíka dosiahol deficit 5,27 percenta. Slovensko tak podľa Európskej komisie malo najnižšiu udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ.[58] Podľa prieskumu agentúry Focus z júna 2025 pocítilo konsolidačné opatrenia osem z desiatich Slovákov, ktorým výdavky narástli v priemere o 103 eur mesačne, pričom najčastejšie šetria na stravovaní, zábave, kultúre a dovolenkách.[59]

V roku 2025 je podľa ministra financii potrebná konsolidácia na rok 2026 okolo dvoch miliárd eur, najmä na výdavkovej strane štátu, teda na efektívnejšom vynakladaní peňazí.[60]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Atentát na Roberta Fica

15. mája 2024 na Slovensku spáchal 71-ročný dôchodca Juraj Cintula pokus o atentát na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády.[61] Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné, naposledy sa obeťou atentátu na politika na Slovensku stal minister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999.[62] V reakcii na atentát prijala vláda zákon na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. Lex atentát.[63]

Novela ústavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda vlády Robert Fico sa vyjadril k potrebe zmeny ústavy už v júli 2024 počas osláv sviatku svätého Cyrila a Metoda na Devíne, kde vyhlásil, že „je potrebné postaviť hrádzu progresivizmu“. Dňa 27. januára 2025 na tlačovej konferencii predstavil základné okruhy pripravovanej novely ústavy: suverenitu Ústavy SR v kultúrno-etických otázkach pred právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, uznanie iba dvoch pohlaví a obmedzenie možnosti zmeny pohlavia, zákaz adopcií detí homosexuálnymi pármi, posilnenie rodičovských práv pri kontrole obsahu vzdelávania, rovnosť odmeňovania mužov a žien. Premiér návrh zdôvodňoval ochranou „tradičných hodnôt“ a zastavením „nezmyslov progresivizmu“. Opozičné KDH predstavilo krátko nato vlastný návrh, ktorý sa v podstatných bodoch zhodoval s Ficovým. Hnutie nevylúčilo rokovania o spoločnom postupe, no odmietalo existenciu akejkoľvek dohody. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil snahu o ústavné zmeny za „snahu odvrátiť pozornosť od zlyhaní vlády a polarizovať spoločnosť“.[64]

Dňa 5. marca 2025 vláda schválila návrh ústavného zákona. Návrh mal podľa plánu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025, ak by ho parlament schválil a podpísal prezident Peter Pellegrini.[65] Hlasovanie sa pôvodne plánovalo na jar, ale pre nedostatok podpory v parlamente, kde koalícia disponovala len 72 hlasmi, bolo odložené na jesennú schôdzu.[66] 26. septembra Národná rada SR novelu ústavy schválila presne potrebnou ústavnou väčšinou 90 hlasov.[67] Schválená novela ústavy obsahovala ustanovenia o zachovávaní zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach Slovenskej republiky, uznávanie iba biologicky určeného pohlavia muža a ženy, umožnenie adopcie dieťaťa iba manželom, pozostalému manželovi alebo výnimočne osamelej osobe v záujme dieťaťa. KDH navyše presadilo pozmeňovacie návrhy, ktoré zakazujú surogátne materstvo, určujú rovnosť odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu, dávajú rodičom právo rozhodovať o účasti ich detí na výučbe nad rámec štátneho programu, najmä v otázkach sexuálnej výchovy, štátny vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou SR, školy sú povinné zaradiť vzdelávanie o ochrane zdravia, telesnej integrity a prevencii zneužívania primerane veku detí.[68]

Za návrh hlasovali všetci koaliční poslanci okrem Jána Ferenčáka z HLASU, štyria nezaradení poslanci a z opozície hlasovalo 12 poslancov. Z nezaradených poslancov podporujúcich vládu hlasovali za Pavel Ľupták, Ivan Ševčík, Roman Malatinec a Miroslav Radačovský. Z KDH hlasovali za poslanci Marián Čaučík, Jozef Hajko, Ján Horecký, Igor Janckulík, Milan Majerský, Peter Stachura, Branislav Škripek, Martin Šmilňák a Andrea Turčanová. Nehlasovali 2 poslanci KDH František Mikloško a František Majerský. Za návrh hlasovali aj traja poslanci z opozičného klubu Hnutia SLOVENSKO – Richard Vašečka z Kresťanskej únie a Marek Krajčí a Rastislav Krátky z Hnutia Slovensko. Krajčí a Krátky sa pridali k hlasovaniu napriek tomu, že deň pred hlasovaním na tlačovej konferencii tvrdili, že so Smerom hlasovať nebudú. Tesne pred hlasovaním však oznámili zmenu postoja.[68]

Fico po hlasovaní na tlačovej konferencii poďakoval všetkým poslancom, ktorí návrh podporili a označil ho za historické víťazstvo a „hrádzisko proti progresivizmu“.[69] Predseda PS Šimečka oznámil, že hlasovanie poslancov hnutia SLOVENSKO s koalíciou je koniec akýchkoľvek úvah o spolupráci s hnutím. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič povedal, že na mieste poslancov Krajčího a Krátkeho by sa vzdal poslaneckého mandátu a považuje to za zradu.[70] Prezident Peter Pellegrini novelu označil za „signál zhody naprieč politickým spektrom“ a 30. septembra 2025 ju podpísal. Do platnosti vstúpi 1. novembra 2025.[71]

Podľa odborníkov ustanovenie deklarujúce nadradenosť slovenského práva je v rozpore s princípom prednosti práva EÚ. Tento krok môže viesť k právnym sporom so Súdnym dvorom EÚ a otvoriť cestu k oslabeniu záväzkov Slovenska ako člena EÚ a Rady Európy. Kritici upozorňovali, že obdobné ustanovenie nemá žiadny iný členský štát únie.[72][73] Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy, v urgentnom stanovisku označila takýto prístup za nebezpečný. Upozornila, že novela by mohla umožniť štátu svojvoľne ignorovať záväzné medzinárodné zmluvy a rozhodnutia súdov, čím by vzniklo riziko právneho chaosu. Komisia kritizovala aj použitie nejasných pojmov ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré podľa nej otvárajú priestor pre svojvoľný a nekonzistentný výklad. Varovala, že to môže viesť k oslabeniu ochrany ľudských práv, k diskriminačným zásahom do práv menšín a k napätiu s princípom prednosti európskeho práva.[74]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ PÁLKA, Dominik. Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-10-25, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
  2. ↑ TASR. Ficova vláda získala dôveru parlamentu, poslanci schválili jej program. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-11-21. Dostupné online [cit. 2023-11-22]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2023-10-25]. Dostupné online.
  4. ↑ TASR. OBRAZOM: Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich profily. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-25. Dostupné online [cit. 2023-10-25].
  5. ↑ Prezident Pellegrini vymenoval Samuela Migaľa za ministra investícií [online]. domov.sme.sk, [cit. 2025-03-19]. Dostupné online.
  6. ↑ Zákon č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2024-01-16, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Prezidentka vymenovala Keketiho za ministra cestovného ruchu a športu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-26. Dostupné online [cit. 2024-01-26].
  8. ↑ Huliak je ministrom. Zavŕšil prehry SNS, Pellegrini prehliadol jeho postoje na EÚ a NATO [online]. domov.sme.sk, [cit. 2025-03-05]. Dostupné online.
  9. ↑ Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Necítila podporu vlastných ministrov ani premiéra Fica. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 04. okt. 2024 o 10:36. Dostupné online [cit. 2024-10-11].
  10. ↑ DROZDÍKOVÁ, Ingrid. Konsolidácia dostala v parlamente zelenú. Prichádza čas uťahovania opaskov. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2024-10-03. Dostupné online [cit. 2024-10-11]. ISSN 1336-2674.
  11. ↑ Zástupcovia lekárov a sestier odmietajú schválené konsolidačné opatrenia. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 03. okt. 2024 o 19:26. Dostupné online [cit. 2024-10-11].
  12. ↑ TASR. Dolinková podala prezidentovi svoju demisiu, Pellegrini ju neprijal. Opozícia kritizuje. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-10-08. Dostupné online [cit. 2024-10-11]. ISSN 1336-197X.
  13. ↑ TASR. Prezident vymenoval K. Šaška za ministra zdravotníctva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-10-10. Dostupné online [cit. 2024-10-11].
  14. ↑ RTVS, TASR. Vláda schválila návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-12-06, [cit. 2023-12-25]. Dostupné online.
  15. ↑ KOVÁČ, Peter. Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ Adriána Belej Majerčínová. Poslanci schválili novelu Trestného zákona. Politológ: je to návrat do noci, ktorá stvorila Fica. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1336-197X.
  17. ↑ MADRO, Peter. Fico novelu Trestného zákona podpísal, na ťahu je Čaputová. Kedy začne platiť a čo zmôže prezidentka?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-15. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  18. ↑ KATUŠKA, Michal. Prezidentka podpísala Trestný zákon, hoci ho kritizuje. Vytvára čas pre Ústavný súd. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-16. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1335-4418.
  19. ↑ TASR. Ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely Trestného zákona, rozhodnutie je zverejnené [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2024-02-29, [cit. 2025-08-25]. Dostupné online.
  20. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; FILO, Jakub. Ústavný súd pozastavuje viaceré paragrafy novely Trestného zákona. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-28. Dostupné online [cit. 2025-08-25]. ISSN 1335-4418.
  21. ↑ TASR, Aktuality.sk. Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká, jeho zrušenie bolo súčasťou novely Trestného zákona. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-20. Dostupné online [cit. 2025-08-25].
  22. ↑ ÚS SR. Ústavný súd zrušil len malú časť zmien v trestných kódexoch. Verdikt padol po vyše štyroch mesiacoch. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-07-03. Dostupné online [cit. 2025-08-25]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Ústavný súd rozbil argumenty vlády. Aj napriek tomu novela Trestného zákona nie je protiústavná. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-07-22. Dostupné online [cit. 2025-08-25]. ISSN 1339-844X.
  24. ↑ TASR. Nález ÚS SR o novele Trestného zákona zverejnili v Zbierke zákonov SR. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-08-06. Dostupné online [cit. 2025-08-25].
  25. ↑ Jana Bačová. Prvý protest proti vláde Roberta Fica: Pred Úradom vlády sa zhromaždili tisícky ľudí [online]. startitup.sk, 2023-12-07, [cit. 2024-02-12]. Dostupné online.
  26. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal. Bolo ich ešte viac. Proti vláde už protestovalo vyše 60-tisíc ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-01. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Dav ich volal von, Tibor Gašpar sa neodvážil, poslanci SNS sa dívali z diaľky. Tisíce ľudí protestovali pred parlamentom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-07. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  28. ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Proti vládnej novele sa ozvalo takmer 500 europoslancov. Premiér hovorí o špinavých útokoch, v KDH nepanovala jednota. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-17. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  29. ↑ TASR. Čaputová predstúpila pred poslancov: Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, odkázala Ficovej vláde. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-18. Dostupné online [cit. 2024-02-19]. ISSN 1336-197X.
  30. ↑ PIETOVÁ, Mária. Mesežnikov: Takýto prejav prezidentky ešte v parlamente nebol, koalícia ukázala argumentačnú mizériu. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-18. Dostupné online [cit. 2024-02-19].
  31. ↑ TASR. EK vyzvala vládu SR, aby nemenila trestný zákon a nerušila ÚŠP. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-06. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  32. ↑ TASR. Eurokomisia poslala Slovensku dva listy. Vláda podľa PS ohrozuje miliardy z eurofondov. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  33. ↑ TASR. PS: EK poslala SR dva listy, vláda ohrozuje miliardy eur z eurofondov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-02-12. Dostupné online [cit. 2024-02-12].
  34. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Pre Trestný zákon môžeme prísť aj o peniaze z plánu obnovy, tvrdí PS. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-12]. ISSN 1339-844X.
  35. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Fico na sneme predstavil plány Smeru: vyhrať voľby, zrušiť dohodu s USA a Ukrajine už nedať ani náboj. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-11-17. Dostupné online [cit. 2024-02-28].
  36. ↑ MIHALKOVÁ, Henrieta. Vláda nepošle na Ukrajinu už ani náboj. Fico: Zásielky zbraní a munície zo štátnych skladov sa skončili. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-08. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1336-197X.
  37. ↑ ŠTRBA, Pavol. Fico v Bruseli pripomínal skutočného Orbána. Urážal Ukrajinu, ale napokon za všetko zahlasoval. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-27. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ Denník N. Za čo hlasoval Fico v Bruseli – za vojenskú podporu Ukrajine a potrestanie ruských zločinov. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-10-30. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ TELUCHOVÁ, Vanessa. Reakcia Fica na otázku novinára: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne“ [online]. startitup.sk, 2024-01-23, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  40. ↑ TASR. Ukrajina potrebuje pomoc, zhodli sa premiéri V4. Rozdiel je vo forme. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-27. Dostupné online [cit. 2024-02-28]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ TASR. Ódor: Verejné financie treba konsolidovať, či sa tak stane, ukážu voľby. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-08-18. Dostupné online [cit. 2024-03-09].
  42. ↑ Ódor hovorí o ozdravení verejných financií. Predstaví konsolidačné ciele. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-09-20. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-1996.
  43. ↑ BAKOŠ, Tomáš. S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-11-22. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-197X.
  44. ↑ TASR. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Náklady na dlh do výrazne vzrastú aj pri 0,5 % konsolidácii. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-11-29. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  45. ↑ TASR. Na budúci rok potrebujeme konsolidovať o dve až 2,5 miliardy eur, upozorňuje Kamenický. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-11-13. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1336-1996.
  46. ↑ TASR. K trinástemu dôchodku ďalších 300 eur, poslanci schválili mimoriadny príspevok pre dôchodcov. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-11-22. Dostupné online [cit. 2024-03-09].
  47. ↑ TASR. Verejný dlh Slovenska by mal od budúceho roka opäť rásť, predpokladá rezort financií. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2023-12-11. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1336-2674.
  48. ↑ Vláda schválila balík konsolidačných opatrení za vyše 1,5 miliardy eur. Forbes (Bratislava: Barecz & Conrad Media), 2023-12-04. Dostupné online [cit. 2024-03-15].
  49. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal; RYNÍK, Jozef. Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-12-04. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1335-4418.
  50. ↑ GREČKO, Tomáš. Prvá agentúra z veľkej trojky zhoršuje Slovensku rating. Konsolidáciu považuje za nejasnú. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2024-03-15]. ISSN 1339-844X.
  51. ↑ SITA. Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na ďalšie roky. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-12-12. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1335-4418.
  52. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Panel expertov: Je to krátkozraký rozpočet. Miliardu dajú na pomoc s energiami, hoci železniciam chýba na údržbu. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-18. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
  53. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Eurostat hovorí, že Kamenického rozpočet deficit neznižuje, ale zvyšuje. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-12-20. Dostupné online [cit. 2024-03-16]. ISSN 1339-844X.
  54. ↑ TASR; RYNÍK, Jozef. Koaliční poslanci schválili štátny rozpočet, pred tým predčasne zrušili rozpravu. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2023-12-21. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
  55. ↑ TASR. Slovensko zrejme nedodrží plánovaný deficit verejných financií. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2024-01-16. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
  56. ↑ TASR. Deficit verejnej správy Slovenska v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-10-21. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  57. ↑ KOLLÁROVÁ, Zuzana. Parlament schválil konsolidačný balíček. Zasiahne každého bez výnimky. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-10-03. Dostupné online [cit. 2025-04-22]. ISSN 1339-844X.
  58. ↑ ZEMKO, Tomáš. Graf dňa: Ficova vláda napriek dvíhaniu daní zvýšila deficit a zaťala 7-miliardovú sekeru. Konsolidácia musí pokračovať. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-04-17. Dostupné online [cit. 2025-04-22]. ISSN 1339-844X.
  59. ↑ KLÁSEKOVÁ, Martina. Ľudia sa pre konsolidáciu uskromňujú v reštauráciách, na dovolenkách aj v obchodoch. Ďalšiu vlnu čakajú s obavami. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-08. Dostupné online [cit. 2025-09-09]. ISSN 1339-844X.
  60. ↑ TASR. Kamenický: Konsolidácia na budúci rok sa bude blížiť 2 miliardám. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2025-03-01. Dostupné online [cit. 2025-04-22].
  61. ↑ RTVS. Útočník vystrelil na premiéra Roberta Fica päťkrát, minister Šutaj Eštok potvrdil, že išlo o atentát [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-05-15, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  62. ↑ TASR. Vrah Duckého aj po šiestich rokoch neznámy. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-01-09. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1335-4418.
  63. ↑ BÚRY, Juraj. Lex atentát spoznal finálnu verziu: nové podmienky spĺňa iba Fico, na protest jedine bez masky. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-06-12. Dostupné online [cit. 2024-09-18]. ISSN 1336-1996.
  64. ↑ LODOVÁ, Frederika. Robert Fico ukázal, ako chce zmeniť ústavu. Ráta aj s podporou KDH. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-01-27. Dostupné online [cit. 2025-10-01].
  65. ↑ TASR; SITA. Len dve pohlavia, ale aj rovnosť v odmeňovaní. Vláda schválila Ficov návrh zmien v ústave. SME (Bratislava: Petit Press), 2025-03-05. Dostupné online [cit. 2025-10-01]. ISSN 1335-4418.
  66. ↑ TASR, Ivona Pekárková, STVR. Hlasovanie o zmenách v Ústave SR sa presunie na september, koalícia nenašla dostatočnú podporu pre novelu [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-06-17, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
  67. ↑ František Šodor, TASR, STVR. Dve pohlavia aj úprava adopcie detí: Novelu ústavy parlament schválil, nečakane ju podporila aj trojica z Hnutia Slovensko [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-09-26, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
  68. 1 2 ZDÚT, Matúš; OSVALDOVÁ, Lucia; FOLENTOVÁ, Veronika. Novela ústavy prešla s 90 hlasmi. Fico sa chváli telefonátmi s vplyvnými ľuďmi, pomohli mu poslanci Matoviča. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2025-10-01]. ISSN 1339-844X.
  69. ↑ TASR; ŠODOR, František; SITA. „Hrádzisko“ proti liberalizmu: Podľa Fica sa do ústavy zakotvili prvky suverénnej Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-09-26, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
  70. ↑ ŠODOR, František; TASR. Hlasovanie o ústave: Šimečka ohlásil koniec úvah o spolupráci s Matovičom, ten hlasovanie svojich poslancov vníma ako zradu [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-09-26, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
  71. ↑ TASR, Aktuality.sk. Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu ústavy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-09-30. Dostupné online [cit. 2025-10-01].
  72. ↑ TASR. Právni experti varujú pred Ficovou novelou ústavy. Identifikovali štyri zásadné problémy. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2025-06-10. Dostupné online [cit. 2025-10-01]. ISSN 1336-197X.
  73. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Čo reálne zmení novela ústavy: skomplikuje život transrodovým ľuďom a môže priniesť spory s právom EÚ. Denník N (Bratislava: N Press), 2025-09-26. Dostupné online [cit. 2025-10-01]. ISSN 1339-844X.
  74. ↑ Aktuality.sk. Benátska komisia kritizuje slovenskú novelu Ústavy: je nebezpečná, umožní svojvoľné ignorovanie ľudských práv. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2025-09-25. Dostupné online [cit. 2025-10-01].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vláda_Slovenskej_republiky_od_25._októbra_2023&oldid=8102549“