Preskočiť na obsah

Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993
ŠtátSlovensko Slovensko
Druhvoľba prezidenta
Orgánthe President of Slovakia Prezident SR
Volitelia150 poslancov Národnej rady SR
Potrebný počet hlasov90 zo 150
Prvá voľba
Dátum26. januára a 27. januára 1993 (13. schôdza NR SR)
1. kolo
2. kolo
Druhá voľba
Dátum15. februára 1993 (15. schôdza NR SR)
1. kolo
Poradie
Poradie1. (nepriama) voľba prezidenta SR
1993 1998 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Prezident
Michal Kováč Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini

Predseda NR SR: Peter Žiga (zastupujúci)

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 sa uskutočnila na 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 26. a 27. januára a na 15. schôdzi konanej 15. februára a 2. marca 1993. Poslancami parlamentu bol 15. februára 1993 za prezidenta zvolený Michal Kováč. Úradu sa ujal na slávnostnej časti 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 2. marca 1993.[1]

Prezidenta Slovenskej republiky volila Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním na pät rokov. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov. Návrhy kandidátov na prezidenta mohli podávať poslanci. Voľba prezidenta na schôdzi národnej rady sa konala bez rozpravy. Ak nebol prezident zvolený, uskutočnila sa do 14 dní opakovaná voľba prezidenta. Ak nebol prezident zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutočnila sa nová voľba prezidenta na niektorej z ďalších schôdzí národnej rady. Pri každej novej voľbe prezidenta sú vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcej voľbe prvého kola alebo opakovanej voľbe.[2]

Príprava volieb

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľba prezidenta sa riadila Volebným poriadkom na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vychádzal z príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky i zákona o rokovacom poriadku a zákona o poslancoch. Schválený bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 114 z 22. decembra 1992.[2]

V zmysle volebného poriadku, Národná rada Slovenskej republiky 19. januára 1993 zriadila z poslancov volebnú komisiu na organizáciu voľby prezidenta Slovenskej republiky a na zisťovanie výsledkov tajnej voľby a súčasne určila jej predsedu. V tejto komisií mal každý poslanecký klub jedného zástupcu. [3]

Člen Strana
HZDS Milan Sečanský – predseda komisie
SDĽ Robert Fico
KDH Ladislav Pittner
SNS Peter Sokol
ESWS Ernö Rózsa
MKDH Ján Fóthy

Prvá voľba – 13. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Do prvej voľby boli ako kandidáti navrhnutí vtedajší poslanci Národnej rady Roman Kováč (HZDS), Milan Ftáčnik (SDĽ), Anton Neuwirth (KDH) a Jozef Prokeš (SNS).

Prvé kolo

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé kolo voľby sa konalo 26. januára 1993. Poslancom bolo vydaných 147 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 143 platných hlasovacích lístkov, 2 neplatných a 2 poslanci sa zdržali hlasovania. [4] Prezident nebol zvolený. Roman Kováč a Milan Ftáčnik postúpili do opakovanej voľby.

Kandidát Počet
hlasov
Roman Kováč 69
Milan Ftáčnik 30
Anton Neuwirth 27
Jozef Prokeš 17

Opakovaná voľba (druhé kolo)

[upraviť | upraviť zdroj]

Opakovaná voľba sa konala 27. januára 1993 o 10.00 hodine. Zúčastnili sa jej dvaja kandidáti s najvyšším počtov hlasov v prvom kole. Poslancom bolo vydaných 147 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 109 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných a 30 poslancov sa zdržalo hlasovania.[4]:

Kandidát Počet
hlasov
Roman Kováč 78
Milan Ftáčnik 31

Keďže ani jeden nebol zvolený (potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, 90 hlasov), podľa článku 15 volebného poriadku, ak nebol prezident Slovenskej republiky zvolený ani v opakovanej voľbe, uskutoční sa nová voľba prezidenta na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady. Pri novej voľbe prezidenta sú vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcej voľbe prvého kola alebo v opakovanej voľbe.[2]

Druhá voľba – 15. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto voľba mala jediného kandidáta Michala Kováča, ktorého navrhlo HZDS, ale jeho kandidatúru podporovali tiež strany SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.[5]

Na novú voľbu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila tajným hlasovaním 15. februára 1993, bolo poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vydaných 148 hlasovacích lístkov. V tajnom hlasovaní bolo odovzdaných 126 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný, 19 poslancov sa zdržalo hlasovania a 2 nehlasovali. Michal Kováč získal 106 hlasov, čím získal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. [6] [7]

Kandidát Počet
hlasov
Michal Kováč 106

Michal Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nehlasovali všetci poslanci HZDS [8] a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala 29 hlasov a napriek tomu, že SDĽ nebola vo vládnej koalícii poskytovala jej tichú podporu. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku. "Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS,“ píše vo svojich Pamätiach Kováč, "a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“[8] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS, ktorá mala 74 hlasov. [9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Stenografická správa o 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky konanej 15. februára a 2. marca 1993 [online]. NRSR, 1993-03-02, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [1].
  2. a b c Uznesenie č. 114 NR SR z 22. decembra 1992 k návrhu volebného poriadku na voľbu prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1992-12-22, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [2].
  3. Uznesenie č. 119 NR SR z 19. januára 1993 k návrhu na zriadenie volebnej komisie na organizáciu, priebeh a zisťovanie výsledkov voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-01-19, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [3].
  4. a b Zápisnica o výsledku voľby prezidenta Slovenskej republiky [PDF online]. NRSR, 1993-01-27, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  5. Prehľad výsledkov prezidentských volieb od roku 1993 [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  6. Zápisnica o výsledku voľby prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-02-15, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [4].
  7. Uznesenie č. 146 NR SR z 15. februára 1993 k novej voľbe prezidenta Slovenskej republiky [online]. NRSR, 1993-02-15, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online. PDF online: [5].
  8. a b JANCURA, Vladimír. Prvý prezident mohol byť len Kováč [online]. Perex, 2013-02-15, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  9. JANCURA, Vladimír. Vladimír Jancura: Michal Kováč – politik morálne nevyhnutných skutkov [online]. Perex, 2016-10-05, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.