Preskočiť na obsah

Referendum na Slovensku v roku 2003

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Referendum na Slovensku v roku 2003
Druhreferendum
Dátum16. – 17. máj 2003
Zapísaní voliči4 174 097
Účasť2 176 990 (52,15 %)
Platné hlasy2 147 901 (98,66 %)
Počet otázok1
Výsledky
podiel hl. ÁNO
92.46 / 100
Poradie referend
Poradie5. referendum
Predchodca 2000 2003 2004 Nástupca
Výsledok
Referendum platné, vstup Slovenska do EÚ
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini

Predseda NR SR: Peter Žiga (zastupujúci)

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Referendum na Slovensku v roku 2003, známe ako Referendum o vstupe do EÚ, bolo piate referendum na Slovensku, ktoré sa konalo 16.17. mája 2003. Účasť bola 52,15% a referendum bolo platné[1][2][3] ako jediné spomedzi zatiaľ uskutočnených celoštátnych referend na Slovensku.[4] Referendum vyhlásil prezident Rudolf Schuster 17. februára 2003.[5] Referendová otázka znela "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej unie?".[6]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rozširenie Europskej únie v roku 2004

Po osamostatnení Slovneska v roku 1993 sa politickí predstavitelia snažili o užšie väzby s Európskou úniou. Predseda druhej vlády Vladimíra Mečiara 4. októbra 1993 podpísal v Luxemburgu Asociačnú dohodu s prezidentom Rady Európskeho spoločenstva W. Claesom, predsedom komisie ES J. Dellorsom a ministrami zahraničných vecí krajín ES. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995. Na základe dohody vytvorila vláda SR viacero inštitúcií, Radu vlády pre SR pre integráciu do EÚ, Inštitút aproximácie práva, Odbor koordinácie európskej integrácie.[7] V máji 1995 sa uskutočnilo prvé zasadnutie Asociačnej rady, na ktorej sa zúčastnil minister zahraničných vecí SR.[8]

27. júna 1995 predložil na summite EÚ v Cannes premiér Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ francúzskemu prezidentovi Jacques Chirac. Slovensko sa o vstup do EÚ uchádzalo spolu s ďalšími deviatimi krajinami.[9] Komisia EÚ však zvolila vyčkávací prístup, pretože zastávala názor, že Slovensko ešte nespĺňa minimálne podmienky členstva. Kritizované boli najmä demokratické deficity a nestabilita politických inštitúcií na Slovensku. Od volieb do Národnej rady v roku 1994 vládlo Mečiarovo HZDS v koalícií s ľavicovo-populistickou ZRS a Slovenskou národnou stranou, ktorá bola považovaná za pravicovo extrémistickú. Autoritárske správanie vlády voči opozícii vyvolalo v EÚ pochybnosti o Mečiarových demokratických náladách. V júli 1997 Komisia EÚ rozhodla, že Slovensko nespĺňa demokratické požiadavky na členstvo.[10] Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v roku 1998. Nová vláda Mikuláša Dzurindu napredovala v rokovaniach s EÚ. Na summite EÚ v Helsinkách v decembri 1999 bolo Slovensko pozvané na prístupové rokovania spolu s tromi ďaľšími štátmi Vyšehradskej štvorky.[11] Summit EÚ v Kodani v roku 2002 znamenal pre všetkých desať krajín ukončenie prístupových rokovaní a definitívne určenie dátumu vstupu do Európskej únie na 1. mája 2004. Podmienkou vstupu však bolo referendum.[12]

Kampaň[upraviť | upraviť zdroj]

Otázka vstupu do Európskej únie zjednotila väčšinu relevantných politických strán, predchádzajúce politické a osobné konflikty odložili na určitý čas politici bokom. Referendum bolo dovtedy prvá téma, ktorá dokázala spojiť všetkých proeurópskych politických lídrov z celého politického spektra. Kampaň za vstup viedla vláda SR, nie konkrétne politické strany alebo občianske orgány, ako v iných referendách.[13] Za členstvo boli najmä priaznivci centristických strán, zatiaľ čo komunisti a nacionalisti boli skeptickejší. Mladší ľudia mali tendenciu byť ústretovejší k EÚ ako starší ľudia a podpora EÚ rástla s vyššou úrovňou vzdelania voličov. Vstup do EÚ však podporili aj starší, konzervatívni a protikomunistickí voliči. Za vstup sa vyslovili aj komunisti, ktorí argumentovali, že ekonomika Slovenska po jej úpadku v 90. rokoch nemá mimo EÚ šancu.[10]

Napriek podpore vstupu naprieč celým vtedajším politickým spektrom nedokázali politici v kampani zrozumiteľne vysvetliť význam tohto kroku a počas prvého hlasovacieho dňa bola účasť veľmi nízka. Najvyšší ústavní činitelia, prezident Rudolf Schuster, predseda parlamentu Pavol Hrušovský a premiér Mikuláš Dzurinda, počas hlasovania zdôrazňovali, že úspech referenda je podmienený najmenej 50-percentnou účasťou.[12] Predstavitelia parlamentných strán a verejne známi ľudia zorganizovali prechádzku historickým centrom Bratislavy, počas ktorej presviedčali ľudí, aby sa zúčastnili na referende. Sprievodu sa zúčastnil aj bývalý prezident Michal Kováč spolu s expremiérom Vladimírom Mečiarom. Kováč bol pritom presvedčený, že mu Mečiar dal v roku 1995 uniesť syna. Z predsedov parlamentných strán chýbali na prechádzke Bratislavou iba komunista Jozef Ševc a predseda Smeru Robert Fico. Rok predtým Fico v parlamentných voľbách kampaňoval s billboardom, že do EÚ treba ísť, ale nie s „holými zadkami“.[14]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky podľa krajov
Volebná účasť v referende poďla krajov.
Kraj Hlasov Za Hlasov Proti Neplatné hlasy Účasť
Počet % Počet % Počet %
Bratislavský kraj 289 420 96,09 11 769 3,91 2 983 0,58 59,45
Trnavský kraj 208 670 94,43 12 316 5,57 2 917 0,67 51,60
Trenčiansky kraj 205 798 91,92 18 100 8,08 3 100 0,66 48,00
Nitriansky kraj 266 166 94,17 16 486 5,83 3 868 0,69 51,01
Žilinský kraj 228 220 92,58 18 285 7,42 3 340 0,64 47,65
Banskobystrický kraj 245 209 92,42 20 123 7,58 3 583 0,70 52,32
Prešovský kraj 277 245 92,78 21 572 7,22 5 288 0,92 53,11
Košický kraj 292 142 94,69 16 380 5,31 4 010 0,69 53,59
Spolu 2 012 870 93,71 135 031 6,29 29 089 0,70 52,15
Zdroj: Štatistický úrad SR

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Referendá v Slovenskej republike [online]. Štatistický úrad SR, 2010-09-03, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. Archivované 2010-10-13 z originálu.
  2. Voľby a referendum od roku 1990 [online]. Ministerstvo vnútra SR, 2010, [cit. 2010-09-21]. Dostupné online.
  3. REFERENDUM: Chronológia referend na Slovensku vypísaných od 1. januára 1993 [online]. TASR, 2010, [cit. 2010-09-21]. Dostupné online.
  4. Referendum: V Polsku i na Slovensku platilo jen jednou, velmocí je Švýcarsko [online]. Česká televize, 2016-03-11, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
  5. SME.sk. Prezident vyhlásil referendum. SME (Bratislava: Petit Press), 2003-02-18. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  6. Rozhodnutie Prezidenta Slovenskej republiky č. 49/2003 Z. z. o vyhlásení referenda [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2003-02-17, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online.
  7. Redakcia SME. Asociačná dohoda medzi SR a Európskou úniou nebola dodnes zverejnená v Zbierke zákonov. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-01-16. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  8. Redakcia SME. Po dvoch rokoch od platnosti dohody medzi SR a EÚ sa na Slovensku skončilo jej pripomienkovacie konanie. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-02-04. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  9. O vstupe do Európskej únie rozhodli Slováci v historicky prvom platnom referende. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2019-05-16. Dostupné online [cit. 2024-04-29].
  10. a b Karen Henderson. REFERENDUM BRIEFING NO 7 THE SLOVAK EU ACCESSION REFERENDUM 16-17 MAY 2003 [online]. Leicester: sussex.ac.uk, [cit. 2024-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. SME.sk. V Helsinkách sa začína summit EÚ. SME (Bratislava: Petit Press), 1999-12-10. Dostupné online [cit. 2024-04-29]. ISSN 1335-4418.
  12. a b O vstupe do Európskej únie rozhodli Slováci v historicky prvom platnom referende [online]. SITA Slovenská tlačová agentúra, 2019-05-16, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.
  13. Nemčok, M., & Spáč, P. (2019). Referendum as a Party Tool: The Case of Slovakia. East European Politics and Societies, 33(3), 755-777. Dostupné online (po anglicky)
  14. CUPRIK, Roman. Rok 2003: Referendum o EÚ spojilo aj Mečiara s Kováčom, Fico politikárčil [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]